Dotyk – najmenšia vzdialenosť
Veľká noc sa skončila, ale veľkonočné obdobie trvá – je v počte 40 dní. Tak identicky trvá pôst – podľa pobytu Pána Ježiša Krista (Mt 4,1-11). Máme správu, že Pán Ježiš po svojom vzkriesení sa zjavoval 40 dní (Sk 1,3). Tejto téme – 40 dní (40 rokov) som sa venoval v pôste a vo veľkonočnom období v roku 2025. Máme sa teda na čo tešiť – je pred nami to najradostnejšie obdobie v rámci celého cirkevného roka. Ten má svoju štruktúru, ďakujeme za to, že to máme tak všetko „zadelené“ a prepracované. Pán Ježiš Kristus v rečiach na rozlúčku povedal: „.. a nik vám nevezme vašu radosť.“ (J 16,22) To budeme počuť v závere veľkonočného obdobia, pred zoslaním Ducha Svätého. Nedáme si ju ukradnúť, tú radosť, radosť zo života, radosť zo vzkriesenia, radosť so stretnutí so Vzkrieseným. Aj napriek všetkému tomu, čo sa deje vo svete – tá radosť pretrváva. Počas nastávajúceho obdobia budeme počuť tie známe stretnutia s Pánom Ježišom po Jeho vzkriesení, ktoré budú počas týchto 40 dní intenzívne znieť. A už znejú, my sa k nim s láskou vraciame. Napr. stretnutie na brehu Genezaretského jazera (J 21,1-17), ako Pán skúšal Petrovu lásku (J 21,15-17) a ďalšie. Stretnutie Ježiša a Tomáš rozhodne nemôžeme obísť (J 20,24-29) a mnohé mnohé ďalšie. V Biblii ale nemáme zaznamenané všetky stretnutia so Vzkrieseným – iba ten užší výber (J 21, 25).
Stretnutie so Vzkrieseným zažila aj Mária Magdaléna, ktorého Ho nepoznala a považovala Ho za záhradníka (J 20,11-18). Pán Ježiš jej daroval nový život, vyhnal z nej sedem démonov (Lk 8,2). Patrila do okruhu žien, ktoré sa často pohybovali v okolí Pána Ježiša Krista (Lk 8,1-3). Veľmi ťažko to všetko prežívala, čo sa dialo s Tým, ktorý dal jej životu celkom nový zmysel, aj smerovanie. Ježiš jej daroval úplne všetko – to nové, čo čítame aj v hesle roku 2026: „Ajhľa, nové činím všetko.“ (Zj 21,5) Nečakane sa stretávajú v záhrade – to stretnutie s ňou opisuje iba evanjelista Ján (20,11-17). A celý ten príbeh je veľmi pôsobivý, až romantizujúci. Počas tohto týždňa po Veľkej noci som počul minimálne dva príhovory s práve touto témou príbehu. Tí, ktorí mali tieto zamyslenia uvažovali aj takto: „Žena, prečo plačeš?“ Túto otázku žene kladú najprv anjeli v samotnom hrobe a potom sám Kristus, ktorého považovala za záhradníka. Tak prečo plačeme aj my? Aj od radosti, aj od smútku a žiaľu?! Ďalšia otázka: „Prečo Pána nepoznáme, tak ako ho nepoznali Emauskí učeníci?“ Neraz máme klapky na očiach a nespoznávame Ho v tých, ktorí k nám prichádzajú v každom novom dni nášho života. Jej slová sú prekvapujúce: „Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili!“ Kam sme teda „položili“, či dokonca „odložili“ Ježiša? Dá sa nad mnohým uvažovať v tomto príbehu. A tie zamyslenia boli veľmi oslovujúce – a vyslovené boli v Prešove. A cez internet prišli až do Tatier, možno aj k vám.. Ježiš ju v závere oslovil: „Mária“, ona Ho hneď spoznala. A Ježiš aj nás oslovuje po mene. Pozná naše mená. Tie, ktoré sme dostali pri krste. Zachea prvýkrát videl a stretol v Jerichu na figovníku – a predsa poznal jeho meno a povedal mu: „Zacheus zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“ (Lk 19,5) Mnohé zaujímavé myšlienky sú v tomto príbehu – pri stretnutí s Máriou Magdalénou v záhrade.. Už dávnejšie som nad ním neuvažoval, na rozdiel od tých všetkých, ktoré som spomínal v úvode. Ale ani v jednom som nepočul zmienku o tom výslovnom zákaze Ježiša: „Nedotýkaj sa ma…“ V tejto úvahe sa práve na to chceme zamerať. V tej chvíli sa mohla chcieť priam na Neho spontánne vrhnúť – hneď potom, ako Ho spoznala. Rozumieme tomu tak ľudsky a z toho, že túto radosť vieme prejaviť aj takým spôsobom. Ak by tak urobila, nič v tom by nebolo pochopiteľné, čomu by sme my ľudia nerozumeli. Viete si predstaviť, že milovaného človeka by ste sa nemohli dotknúť? Je to vôbec možné? Dosť dobre si to nevieme predstaviť.
Márii Ježiš povedal, či ju napomenul: „Nedotýkaj sa ma.“ On sa často dotýkal nemocných. Dotyk pri Jeho stretnutiach zohrával veľmi dôležitú úlohu. Ježiš sa často dotýkal chorých a malomocných. A pritom vlastne nemal. Obviňovali Ho z toho, že porušoval Mojžišov zákon. V kázni na hore povedal, že neprišiel zrušiť zákon, ale ho naplniť (Mt 5,17). Ktoré zákony teda Kristus porušoval? A hlavne, čo sa z toho môžeme naučiť? Kristus nikdy neporušil Boží zákon, ale len Mojžišov zákon, teda tóru, rabínske výklady a tradície starších. Tie dokonca pravidelne porušoval. Jasným príkladom je – keď sa Ježiš dotýkal rituálne nečistých ľudí. Porušoval zákon, ale len ten Mojžišov. Príbeh u evanjelistu Marka (1,40-45) je priam ukážkový. Je to stretnutie s malomocným. Ježiš sa ho dotkol a povedal: „Chcem, buď čistý.“ A aj malomocný porušil zákon, mal sa totiž držať v bezpečnej vzdialenosti. Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku a dotkol sa ho. Čítajme, čo o malomocenstve píše Stará zmluva ( 3 M 13. kapitola). Taký človek mal bývať bude mimo tábora, mal byť v karanténe. Čítajme, čo o dotykom s nečistými píše táto istá kniha v 5. kapitole:“.. alebo keď sa niekto dotkne akejkoľvek nečistej veci, buďto mŕtveho tela nečistej divej zveri..“ Čítame o dotykoch s nečistým – a pre každého žida rituálna čistota bola prioritou. A malomocní takýmito boli..
Dušak Dušek je slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, možno menej známy. Od neho pochádza táto krásna veta: „Dotyk – ako najmenšia vzdialenosť.“ Pod týmto názvom vyšla aj kniha ešte v roku 2010 a vyvolala značný ohlas, v danom roku sa dokonca stala knihou roka. Vtedy sme to ani nepostrehli, ale radi sa k tomu vrátime. Dotyk sa tu definuje – ako najmenšia vzdialenosť medzi dvoma objektmi. Je to hraničný stav, kedy sa vzdialenosť medzi bodmi zmenšuje na minimálnu vzdialenosť – teda na nulu. Môžeme hovoriť o tých bežných dotykoch v živote každého človeka, ktoré zohrávajú tak dôležitú úlohu. Mária by sa ho hneď chcela aj dotknúť. Tomáš dokonca svoje prsty chcel vložiť do Ježišových rán, nakoniec tak potom ani vôbec nerobil, ale vyznal: „Pán môj a Boh môj.“
To napomenutie pre Máriu Magdalénu naznačuje, že Jeho vzťah sa k učeníkom, aj ku svojmu okoliu – aj ku ženám, ktoré Ho sprevádzali, sa postupne mení – v zmysle – už tu nie je fyzicky prítomný, ako pred svojou smrťou. Už má nové – vzkriesené a duchovné telo. Je to telo novej duchovnej kvality. A v tomto „novom tele“ Jeho cesta smeruje k Otcovi a Mária sa nemá upínať na Jeho predchádzajúcu pozemskú telesnú prítomnosť, ale má isť oznámiť učeníkom radostnú správu o Jeho vzkriesení. Aj to, ale že Ježiš sa vracia „domov“ a vstupuje k svojmu Otcovi, ktorý nie je len Jeho Otec, ale je Otcom všetkých nás. A to isté platí o ňom, ako o našom Bohu.. On je Bohom a otcom všetkých nás..
Dotyk, ako najmenšia vzdialenosť. To mi rezonuje ako refrén a to slovo: „Nedotýkaj sa ma..“ Pán Ježiš sa tak rád dotýkal ľudí na rôzny spôsob. Dotkol sa aj Jairovej dcéry (Mk 5,21-43) – ako to vidíme na obraze v chráme Božom v Novom Smokovci. Pôvodný majiteľ tohto obrazu, primár MUDr. Viliam Šimko, blízky príbuzný biskupa Fedora Ruppeldta – zomrel 12.apríla 1975, dnes je tomu teda presne 51 rokov. Žena, ktorá 12 rokov trpela na krvotok, sa dotkla lemu Jeho plášťa – v dotyku viery. Aj tento príbeh je o minimálne dvoch veľmi dôležitých dotykoch. Ježiš požehnával deti, dotýkal sa ich, bral ich do svojho náručia (Mk 10,13-16). Dotyk – bol a je stále veľmi dôležitý. Bez toho si to vôbec nevieme predstaviť. Dnes môžeme o tom hovoriť len v duchovnom slova zmysle. Sú to dotyky Božej lásky skrze Jeho mocné a sväté Slovo. Prosíme Pána často – vo svojich modlitbách: „Dotkni sa mi srdca Duchom svojím svätým. Dotkni sa sŕdc mojich a našich najbližších, nech pocítia Tvoju lásku, náklonnosť a zažijú Tvoju opateru..“ My potrebujeme Jeho mocné dotyky – k tej dôležitej istoty – v Božích rukách, nech sa deje, čo sa deje.. .
Telesne už Pán medzi nami nie je. Márii Magdaléne povedal, že vstupuje k svojmu Otcovi a k nášmu Otcovi. Jeho Boh je naším Bohom. Je to evanjeliové posolstvo pre toto radostné veľkonočné obdobie. A to sme dnes potrebovali veľmi počuť.. Duchovné dotyky skrze Božie slovo mocou Ducha Svätého sme aj dnes zažili – v našich troch milých chrámoch. Pán Ježiš prišiel aj k nám, zídeným v troch spoločenstvách, prišiel do prostriedku, do nášho stredu a pozdravil nás pozdravom: Pokoj Vám.. A to sa veľmi dotklo našich sŕdc.. Haleluja