Misia Artemis II

       Sledoval som ju s plným nasadením  od štartu  1. apríla – až do 11. apríla 2026  – a ich opätovného návratu na Zem. Bolo to jedinečné a priam famózne, čo sa udialo počas tých 10 dní. A ten návrat  –  to pristátie v mori  – sme sledovali takmer so zatajeným dychom, keď sa následne  otvorila tá kapsula a potom sa diali ďalšie veľmi zaujímavé veci.  Určite som nebol tým jediným, kto si to nenechal ujsť..  Emočne veľmi silné a nabité niečím prazvláštnym  –  ako to v prípade letu do vesmíru vždy aj je..   Išlo vskutku o historickú udalosť, ktorej sme sa stali svedkami  – naša generácia – aj s našimi blízkymi. Denne k nám prichádzajú nové správy na túto tému –  dnes bolo zverejnené video jedného astronauta, ako si na mobil v blízkosti mesiaca natočil krátke video, ako „zapadá“  Zem.. Urobili množstvo záberov  – absolvovali  aj špeciálny kurz fotenia.  Nikdy ma rozhodne neprestane udivovať dokonalosť prírody,  dianie vo vesmíre a samotný človek  –  ako koruna Božieho tvorstva. Včera bol veľmi zaujímavý dokument, ako funguje naše ľudské telo. Nemôžete nežasnúť!  A stále prichádzajú nové a nové  informácie, ktoré nám približujú to všetko, čo zažila táto štvorica vo vesmíre.  Táto ich misia pokorila niekoľko doterajších rekordov, v posádke bola žena  –  dostali sa najďalej od Zeme od doterajších všetkých letov.   A pritom let bol od začiatku roka preložený a presunutý až o mesiac   najmenej asi až dvakrát. Teraz si predstavte  všetku tú prípravu na štart a potom príde  následne to čakanie. Ale oplatí sa byť trpezlivým  –  tak, ako v tej duchovnej oblasti, tak aj pri čakaní na let do vesmíru. Tí štyria mali špeciálnu prípravu (nielen na fotografovanie), veľa toho bolo už publikované a trávili veľa času spoločne  –  aby sa naučili zvládať všetky možné, aj nemožné situácie. Postupne sú zverejňované informácie  –  minimálne, ako to sledujem, každý deň príde nejaká zaujímavosť a informácia. A dnes večer, vo vedomostnej relácii Duel  bola otázka  – ako sa táto misia volala  –  no predsa Artemis II !  A súťažiaci, najmä ten jeden, s počtom správnych odpovedí dnes 23  –  to nevedel. Venuje sa iste niečomu inému  –  a dnes vyhral už po dvanásty-krát.  No podľa všetkého to nasvedčuje, že je to otázka, ktorej odpoveď už patrí ku všeobecnému prehľadu.

    Ak sa aj vy radi pozeráte na nočnú oblohu, na spln, na všetky tie fázy Mesiaca, ako ho ubúda, ako ho následne pribúda  –  ako sa zmenšuje, ako sa zväčšuje  –  tak veľmi dobre rozumiete tomu všetkému, o čom píšem.  Famózne divadlo opakujúce sa každý mesiac.  A pritom, keď to všetko sledujete, tak môžete počúvať hudbu, či  zároveň  si čítať Božie slovo, alebo  citovať známe verše, ktoré by ste prípadne vedeli aj spamäti. Takým vhodným žalmom k tomu všetkého, čo je nad nami a nad našimi hlavami vysoko, vysoko –  je v poradí 8. žalm. Je to Žalm Dávidov, ktorý nesie všetky prvky údivu a úžasu. A to potrebujeme, pretože sme v tej našej generácii naozaj prestali žasnúť. Môj obľúbený autor píše: „Nikdy nehovorte, že na svete už nie je nič krásne. Vždy sa nájde niečo, čo vás prinúti žasnúť, či sa to už skrýva v tvare stromu, alebo vo chvení listu  –  vždy sa niečo nájde.“ (A.Schweitzer)  Na túto tému úsmevne hovorí známy spisovateľ: „Bohatí neradi nad niečím žasnú, musia pri prvom pohľade na krásne dielo nájsť na ňom chyby, aby nemuseli dávať najavo taký sprostý cit, ako je obdiv.“ (H. de Balzac)

    A Dávid žasne: „Ó, Hospodine, aké je  slávne Tvoje meno na celej zemi.“   Začína tak majestátne, tak veľkolepo velebne  – úvodom do celého žalmu. Hodí sa nám, ako  zvolanie  –  pri pohľade nielen na nočnú oblohu, posiatu hviezdami. Tými istými slovami ho kráľ Dávid aj zakončil  –  tie slová zopakoval aj na záver.   Dal mu skvelý rámec, alebo ešte inak  –  skvele ho „zarámoval“..   Tak to videl aj Dávid  –  Božie meno je slávne na celej našej zemi..  Sme dnes pozvaní, aby sme Ho urobili dnes ešte slávnejším  – aj tým, čo sa deje vo vesmíre.   Žasneme nad jeho veľkosťou a tam tou fungujúcou presnosťou a účelovosťou.  No nie vždy v noci pozoroval hviezdy a oblohu, vieme, že pozoroval aj niečo iné  –  a potom prišiel hriech,   keď počas jednej horúcej noci videl krásnu ženu sa kúpať. Nešiel bojovať so svojím vojskom, vstal a prechádzal sa na streche svojho kráľovského domu (2 S  11,1-13).  Je možné, že zrak mu padol dole, možno bolo zamračené, že nevidel nič nad sebou  –  tak pohľad mu padol na krásnu ženu.  A potom sa naozaj aj zamračilo aj v živote Dávida, keď prišiel hriech. A hneď  prišiel priam diabolský plán, ako odstrániť jej manžela Uriáša Chetejského, ktorý už jednoducho  „zavadzal“..  Možno sám následne, keď to rekapituloval  –  a činil pokánie slovami 51. Žalmu, aj ľutoval, že  je lepšie pozerať sa len a len  vyššie:  „Keď hľadím na nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil : Čo je človek, že naň pamätáš  a čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“   To je úžas  –  to je oslava Božej veľkosti  –  a uznanie ľudskej malosti a bezvýznamnosti.   Tak to vidíme neraz aj my  –  žasneme  aj my  pri tom pohľade:  čo je človek  – to celkom malé zrnko piesku  – vo vesmíre  ani to. Pocit malosti, pokorenie  –  to by potrebovali tí, ktorí trpia nejakým zvýšeným pocitom svojej „veľkosti“ a aj nadradensoti  –  je to pohľad, ktorý vedie k hlbokej pokore. Človek má často pocity „sebastrednosti“  v tom, že on je centrom všetkého, že on je mierou všetkého. Takáto lekcia je vždy užitočná –  a veľmi aj prospešná. Potrebujeme ju všetci, nielen naši, či aj svetoví politici, ktorým nejako až veľmi narástlo ich vlastné ego a sebavedomie. A tak to vyznal a jeden z astronautov  –  boli publikované články, že uveril, či skoro že uveril, keď sa pred misiou k Mesiacu nepovažoval za náboženského človeka.  Tu budem citovať z jeho osobného svedectva.

    Ide o veliteľa misie Artemis II  –  Reida Wisemana, ktorý po návrate opísal silný emotívny zážitok, ktorý podľa svojich slov nedokázal vysvetliť inak, ako duchovne. Hoci sa označuje za nereligiózneho človeka, rozplakal sa pri stretnutí s vojenským kaplánom po pristáti v Tichom oceáne. Povedal: „Nie som práve náboženský človek, ale nemal som iný spôsob, ako si čokoľvek vysvetliť alebo prežiť. Požiadal som kaplána na lodi, aby nás prišiel navštíviť. Keď ten muž vošiel.. nikdy predtým som ho nevidel, ale uvidel som kríž na jeho golieri a rozplakal som sa. Je veľmi ťažké pochopiť, čím sme práve prešli. Bolo to mimo tohto sveta a bolo to úžasné..“

      Posádka v zložení Victor Glover, Christina Kochová a Jeremy Hansen  (a náš citovaný veliteľ) počas letu zaznamenala niekoľko výnimočných úkazov, vrátane západu Zeme za Mesiacom, či zatmenie Slnka. „Nemyslím si, že ľudstvo dospelo do bodu, kedy dokáže pochopiť, na čo sa práve pozeráme“, opísal Wiseman jeden z momentov.  A Jeremy Hanse m  uviedol:   „Snažím sa nájsť slová. Ten pocit, že som nekonečne malý, bol  ohromujúci..“   Astronauti zároveň priznali, že doteraz nemali čas všetko to spracovať. Veliteľ posádky Wiseman povedal: „Nemali sme čas ani na odpočinok – ani na reflexiu..“   Podľa vedcov podobné zážitky súvisia s takzvaným „overiew efektom“, teda kognitívnou zmenou pri pohľade na Zem z vesmíru, ktorá vyvoláva silný pocit úžasu, prepojenia a vnímania krehkosti našej planéty.  Pripomína mi to Jamesa Irwina, ktorý bol ôsmym človekom, ktorý chodil po Mesiaci. Po návrate z neho povedal: „To, že človek chodil po mesiaci nie je také dôležité ako to, že Ježiš chodil po tejto Zemi.“  A možno si ešte viacerí spomenieme, že v  máji  roku 1990 navštívil aj Československo a bol aj v Liptovskom Hrádku, kde som v tom roku mal možnosť byť na jeho prednáške. Vtedy to bolo naozaj vzrušujúce  – ísť na besedu s človekom, ktorý bol na Mesiaci. Viem, že s takým vzrušením by som išiel aj dnes na podujatie podobného charakteru. V roku 1991  –  rok na to zomrel vo veku 61 rokov na infarkt myokardu. Po svojom návrate z Mesiaca napísal viacero kníh. Z nich najznámejšia je tá pod názvom: Viac, ako pozemšťan, ktorú vydala Rada bratskej  Jednoty baptistov práve k jeho návšteve našej krajiny v roku 1990.

      Po návrate z misie naši štyria členovia posádky vyzvali ľudstvo k jednote, k celistvosti a úcte a rešpekte k našej Modrej planéte. Zaberie to na nás, na ľudské pokolenie, na dnes mnohých sebastredných ľudí?  Bude mať silu ich svedectvo vo svete po návrate z vesmíru. Sme len o niečo málo menší od anjelov. Aj o tom píše kráľ Dávid v našom žalme: „Málo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil.“ (v.6) A mnohí dnešní aktéri sa hrajú na viac, ako anjelov. Zverejňujú provokačné fotografie, ktoré svedčia aj o istej diagnóze. Tí žasnú nad svojou vlastnou „veľkosťou“  – ako „panujú“ veľkej časti zeme. Človeku tá moc bola „delegovaná“ a tak to prežíval aj kráľ Dávid: „Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk , položil si mu všetko pod nohy.“ Ale inak, ako to dnes myslia „mocní“ tohto sveta.  Na to je potrební vždy a vždy myslieť..  A tá „lekcia“, ktorú mali tí naši štyria protagonisti by sa zišla tak mnohým v tomto svete  –  iste nevynímajúc ani nás samotných. Akoby nám stále nedošlo, čoho všetkého sme sa stali účastnými – v tejto našej generácii..  Iste, všetci sme v tom pokušení zveličiť nás  –  stvorenstvo a umenšiť krásu Božieho stvoriteľského diela. Dávid nás týmto Žalmom vyučuje, ako si to rozhodne  nemáme zamieňať jedno s druhým..