Efez l – 3.misijná cesta ap. Pavla
Poďme opäť na cesty, milí priatelia. Už dávno sme nikde neboli a nikde necestovali ( pre úsmev). Pred dvoma mesiacmi sme boli v Turecku, išli sme po stopách ap. Pavla v bývalej Malej Ázii. Stále vo mne doznievajú všetky tie okamihy a duchovné zážitky, ku ktorým sme tam prišli z milosti Božej. Rezonuje vo mne všetko videné a prežité – a teraz, v tomto veľkonočnom období sa chceme zamerať predovšetkým na Efez – najzachovalejšie antické mesto. V starovekom svete bolo veľmi známe, aj kvôli jednému zo siedmich divov sveta. Efez nás v mnohom očaril, ako aj mnohých, ktorí tam boli v našej skupine, boli to členovia zboru rímsko-katolíckej cirkvi vo Vranove. Vytvorili sme celkom harmonickú skupinu – v ktorej sme hľadali to biblické posolstvo, ktoré nás spája a nie rozdeľuje. V Efeze pôsobil aj Pavel, aj Ján, tam sa pretínali ich „duchovné“ križovatky – tam podľa tradície dožila Mária, o ktorú sa mal práve postarať Ján. Je tam Dom panny Márie, zrúcaniny baziliky apoštola Jána, múzeum v Efeze, Celsova knižnica – jedna z najväčších vo vtedajšom svete. Mnoho a mnohé ešte aj iné pamiatky a pozoruhodnosti. Apoštol Pavel sa vo svojej misijnej činnosti zameral na toto mesto – ako východiskový bod, v mnohej trpezlivosti presviedčal Židov tri mesiace. Niekedy už po troch týždňoch niekde skončil. Tam bol ozaj veľmi vytrvalý. Pre príklad a ilustráciu uvádzam a spomínam Tesaloniky (Sk 17,1-9), kde po tri soboty im vykladal, že Kristus musel trpieť. Niektorí uverili a pripojili sa a bolo ich nemálo, no Židia plní žiarlivosti pribrali niektorých zvrhlých uličníkov, urobili poplach, vzbúrili mesto.. A tak apoštol Pavel po troch týždňoch odchádza do Bérie (Sk 17,10). Dlho sa tam nezdržal. Tu by sa mi hodil odcitovať úsmevnú myšlienku Ch. Spuergona: „Kamkoľvek prišiel apoštol Pavel, tam vznikal duchovná revolúcia. Kdekoľvek prídem ja, tam podávajú čaj.“ Pre porovnanie, aj ja niečo podobné zažívam v mojej službe.
Apoštol Pavel akoby si bol dal viacej záležať práve na tomto mieste. A v tomto meste strávil dva roky. Počas pobytu navštívil aj miestne divadlo – budeme o ňom počuť v spojitosti so vzburou v meste Efez, do ktorého sa nám nedalo vstúpiť kvôli rozsiahlej prebiehajúcej rekonštrukcii.. Spomína sa aj v knihe Sk apoštolov (19. kapitola), kde sa ap. Pavel dostal na svojej 3. misijnej ceste. To je naša kapitola, ktorej sa budeme venovať v tomto období. Je to mesto, kde sa spája misia Pavla s pôsobením apoštola Jána – takže teológia milosti a teológia lásky. Podľa tradície tam žila do smrti Mária, matka Pána Ježiša Krista, keď ju Ján doopatroval. Veď dostal k tomu poverenie od samotného Pána na dreve golgotského kríža (J 19, 26-27). Mohol tam urobiť, keď sa vrátil z vyhnanstva z ostrova Patmos. Stalo sa tak za rímskeho cisára Dimitiana. Po jeho smrti sa vrátil do Efezu, kde podľa tradície zomrel prirodzenou smrťou, ako jediný z 12-stich učeníkov. Navštívili sme aj samotný dom Márie, tam bolo také veľké množstvo turistov, mariánskych ctiteľov. Neviem si predstaviť to kvantum turistov v lete, keď v „našej zime“ teda vo februári bolo plno. Navštívili sme aj chrám, kde sa konal tretí ekumenický koncil v Efeze v roku 431. Bolo tam toho ozaj čo vidieť. No a veľmi zaujímavé bolo interaktívne múzeum, kde sme videli div sveta – samotný chrám, rôzne videá, ktoré boli tak pripravené, že všetko bolo sústredené na samotnú bohyňu, stačil akoby iba jeden krok, aby sme sa jej poklonili. Pôsobivé efekty, videoprojekcie, že by ste tak urobili takmer bez zaváhania.
Vo chvíli, keď skončila 2. misijná cesta, začína hneď tretia. Dočítame sa o tom v knihe Skutkov apoštolov v závere 18. kapitoly, verše 18-22. Zaujímavým veršom je ten 22: „Keď prišiel do Cezarei, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie. Tam strávil nejaký čas a potom odišiel ďalej, rad radom pochodil Galatskú krajinu, aj Frýgiu a utvrdzoval duše učeníkov.. Keď Apollo bol v Korinte, prešiel Pavel hornatými krajinami, prišiel do Efezu a našiel tam niektorých učeníkov.“ Tieto tri verše predstavujú vzdialenosť 2.400 km.. To je obrovský kus cesty – najmä, keď si predstavíme, že to absolvoval peši. Ponáhľal sa do Efezu, keď predtým ponavštevoval zbory z prvej misijnej cesty (Derba, Lystra, Pisidaká Antiochia). Efez – ako mesto bol centrálnym bodom zvestovania na tretej misijnej ceste. Z literárneho hľadiska je to zrejmé, že Lukáš práve tomuto mestu venuje viac, ako dve tretiny popisu 3. misijnej cesty. V meste bol rušný obchod – povedané dnešnou rečou dnešných našich politikov – na všetky štyri svetové strany. Aj vzdelanostne bol na výške. Básnik Homér pochádzal z neďalej Smyrny, Herakleitos z Efezu (známy svojím textom: Panta rhei, 2x nevstúpiš do tej istej rieky, do tretice: Len vďaka chorobe poznáme cenu zdravia), či satirik Hipponax. A najväčšie divadlo, kde sa zmestilo až 24.000 ľudí – ešte aj dnes sme tam videlo bohatstvo na vilách, fontánach, cestách. A chrám bohyne Diany, ktorému sa nevyhneme. Bol zničený a postavený až 7x – mal 158 kamenných stĺpov vysokých 20 metrov, pričom boli vytesané z jedného kusa kameňa. Vyrobiť tak mohutné stĺpy z jedného kusa a dopraviť ich na miesto – to vyžadovalo značnú technológiu. V roku 356 pr. Kristom ho podpálil muž menom Herostrotos z Efezu údajne preto, aby vstúpil do histórie – tak sa teda aj takto zapísal. Dnes z neho stojí už iba jeden jediný stĺp. Chrám znovu objavil Angličan John Turtle Wood v roku 1869. Zapísať sa do histórie takto – mnohí robia rekordy, aby boli zapísaní do Guinessovej knihy rekordov. Byť zapísaný v Knihe života – to je to to najlepšie, čo môže byť. A nemusíte mať obavy, že sa na vás nezabudne. Boh na nás nikdy nezabudne. Má nás stále pred sebou, pred svojimi očami. To potvrdzuje aj citát z proroka Izaiáša: „Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl..“ (Iz 49,16) Efez bol teda dôležitý pre hospodárky, spoločenský, politicky, kultúrny život v malej Ázii – tak dôležitým bol pre apoštola aj pre zvestovanie evanjelia.
A to si budeme určite pamätať, že keď ap. Pavel prišiel do Efezu, miestni nikdy nepočuli o Duchu svätom. Na otázku apoštola: „Či ste prijali Ducha svätého, keď ste uverili?“ Oni odpovedali: „ Nie, ani sme len nepočuli..“ Nepočuli o ňom, poznali iba Jánov krst, ktorý bol krstom pokánia. A Lukáš píše, že neskôr skladal ruky na nich a zažili tam mini Letnice. Pozoruhodné, že nikdy nepočuli o Duchu Svätom. Ten Duch, ktorý robí nám neraz také ťažkosti. Keď slávime Ducha, tak je nás najmenej v chráme – zo všetkých trochu výročitých sviatkov. Poznáme to – Vianoce – plno, na Veľkú noc menej, no a na Ducha.. A pritom je tak veľmi dôležitý. A po skončení veľkonočného kruhu, pôjdeme do svätodušného kruhu. Pán Ježiš hovorí to veľmi dôležité slovo: „Bezo mňa nič nemôžete činiť..“ To konštatuje v odseku, kde hovorí o viniči a jeho ratolestiach. V kontexte tejto 15. kapitoly Jánovho evanjelia vieme, že skutočný duchovný život a skutočné duchovné ovocie sú možné len a len skrze zjednotenia s Ním, s Pánom Ježišom Kristom, v moci Ducha Svätého. Bez neho a Jeho Ducha svätého sa ani nepohneme, nič neurobíme. Budeme hľadať len a len svoj prospech (F 2,4) vyslovené slovami listu ap. Pavla do Filipis, nad ktorými sme uvažovali pred Veľkou nocou. To je tá prepotrebná miazga, ktorá prúdi do nás, z nášho viniča ako naša duchovná miazga. A to vidíme aj počas tejto jari, ako všetko ožíva. A tak sa deje aj vďake tejto miazge. A Martin Luther to takto vysvetľuje: „Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť ani k Nemu prísť, ale že ma Duch svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval – tak, ako aj celú cirkev kresťanskú tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva. V tejto cirkvi mne, i všetkým veriacim každého dňa všetky hriechy štedro odpúšťa a v deň súdny mňa i všetkých mŕtvych vzkriesi a dá život večný mne i všetkým veriacim. To je iste verná pravda.“
Je dobré si tieto slová pripomenúť, text, ktorý sme možno vyznávali aj pri svojej konfirmácii. A motiváciou môžu byt aj Lutherove ďalšie texty ku článkom Viery Všeobecnej kresťanskej. Ten citovaný je k tretiemu článku, kde vyznávame svoju vieru v tretiu osobu trojice – Ducha Svätého. A nie menej sú dôležité aj tie, ktoré hovoria o prvom článku a rovnako aj o druhom – o stvorení, aj o vykúpení. Nech vás to motivuje k vyhľadaniu, pripomenutiu a duchovnému povzbudeniu.. Nech sa tak stane..