Okúste a viďte.. A počujte..

K 1. časti pašií – na Smrtnú nedeľu

    Začíname čítať pašie. Opäť po roku. Po tieto dni nám bohatstvo slova bude nám znieť vo vrchovatej miere. Naše uši dostanú „zabrať“..  V Biblii často počúvame, v Zjavení Jánovom na konci každého zo 7-ich listov zborom v Malej Ázii : „Kto má uši, nech počuje..“  (Zj 2-3)  Tak to čítame aj na viacerých iných miestach  Písma svätého.  Vždy sa na túto zmenu v programe našich služieb Božích  teším, aj keď..  Téma je veľmi vážna, téma je veľmi náročná. Dnes, pri prvom čítaní pašií, počujeme predovšetkým predpovede prorokov zo Starej zmluvy a porovnali sme ich s ich naplnením v Novej zmluve. Utrpenie, bolesť, smrť.  Nanovo to prežiť, nanovo to precítiť. Nebyť iba poslucháčmi. Keď doznejú pašie, tak sa mi žiada zmĺknuť.  Sme však  cirkvou slova  –  po dočítaní pašií nasleduje zvesť Božie slova.  Čo k tomu možno dodať, či doplniť..  Dá sa to vôbec? Dnes to sú aj bolesti a utrpenie mnohých ľudí sužovaných nepokojom tohto sveta. Čo k tomu dodať?

       Dnes máme  text zo Starej zmluvy, ako aj väčšina textov je z časti Biblie, ktorá bola napísaná pred narodením Pána Ježiša Krista.  Je to žalm 34, kde čítame vo verši 9: „Okúste a viďte, že dobrý je Hospodin.“  Je to vyznanie kráľa Dávida  –  zažil to na vlastnej koži, precítil to vo svojom živote.  Je to jeho osobná skúsenosť. Takú skúsenosť máte aj vy. Dúfam, že áno..   Povedzte to však pred niekým v tomto svete, tak vás  hneď vysmeje.  Dobrý Boh? Možno máte s tým nejakú skúsenosť  –  teraz s tým výsmechom.   Niekto by vám hneď protirečil: „ A to, čo sa deje vo svete, vojny, nepokoje  znamená –  Boh je dobrý?“  A mnohí spustia lavínu sťažností proti Pánu Bohu. A Pán Boh je opäť na lavici obžalovaných. Tak často v minulosti, ako aj v prítomnosti..  A to, čo sa deje v tomto svete, tomu obvineniu ozaj niekedy aj priamo  nahráva. Keď niekto takto „spustí“, my akosi a hneď  zmĺkneme  –  dôjdu nám argumenty na obhajobu Pána Boha. Často nad tým uvažujem. Stalo sa to určite  aj vám, stáva sa to bežne. Nič nové pod slnkom, ako píše Kazateľ v Starej zmluve.  Keď niekto takto zareaguje, tak vieme, že vieme, že  má  problém s Pánom Bohom. Sú isté typy ľudí,  ktorí takto uvažujú. A my vieme, že keď takto reagujú, vieme, že sú na Pána Boha nahnevaní. Aké argumenty by sme im dali na obhajobu Pána Boha? A vôbec, potrebuje ich Boh? A ak my budeme mlčať, tak kamenie bude kričať (Lk 19,40).. To povedal Pán pri jednej príležitosti a my Jeho sväté slovo máme brať vážne..

    Môžeme sa o to spoločne  pokúsiť  –  napr. Božie zjavenie vo všeobecnej rovine. Pán Boh je dobrý  –  zjavil sa nám ľuďom  v prírode, v umne stvorenom svete, vo vesmíre tak predivne stvorenom.  Stačí len jeden jediný argument  a príklad –  ak by naša modrá planéta bola bližšie k slnku, tak by nás slnko spálilo, keby bola ďalej, zamrzli by sme. To stačí. Pán Boh sa aj takto zjavuje.  Sme v bezpečnej vzdialenosti od Slnka  –  tak akurát! Dalo by sa toto ešte mnoho vysloviť z vesmíru – to stačí. Nemáme dnes vedeckú prednášku, ale Smrtnú nedeľu a čítame prvú časť pašií.  A takých argumentov, ako to Pán Boh predivne všetko stvoril,  je mnoho premnoho. Tu by sa dalo ozaj veľa písať  –  nemáme teraz na to priestor a nie je to ani naším cieľom. Pán Boh sa zjavil nám, tomuto svetu ešte aj inak  –  zjavil sa nám cez svojho jediného  Syna Pána Ježiša Krista. To je Jeho najoriginálnejšie a najosobnejšie zjavenie.  To všetko je opísané v Biblii. Najmocnejšie, najpresvedčivejšie  sa zjavil Boh práve  vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Tomášovi povedal tie známe slová: „Kto mňa videl, videl Otca. Ja a Otec jedno sme.“  (J 14,9)   Tak okúste a viďte, aký dobrý je Boh. A my o tom budeme opäť počúvať v pašiach, ktoré majú tri časti. Čo všetko musel podstúpiť Pán  Ježiš Kristus. A začalo to Kvetnou nedeľou  –  cez Zelený štvrtok. A vyvrcholilo to všetko na Veľký piatok. To odmietnutie je vlastne už v Jánovom evanjeliu, na jeho úplnom začiatku: „Do svojho vlastného prišiel, Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, ktorí Ho prijali dal moc stať sa dietkami Božími.“ (J 1,11-12)  No nielen na Kvetnú nedeľu.

     Minulý týždeň v sobotu večer bola hraná Večera Pánova vo Veľkej Lomnici. Katolícka mládež nacvičila si toto predstavenie – veľmi presvedčivo,  požičali si však náš evanjelický kostol. Nemali vhodný priestor, kde by svoje predstavenie mohli uviesť.   Bolo to ozaj veľmi presvedčivé. Pán Ježiš Kristus  večeral so svojimi  učeníkmi  –  a nikto do poslednej chvíle nevedel, kto je zradca. To znamená, že sa správal ku všetkým úplne rovnako. O Judášovi je napísané: „A vyšiel  –  a bola noc.“ (J 13,30) Sám sa tak rozhodol – my po Večeri Pánovej, alebo po službách Božích, aj tých dnešných –   nemusíme vyjsť do noci, ale do svetla Pána  –  do Jeho odpustenia. A do jarného slnka, ktoré bude mať už väčšiu silu. Je v bezpečnej vzdialenosti od Zeme –  aby nám nijako neublížilo!   Tak to okúste  –  tak to zažime  priamo, túto Božiu dobrotu – v daroch Večere Pánovej, ktorú pre nás všetkých ustanovil.  Dobrý je Boh – tak to už roky prežívame pri tejto sviatosti. Ďakujeme, že ju máme. Tak to môžeme vysloviť aj slovami kráľa Dávida z iného žalmu: „Z Božej pomoci môžem chváliť Jeho slovo. Z Hospodinovej pomoci chcem chváliť jeho slovo.“ (Ž 56,11)

   Ďakujeme aj za naše „mocné“  pašie. Za ich premocné duchovné bohatstvo. Včera večer som si ich prečítal – sám pre seba. A neobišiel som ani úvod – majú v tomto roku 30 rokov, nakoľko boli vydané v roku 1996.  Túto verziu, toto ich spracovanie – aj so Starou zmluvou máme plných 30 rokov. Kedysi pašie tieto texty neobsahovali. Možno si na to ešte spomeniete.  Žalmista nám tlmočí:  „Okúste – viďte  – svojím duchovným pohľadom.. A počujte predovšetkým. Uši sú v otázke viery veľmi dôležité  – to vedel sám ap. Pavel, keď napísal: „Viera je z počutia a počutie skrze slovo Božie.“ (R 10,17)   Nielen že to vidíme, tým naším duchovným pohľadom. Ale aj počujeme, ak ide o čítanie pašií v zborom spoločenstve, či aj doma  – pre osobnú potrebu a vlastný duchovný úžitok. Okúste a viďte..  V Jánovom evanjeliu príbeh o tom, ako Filip našiel Nataneala: „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš  v zákone a proroci, Ježiša syna Jozefovho z Nazareta. A Natanael povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobré? A Filip mu odpovedal: poď a viď.“ (J 1,43-51) Nepresviedčal ho, neprehováral ho. Povedal jednoducho: poď a viď. A my by sme mohli dodať : poď a viď  – a aj počuj.  Často počujeme pri rôznych príležitostiach, pri pozvánkach na rôzne podujatia: „Príďte sa osobne presvedčiť..“  Je totiž oveľa lepšie raz vidieť, ako 100x počuť! Osobná skúsenosť je nadovšetko!

     Ponúkam vám príbeh dvoch bratov. Je veľmi originály a skutočný. Príbeh týchto „istých“ dvoch bratov ma veľmi zaujal.  Jeden sa učil viac a lepšie, druhý menej  –  a horšie  Jeden pilne študoval, ten druhý chodil poza školu. Ten prvý vyštudoval právo, stal sa právnikom a sudcom. A ten druhý sa dostal na zlé chodníčky  –  okrádal ľudí. A život bežal svojím svižným tempom. A viete, kde sa spolu stretli? Tušíte? Streli sa spolu na súde! Ten, čo sa učil viac a aj lepšie, viedol súdne  pojednávanie, bol sudcom  –  a obžalovaným sa stal jeho vlastný a rodný brat. Odsúdil ho? Určite!  Lebo to vyžadovala spravodlivosť podľa zákona! Za všetky jeho zlé činy, za všetky  bratove zlé činy ho odsúdil jeho brat.  Musel zaplatiť vysokú čiastku  – kauciu  –  ako peňažný trest.  Tak znel rozsudok! A čo sa stalo potom? Jeho brat po skončení pojednávania zložil talár  –  a prišiel za bratom a povedal mu: „Ja to zaplatím za teba.“ ak to vyžadovala aj Božia spravodlivosť. Pán Boh nemohol kývnúť nad hriechom rukou.  Nemohol to ospravedlniť „len“ nejakým osobným zlyhaním.“ Často si hriech ospravedlňujeme ako zlyhanie ľudského faktoru! Mohol to inak vyriešiť? Iste, mohol. Ale rozhodol sa takto  –  že dal svojho Syna (J 3,16) . Hriech musel byť odsúdený a pokuta zaplatená. Zaplatil ju za nás Pán Ježiš Kristus na dreve golgotského kríža.  Aj rozsudok, aj milosť takmer  v jednej chvíli. Napriek všetkému, čo sa deje v tomto svete, Boh je dobrý. Okúste a viďte, že dobrý je Hospodin. Počujte o tom v pašiách!

   A k záveru uvediem ešte dva krátke príklady. Určite ste sa už stretli, nie osobne, s kresťanským kazateľom, misionárom a motivačným rečníkom menom Nick Vujičič. Narodil sa bez rúk a nôh. Ak niekde vystupuje, musia ho tam „doniesť“, alebo „preložiť“. Dlhšie mu to trvalo, kým sa prijal taký, aký je. Dokonca uvažoval aj nad samovraždou. Po obrátení však práve on často hovorí, aký je Boh dobrý. A on by mal práve dôvod hovoriť, že nie je dobrý, lebo nemá končatiny. On opakuje a tlmočí: Dobrý je Boh! A v Ježišovi Kristovi nám všetkým najmilostivejší.   Nájdite ho na internete  –  hodno sa započúvať do jeho kázni a posolstiev. A ešte by som spomenul Joni  Aereckson Tada – ešte si možno spomeniete na ňu z 90-tych rokov minulého storočia. Skočila do vody a následne ochrnula. A dnes má už vyše 70 rokov a tiež mocným svedectvom tlmočí tú zvesť  – Boh je dobrý! Áno, Boh je dobrý. A pridajme sa aj my – dnes! K takému svedectvu máme  mnoho dôvodov. Lebo keď my budeme mlčať..  Aj keď situácia sveta je taká, aká je  –  Boh je dobrý. Je to samá Božia podstata  –  Jeho dobrota a láska.  Vieme o tom svoje!  Svet má svoju rétoriku, pretože sa od Boha vzďaľuje. Počujme myšlienku Pavla Kosorina: „Keby Boh opustil svet, hneď by nás prešli pochybnosti o Jeho existencii.“

   A tak na záver našej dnešnej úvahy počujme ešte jeden citát so Žalmov: „Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ (Ž 118,1)  Haleluja Amen