Dlhý január  –  krátky február

       Každý kalendárny rok začína januárom, pokračuje februárom. A pokračovanie už viete. V škole nás učili aj istou pomôckou sa zorientovať v počte dní jednotlivých mesiacov. Ten prvý v roku patrí k mesiacom s maximálnym počtom dní, ten druhý je najkratší so všetkých. To sme si už dávno zapamätali.  Už približne aj vieme, prečo sa tak stalo práve februáru. Nemôže za to (pre úsmev) , no je to tak.   Musel sa s tým na nejaký spôsob vysporiadať.  Dlhý január  – a potom  najkratší február. Po Vianociach a prelome rokov sa nám vždy ťažšie akosi  rozbieha  –  po tých mnohých voľných a sviatočných dňoch. Potom príde najdepresívnejší deň v roku  –  okolo 20. januára.  Január 2026 bol konfrontovaný zhoršenou situáciou vo svete, istými mocenskými  ambíciami a aktivitami. Už aj to máme úspešne za sebou.  V januári  2026  akoby   svet sa akoby zbláznil  –  aj také boli komentáre.  No svet nie, pravdepodobne asi „istí“   ľudia. To, že to tak v uplynulom mesiaci bolo  – to spôsobili  len a len  ľudské skutky, činy, aktivity. A keď január už nedávno skončil , prišiel február. Na jar si budeme musieť  ešte počkať. V jednej podtatranskej obci, V Gerlachove Rómovia vraveli: „Ešci ceplo nebudze, ešci len bruar.“ A mysleli tým február.     Krátky február je plný toho, čo je pred nami všetkými. V cirkevných zboroch prebiehajú presbyterstvá a účtovné konventy.  Uzatvárame, aj účtovne rok 2025. V tomto druhom kalendárnom mesiaci  sa deje jedna pozoruhodná vec, ktorá by vás asi ani nenapadla: fitnesscentrá sa údajne pomaly  vyprázdňujú z ich „plnosti“ vo Vianociach a Novom roku.  Ich majitelia sú  dosť sklamaní, pretože január je plný tých, ktorí sa rozhodli niečo pre seba a svoje telo urobiť  –  potom vo februári nevydržali a nezostali  pri svojich predsavzatiach a tieto centrá sa postupne vyprázďňujú. To ma zaujalo, to je zaujímavá realita. A to by ma asi ani nenapadlo, aj keď vieme, že s novoročnými predsavzatiami je to všelijako a mnohí si ich z tohto dôvodu ani nedávajú.  Keď sme už Vianoce „upratali“ na povalu, či niekde do skrine, tak nás Hromnice na začiatku februára  vracajú ešte späť do vianočného obdobia. Je to milý sviatok, je to predovšetkým biblický sviatok. Veľmi mám k nemu  veľmi blízko a Simeona som si už dávno obľúbil (Lk 2,22-40). Iste, ako Annu, vdovu 84-ročnú. No Simeon je  muž pokročilého veku, vie napevno, že do konca svojho života sa stretne s Mesiášom. Vedel, že sa tak stane, no nepoznal  konkrétne okolnosti. V deň predstavenia Pána v chráme v Jeruzaleme tam neboli tí jediní rodičia  –  pristúpil k nim Simeon, Duch svätý mu to rozhodne ukázal. A mohlo to vyzerať aj tak, že ten samotný obrad, ktorý mal nejaký svoj program a poriadok on narušil, pretože vzdal dieťa menom Ježiš do náručia.  Nezobral žiadne iné dieťa, do náručia vzal iba  Ježiša!  Nemohli to vnímať ako narušenie obradu? Pravdepodobne ani nie. Spomínam si, ako v marci 2009 sme s našou skupinou navštívili Izrael, Jordánsko, Mŕtve more, v ktorom sme sa 2x kúpali. Navštívili sme aj múr plaču v Jeruzaleme. V jeho  krytej časti sa práve v daný deň  konala židovská konfirmácia  – tzv.  „Bar micva“. Netušil sme, čo sa práve deje, keď  počas našej prehliadky z chóru na nás padali cukríky. My sme sa prechádzali v tej danej časti  – videli sme, že sa tam niečo deje, ale tí účastníci sa nedali nijako „vyrušiť“.. Konali ďalej svoje obrady  –  a turisti ich vôbec nerušili, sú asi na nich za tie roky zvyknutí. Pre porovnanie, ak my sme mali turistov v kostole počas nejakej slávnosti, asi by nám to dobre nepadlo. To uvádzam len na porovnanie.

   Tak aj Simeon pravdepodobne nikoho nevyrušil  – ani Jozefa ani Máriu, ani kňaza, ktorý ten obrad konal.  Iste, urobil netradičný úkon  –  vzal dieťa do náručia. A povedal tie pozoruhodné slová, z ktorých  nich sú tie  najznámejšie: „Teraz prepúšťaš Pane, svojho služobníka  podľa Tvojho svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli tvoje spasenie.“  Podľa Tvojho slova  –  to slovo mu bolo dané, On to slovo zobral vážne, a čakal a bol vždy obozretný a vždy „merkoval“, kedy budú pre to tie priaznivé okolnosti.  Všetko bolo dané zákonom a Lukáš opisuje Máriu a Jozefa, že sa držia obyčaja predpísanej zákonom. Držali sa teba Biblie  –  Starej zmluvy. To je norma  –  podľa Písma svätého. Táto nazaretská rodina dáva vzor a príklad nám všetkým. Povedal ešte aj mnohé iné dôležité slová, ako proroctvo o Ježišovi. Sme vďační, že evanjelista  Lukáš ako jediný to zapísal, aby sme mali aj o tejto udalosti biblický záznam.

  Sviatok Hromníc je veľmi starý sviatok. Je doložený už približne v roku 400. Pôvodne sa slávil 14. februára, v 6. storočí bol preložený na 2. februára. Ono to aj vychádza na presný počet dní  –  od 25. decembra. S Hromnicami, čo je veľmi pozoruhodné, sa spája najviac pranostík, známych, aj menej známych.  Mnohé  sú vám blízke,   to najznámejšie: „Na Hromnice, o hodinu více.“ Sme vďační za pribúdajúce svetlo v každom novom dni. Tak sa dialo aj v advente, keď  postupne zapaľovali adventné sviece  –  a svetla pribúdalo. Alebo: „Na Hromnice – koniec sanice.“  Alebo  –  zima polovice.“ Poznáte aj nasledovné:  „ Na Hromnice  –  zadúva ulice.“  Menej známe: „Ak na Hromnice mrzne  –  bude dobré leto.“  A ešte jedna menej známa pranostika: „Ak na Hromnice voda beží, po Hromniciach ešte sneží.“   Toľko z odkazu našich predkov, ktorí  vedeli veľmi umne a všímavo spozorovať dianie v prírode a pretaviť ho aj do konkrétnej vety. Roľníci vo Francúzku majú to ešte a inak: majú inú pranostiku. Ak na Hromnice neurobia palacinky, úroda pšenice v nasledujúcom roku má byť zlá. Kto by riskoval?

     A vo februári, tom najkratšom mesiaci prichádza dlho pripravovaný štart modulu Artemis II na Mesiac. V čase písania bol stanovený dátum 9. Február.  A najnovšia informácia práve z dnešného dňa je, že termín sa posúva až na budúci mesiac marec.  Let na Mesiac sa pripravuje, (zatiaľ odkladá)  tak po 53 rokoch, odkedy bol človek na mesiaci v misii zvanej Apollo 17  – v decembri 1972 to bude veľmi veľká udalosť.  Bol to posledný americký pilotovaný let a šiestym, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. Posledným človekom na Mesiaci bol v 20. storočí Eugene Cernan, astronaut so slovenskými a českými koreňmi.  Bolo  plánované aj Apollo  18, ktoré však bolo zrušené. Po viac, ako polstoročí človek opäť ide navštíviť tajomný a fascinujúci vesmír. Posádka bola už dávno vybraná  –  v zložení štyroch členov, prvýkrát pôjde aj žena a muž tmavej pleti. Na štartovacej ploche je raketa, či  loď už pripravená, dopĺňajú sa palivové zásoby  –  štart bol už bol aj viackrát  preložený v dôsledku príchodu nečakanej tuhej zimy a mrazov. Celkovo misia má trvať 10 dní, jej účelom bude skúmať odvrátenú stranu Mesiaca, ktorá doteraz nebola predmetom hlbšieho výskumu. Ak pozeráme na Mesiac, stále pozeráme na stranu, ktorá je k nám privrátená. Nebude to priamo  chodenie po Mesiaci, ako tomu bolo pri známom  výroku: „Toto je malý krok pre človeka, ale  obrovský  krok pre ľudstvo.“ Túto vetu povedal Neil Armstrong 20.júla 1969, keď kráčal po mesiaci v misii Apollo  11. V súčasnej  pripravovanej  misii bude loď vyše 7.000 km nad Mesiacom, doteraz iba 200 –  300 nad ním. Pre troch Američanov a jedného  Kanaďana to bude excelentný pobyt medzi hviezdami vo vesmíre  –  obletieť celý mesiac. 

    Táto téma je mi veľmi blízka. Aj nedávno som o tom písal. (na našom webe  –  Láska v splne)  Mesiac je od zeme vzdialený približne 384.000 km, čo je vo vesmíre zanedbateľné číslo a vzdialenosť. Vieme aj to, že Mesiac je veľmi potrebný, je stabilizačným prvkom. A my vieme, že spôsobuje príliv a odliv. Pozorovať  Mesiac  v splne je famózne, keď je napr. superspln. Krása jeho je tak vznešená, niekedy je svojou rotáciou  tak oveľa bližšie, že je opticky väčší a priam nám priam visí nad našimi hlavami ako nejaká lampa.  A býva niekedy väčší  tým, že je  bližší aj o 14-15 percent.  Vo vesmíre je úžasná pravidelnosť a presnosť. No na Mesiaci je aj kozmické, či radiačné  žiarenie, ktoré je 100x vyššie ako tu dole. Mesačný prach vie spôsobiť problémy pri dýchaní a spôsobiť chorobu, ktorú dobre poznajú napr. baníci. Sú tam aj obrovské teplotné rozdiely. Hlavným cieľom je teda ochrana človeka aj napriek všetkým nepriaznivým vplyvom. Na Mesiaci je voda, čo bol veľmi dôležitý objav  –  a z hľadiska ďalšieho výskumu vesmíru sa náš satelit, jediný patriaci našej Zemi, môže stať priamo základňou pri  plánovanom lete na Mars. A aj Čína má tiež už  veľkú ambíciu do roku 2035  letieť tiež na Mesiac. Počas  tzv. „Studenej vojny“  –  to bolo súperenie veľmoci  –  Amerika a Sovietsky zväz. A teraz k tomu sa pripája aj samotná Čína.  Krátky február rýchlo skončí a budeme veľmi zvedaví, čo nám prinesie marec aj v tejto oblasti.  Ten bude opäť dlhý.