Boh všetkým – pre všetkých
Naši priatelia – Alenka a Stanko zo Žakoviec trávili Veľkú noc v Krakowe, zúčastnili sa tam našich evanjelických služieb Božích v chráme, ktorý možno aj vy poznáte. Je v centre mesta, skvie sa krásou, jednoduchosťou aj impozantnosťou. Na Veľkú noc bol plný – do posledného miesta. Zneli radostné veľkonočné piesne, znelo hlavne tak dôležité Slovo. A až k nám do Tatier prišla zvesť Božieho slova, ktorá tam odznela, s ústrednou myšlienkou, ktorá znela v tom krásnom poľskom historickom meste – vo veľkonočnú nedeľu. A tá myšlienka znela nielen pre uši, ktoré máme na počúvanie, ale znela najmä pre ľudské srdcia. Nielen v Krakowe, ale aj v tatrách a kdekoľvek sa slovo Božie hlásalo na našej Modrej planéte. A my sme ju po návrate vesmírnej lode Artemis 2 zhliadli v takej kráse, ako nikdy predtým. A toľko uší tú zvesť o Vzkriesenom Pánovi počulo na nej, pred takmer dvoma týždňami. Veľmi sa z toho teším, lebo je to myšlienka úžasná, brilantná, stručná a výstižná. Sú ľudia, aj kazatelia, ktorí nepotrebujú veľa slov, aby vyjadrili hlboké posolstvo. Mne tých slov je niekedy potrebných viac – s úsmevom. A to posolstvo, ktoré vo mne rezonuje stále v tomto veľkonočnom období je: Boh všetkým – pre všetkých.. Je to mocné posolstvo, myšlienka a idea. Bol by som veľmi ochudobnený, keby som ju nepoznal, keby neprechádzala mojím srdcom a mojím bytím takmer v každom novom dni môjho života. S vďakou za to hojné veľkonočné obdarovanie, keď vám niekto pošle peknú myšlienku a vami to všetko „preteká“. Cez všetky vaše zmysly, no najmä cez srdce. Tak mi to nedávno tlmočila sestra Ella z Popradu, že Veľká noc 2026 bola iná, ako všetky tie predchádzajúce – bola oveľa hlbšia a zmysluplnejšia. A takto to má ozaj byť! Vyznala: „Cítila som, ako sa môj príbeh preplieta s príbehom Krista.“ A to je takmer ideálny stav, keď to takto prežívame aj my všetci ostatní. Každú myšlienku si vychutnáte – precítite každé slovo, jeho hĺbku, zmysel a význam. Tak to precíťme aj pri tej myšlienke z Krakowa: Boh všetkým – pre všetkých! A pomerne sa to často stáva mne, keď prichádzajú myšlienky a následne prichádzajú mnohé inšpirácie, aj keď som na daných miestach nebol. Možno to poznáte z vlastnej skúsenosti – keď sa vám otvoria nové horizonty a prichádzajú mnohé nové myšlienky. Je to neraz ako kľúč, ktorí vám otvorí tajomnú miestnosť a vy sa tam pohybujete – a neviete čo skôr si všimnúť, alebo čomu sa skôr venovať. Je to ako galéria, v ktorej sa ocitnete a vy nevieme, ktorý obraz si máte pozrieť ako prvý. Núkajú sa vám všetky, ale musíte ísť rad – radom. Tak je to aj s myšlienkami. Stalo sa tak aj včera večer pri čítaní jednej myšlienky od sestry Jany z Bratislavy. S tou vás zoznámim najbližšie. Tak si to rozmeňme na drobné – slovo z Veľkej noci zo susedného Poľska.
Boh všetkým.. Tu by sa dalo vysloviť a napísať – celým svojím bytím. A celým svojím nasadením v prospech človeka. V plnosti časov (G 4,4) nám dal svojho Syna (J 3,16) – k nám, na našu Modrú planétu Ho poslal. Z Božej večnosti, do našej časnosti. Zo sveta dokonalého, do sveta poznačeného hriechom. Naša planéta je „Navštívenou planétou“, tak o tom čítame v Malom princovi. A nedávno som čítal, že Exupéry pripravoval aj pokračovanie tohto veľmi úspešného dielka – povinného čítania aj pre dospelých. Misia Artemis 2 nedávno zverejnila nové, unikátne zábery našej Zeme. Nikdy nebola krajšia, ako na tých nových fotografiách. Skvie sa v plnej kráse vo vesmíre. Neviete sa na ňu vynadívať. Tam kdesi žijeme aj ja, aj ty.. Tam kdesi sa odohráva aj tvoj životný príbeh. A je ideálne, keď sa v tvoj príbeh života – pretne a stretne so životným príbehom Ježiša Krista – a ty si zrazu uvedomíš, že je to pre teba, je to pre tvoje uši, je to pre tvoje srdce. Je to pre tvoje naplnenie života – nielen pre suseda. Často počujeme také slová: „Och, keby to počul môj sused, ten a ten…“ Ale to je v prvom rade, teda primárne určené pre mňa, pre teba, sú to bozky pre tvoje uši – to slovo evanjelia, ktoré počujeme v tejto dobe milosti. Pán Ježiš pri jednej príležitosti povedal: „Blahoslavené sú vaše oči, že vidia a vaše uši, že počujú. Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.“ (Mt 13 16,16-17) Tieto slová vyslovil v rámci podobenstva o rozsievačovi a 4-pôde (Mt 13,3-23) Pán Ježiš im tlmočil, že to všetko počúvajú a vidia v priamo prenose – v tej dobe milosti, ktorú prežívali. A nie všetci uverili v Ježišovom okolí, tak mnohí Ježiša videli a neuverili v neho. Ako dnes počujeme: „Keby som videl Ježiša , tak uverím!“ Koľkí Ho videli a v Neho vôbec neuverili. Boli Mu tak blízko a odišli so zvesenou hlavou, napr. bohatý mládenec. Pilát z pašií v nás rezonuje – aj v tomto veľkonočnom období. Taký zaujímavý rozhovor viedol s Pánom o pravde a – nič sa v jeho vnúti nestalo a ani neudialo. Neuveril tej Pravde, neuveril v tú Pravdu (J 18,28-40). A viera je predsa z počutia – tak to mocne napísal ap. Pavel v liste Rímskym (10,17) . A čo všetko videli tie ich oči. Tých mnohých súčasníkov nášho Pána, aj tie Pilátove. Keby boli videli zázrak, tak by iste všetci uverili. Ale pravá viera sa zakladá na nevidení. Tí, čo boli pod krížom ironicky hovorili: „Nech zostúpi z kríža a uveríme v neho..“ (Mt 27,43) Iste, uverili by, ale iba tak nakrátko – a tak ľahko. Viera sa rodí, viera je zápas, často aj boj! Ježiš ale neprišiel zachrániť seba, ale prišiel zachrániť nás – celým svojím bytím. Svojím nevinným utrpením, umučením, smrťou na dreve kríža, ale aj slávnym vzkriesením vo veľkonočné ráno. Ap. Pavel to vyjadril tým známym výrokom: „Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, akoby nám nedaroval s Ním všetko?“ (R 8,32) Úplne všetko.. Boh dal všetko! Boh všetkým! Boh všetkým – to je pôst predovšetkým, to je Veľká noc, to je celé veľkonočné obdobie. To je jeho maximálne nasadenie – celou svojou existenciou, celým svojím bytím, žitím, existenciou. Boh všetkým! Svojou Láskou predovšetkým! A to nie je len toto obdobie, ktoré prežívame – tak je to počas celého nášho života. Smieme ho tak prežiť – intenzívne a naplno – celým svojím bytím – pre naše okolie, nie pre seba. Nehľadať len svoj prospech, ale aj prospech iných.
Pre všetkých.. To je druhá polovica našej vety z Krakowa od našich priateľov. Je to pre všetkých, nie je to len pre vyvolených, nie je to len pre nejakú skupinu zvlášť zasvätených. V náboženstvách sveta je to neraz tak, že existuje istá malá skupina ľudí zvlášť „privilegovaných“, ktorí „istým tajomstvám“ ešte viac rozumejú, ako tí všetci ostatní. Určite ste sa s tým stretli. V kresťanstve je to úplne pravý opak. Každý je privilegovaný, každý má právo – každý má otvorený prístup k milosti. Tak píše ap. Pavel: „Skrze Neho (Ježiša Krista) dostal osa nám vierou prístupu k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej.“ (R 5,2) Chrámová opona sa roztrhla na dvoje – od vrchu až do spodku (Mt 15,38). Tá tajomná opona, ktorá oddeľovala svätyňu a svätyňu svätých. Stalo sa tak v hodine smrti Pána Ježiša na dreve golgotského kríža. Prístup už nie je blokovaný – a teda nikto nie je apriori je vylúčený. Všetci sme pozvaní, všetci sme privilegovaní – niet výnimky a „špeciálnych“ zasvätencov. Čím viacerí, tým lepšie. Čím viacerí – tým lepšie pre nich, pre každého. Ap. Pavel napísal mladému Timoteovi: „Verná je to reč a hodná, aby ju všetci prijali, že Ježiš Kristus k prišiel spasiť hriešnikov, medzi nimi som ja prvý.“ (1 Tim 3,15) Pre všetkých, pre celý svet – tak Boh miloval svet – to je tá modrá planéta. A Pán hovorí v závere príbehu o synoch Zebedeových: „Ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10,45) Za mnohých – za všetkých! Azda najvýstižnejšie to čítame v slovách ap. Pavla do Korintu: „Jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto bol za nich umrel a zmŕtvych vstal.“ (2 K 5,14-15) To je naša spoločná adresa – za všetkých, pre všetkých – aj keď nie všetci to prijmú ako za svoje osobné. Nechce to ísť všetko pomimo mňa – mimo mojich uší a pomimo môjho srdca. To je ako s tou našou Modrou planétou – pozriete sa na ňu – a poviete si: „Tam kdesi žijem aj ja spolu s mojimi blízkymi.“ A povieme si sami pre seba: „Tam kdesi som aj ja!“ Je to úžasné posolstvo. Nevidím sa – a predsa sa tam vidím. Všetci sme na jednej lodi – všetci sme na jednej planéte. Tí štyria, ktorí sa vrátili z vesmíru, tí, ktorí videli našu planétu zem a obleteli Mesiac nás vyzývajú ešte k väčšej zomknutosti. Robia tak plným právom, pretože majú taký pohľad na našu Zem, aký nám chýba.
Veta a hlavná myšlienka z veľkonočného posolstva z Krakowa je v mnohom oslovujúca – pre nás žijúcich na našej jedinečnej planéte: Boh všetkým – a pre všetkých. Keď sme sa zahĺbili do veľkonočného posolstva (nielen z Krakowa) – tak sme sa v ňom určite našli.. Keď sme videli našu planétu zo sondy Artemis 2 – tak sme sa tam kdesi našli. Je žiadúce, potrebné a vítané aj to prvé, aj to druhé..