Január (leden) – február (únor)
Sú tu už posledné januárové dni. Po dlhom januári prichádza veľmi krátky február. Názvy našich mesiacov sú ozaj veľmi pozoruhodné. Česi sa vyhli tým našim klasickým, tak majú leden. A po ňom príde únor. Uvažujete aj vy nad ich menami? Alebo vás to niekedy napadlo? Pripomeniem len toľko, (čo ste tu už čítali, že názov nášho prvého mesiaca v roku je odvodený od Janusa, rímskeho boha začiatku. Zobrazovali ho vždy s dvoma tvárami. Tvár dopredu bola zamračená, tvár dozadu vysmiata. Pohania sa do budúcnosti dívali len a len skepticky. Podľa ich presvedčenia dobre už bolo. Spomínali na tzv. „zlaté časy“. Nepripomína vám to niečo? Nie sme pohania a tak radi si zaspomíname na to, že dobre už bolo. Už nám dobre naozaj nikdy nebude? Lepšie už naozaj bolo? Spomienkový optimizmus funguje naplno.. Je naša tvár nasmerovaná celkom dopredu? Sú ľudia, ktorí v každej príležitosti vidia problém, iní dokážu v problémoch vidieť nové príležitosti. Čínsky jazyk má pre krízu dva znaky, to sme často počuli v roku minulom. Je dobré si to nanovo pripomenúť. Je to nebezpečenstvo a zároveň – príležitosť. V tomto čase sú pred nami nové príležitosti – aj v tomto roku 2026.Je iste toho veľa negatívneho, čo sa deje okolo nás. Nie vždy na to reagujeme pozitívne. Sme voči sebe úprimní a konštatujeme, že sa nám to nie vždy podarí – mať tie najpozitívnejšie reakcie. Charles Swindoll povedal: „Život je len z 10-percent o tom, čo sa mi stane, ale až z 90-percent o tom, ako na to zareagujem.“ Ja som si to myslel, že je to práve opačne. A mnohí si to myslia dodnes. Ja som už bol vyvedený z tohto omylu. Pozývam aj vás. Väčšina ľudí stále a doteraz svoj život vidí presne naopak. Uznávam, že mnohé veci nedokážeme nijakým spôsobom ovplyvniť. Nemôžeme si vybrať rodinu, do ktorej sa narodíme, napriek tomu môžeme súhlasiť so Swindollom, že 90. percent je stále v našich rukách. A to sú tie naše reakcie na všetky tie udalosti okolo nás – aj takmer už celom mesiaci január. Zažívame opäť turbulentné časy v mnohom.
Nie je to príliš potešujúce, že názvy našich mesiacov v kalendári majú (stále) pohanský pôvod. Ešte stále v kresťanskej Európe by sme možno sa potešili niečomu „ kresťanskejšiemu.“ Náš „starý kontinent“ by to práve aj v týchto časoch veľmi potreboval. Nepredznamenávajú názvy mesiacov návrat aj k novodobému obľúbenému pohanstvu? Nie sme od toho celkom ďaleko. A aj Písmo konštatuje: Neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12) Téma našich názvov mesiacov ma pred časom natoľko zaujala, že som začal pátrať aj po pôvode názvu aj iných mesiacov, aj mesiaca februára. Prečo je február februárom? Moc nás to nepoteší, ale fakty sú fakty. Tento mesiac je spájaný s pohanskými očistnými rituálmi. Je potrebné však ešte pripomenúť, že rímsky kalendár mal pôvodne iba desať mesiacov. Január a február boli zaradené pred marec, ktorý bol pôvodne prvým rímskym mesiacom. Aj z tohto dôvodu ma február premenlivý počet dní a práve k nemu sa pridával v prestupnom roku jeden deň (od Caesarovej reformy v roku 44 pred Kr.). Pri prechode z juliánskeho na gregoriánsky kalendár sa tento zavedený postup nemenil. Variant pôvodne rímskeho (respektíve latinského) názvu Februarius obsahuje väčšina európskych jazykov. Vo februári končila zima, prebiehali rôzne očistné obrady a rituály od chorôb. A sme pri koreni veci. Z latinčiny pochádzajúce slovo – „februa“ či „febris“ znamená horúčku alebo zimnicu. Slovo „februus“ znamená očistný, aj očistné prostriedky, či aj očistnú slávnosť na konci zimy. Očistenie potrebujeme zaiste všetci. Avšak nie v zmysle očistnej pohanskej kúry. Nemusíme mať ani bujnú fantáziu, aby sme si vedeli predstaviť, ako to prebiehalo u nich. A dnes? V móde sú rôzne očistné kúry pre telo. Povieme si, prečo nie?! Z času sa čas by to nášmu telu iba prospelo. Telo sme dostali do daru, tak sme aj zodpovední za jeho „údržbu“ v zmysle slov ap. Pavla ( 1 K 3,16): „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý a tým ste vy!“ Dobre však vieme aj to, že farmaceutickým firmám sa na tom veľmi dobre zarába. Naše telo je však tak Pánom Bohom stvorené, že má v sebe zakódované sofistikované „čistiace mechanizmy“ zbavujúce toxických látok. Aby sme „príliš“ nenaleteli mnohým šarlatánom, ktorým ide iba o biznis. Tak to odporúčala veľmi zaujímavá relácia ešte v roku 2017 v Českej televízii pod názvom „Doktor-Ka.“ Mnoho zaujímavého v nej odznelo veľmi populárnym spôsobom, ktorému mohol rozumieť aj ten, kto nemal vyštudovanú lekársku fakultu. Ak zdravo a striedmo žijeme v zmysle hesla „v zdravom tele zdravý duch“, nemusíme platiť horibilné sumy za takéto očistné procedúry a kúry. Zdravý životný štýl nadovšetko. Stále platí to, čo je všeobecne známe – jesť ovocie a zeleninu, ktoré obsahujú antioxidanty a tie napomáhajú čisteniu nášho tela.
Rýchly kurz zdravej výživy máme za sebou. Venujme pozornosť takému očisteniu, ktoré ale nemá nič spoločné s februárom. Je aktuálny v každom čase, v zime, v lete. Pán hovorí svojím učeníkom pred úkonom umývania nôh: „Vy ste už čistí, ale nie všetci.“ (J 13,10). O dve kapitoly (15,2) ten istý evanjelista zaznamenal Pánove slová: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril.“ V Božom slove nájdeme mnoho pekných a pozoruhodných veršov o očistení. Ďalší: „A každý, kto má nádej, očisťuje sa, ako je čistý On.“ (1 J 3,3). A ten verš najznámejší a najzásadnejší: „Krv Ježiša, Jeho Syna očisťuje nás od každého hriechu.“ (1 J 1,7). Myslíme na tieto slová, keď pôjdeme K Večeri Pánovej v blížiacom sa pôste . Myslime na tieto slová o očistení skrze obeť nášho Pána Ježiša Krista. Krv pri našom poranení spôsobuje fľaky na našom oblečení. Iba Kristova krv má moc nás zvnútra očistiť. Žalmista Dávid prosí v tom známom žalme: „Umy ma, belší budem ako sneh.“ (Ž 51,9) Počas januára sme boli v Tatrách zavalení snehom. Zima aj v bohatej snehovej nádielke chytila svoj druhý dych. Je úžasná po každej stránke. Zďaleka ešte nekončí, keďže po 25. januári sme sa dostali do jeho druhého polčasu. Vnímajúc tú krásu beloby, vidiac ju cez okná kancelárie na fare myslím na citát môjho obľúbeného libanonského básnika: „Na dne srdca každej zimy leží tušenie jari a za závojom noci sa skrýva úsmev ranných zôr.“ (Ch. Džibrán). Po našom úprimnom pokání očistení krvou Pána Ježiša sme rozhodne belší ako sneh. Viete si predstaviť ešte niečo belšie od snehu? Ja nie..
Na začiatok februára (02.02) pripadá sviatok Hromníc. Sviatok tak trochu aj zabudnutý v našej cirkvi a pritom tak ohromný a jedinečný svojím posolstvom. Ak by sme pozvali na služby Božie práve pri tejto príležitosti, kto vie, koľko by nás bolo. A tak to „prisunieme“ k najbližšej nedeli. Podľa nášho počítania času to bola slávnosť stretnutia v chráme po 40-dňoch od Máriinho pôrodu (3 M 12,6-8). V našom kalendári pripadá na začiatok februára. Všetko to priam detailne popisuje evanjelista Lukáš v 2.kapitole od 21 verša. Na 8-my deň bol Pán Ježiš Kristus obrezaný (Lk 2,21). A potom v 40-deň prišli svojho „synáčka“ (ES 78,2) predstaviť do chrámu. Simeon a Anna boli práve tam. Anna ani z chrámu nevychádzala a Simeon vedený Duchom do chrámu prišiel práve v tej chvíli. Simeon sa do budúcnosti určite pozeral vždy iba optimisticky. Lepšie pre neho „raz“ iba bude. Z akého dôvodu? Čakal na stretnutie s Pomazaným, s Ježišom Kristom, preto sa do budúcnosti pozeral vždy plný nádeje a optimizmu. Duch svätý mu oznámil, že do smrti sa určite stretne s Mesiášom. Kedykoľvek vstúpil do chrámu, zbystril svoju pozornosť, vnímavosť a priam duchovnú ostražitosť. Vždy sa obzeral, skúmal, čo sa deje okolo neho. Až raz. Prišiel opäť do chrámu. Prišli tam aj Mária s Jozefom. Duch Svätý mu ukázal, ktorý to je, ku Komu má práve pristúpiť. Vzal Krista do náručia a povedal tie známe slová: „Teraz prepúšťaš Pane svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie.“ Prudko dojemná a mocná chvíľa. Okamžik života, na ktorý sa nezabúda. Čas sa naplnil, zasľúbenie dané došlo naplnenia. Ak si to viete rozmeniť na drobné a ak máte živú predstavivosť, tak viete o čom píšem. A pokračovať budeme na Hromnice..