Joseph Haydn – život a cesta k hudbe

Detstvo a prvý kontakt s hudbou

     Meno hudobného skladateľa Josepha Haydna mi, ako aj vám nie je celkom neznáme. Sporadicky, no možno až ojedinele  znela jeho hudba na koncertoch vážnej hudby. Tí, ktorých spomínam neskôr sa v programoch koncertov ocitajú veľmi často. Nemal som (aj z tohto dôvodu) nejako hlbší dôvod venovať sa osobnosti tohto výnimočného rakúskeho hudobného skladateľa z Wiedne. No stalo sa, že sme od našich detí dostali vianočný darček  –  koncert v Košiciach v Dome umenia – výber z tvorby diela tohto hudobného skladateľa – pod príznačným názvom: Haydn, Haydn, Haydn, Haydn. Preložené do reči zrozumiteľnej  –  štyri ukážky z jeho diela. Iniciátorom tohto výnimočného koncertu bol dirigent Peter Breiner, ktorý  pricestoval z Londýna a odohral na Slovensku ešte koncert v Humennom, v Žiline a nakoniec aj v Bratislave. Podľa jeho osobného svedectva už od mladosti k tomuto hudobnému skladateľovi pociťoval istú náklonnosť.  A koncert v Košiciach zároveň aj dirigoval, aj hral najprv na klavíri a potom aj na čembale. V čase Josepha Haydna to bolo údajne bežné, dnes skôr výnimočné.

     Táto hudba ma veľmi oslovila. Sestra Zorka Piatriková z Bratislavy mi vzápätí dodala „podklady“ a vznikol tento článok, ako moja veľmi vďačná pocta pre tohto nemenej významného skladateľa a hudobného génia, ktorý sa vypracoval z jednoduchých pomerov – na uznávaného hudobného skladateľa. Keď počúvate jeho hudbu, nemôžete si ju nezamilovať. A to sa nám stalo s manželkou na koncerte v Košiciach  – 15. januára 2026.  A poznať Haydna znamená aj porozumieť hudobným velikánom – Mozartovi  a aj Beethovenovi. Ponúkam týchto pár myšlienok (aj vďaka sestre Zorke, ako spoluautorke), verím, že vám padnú vhod – tiež milovníkom vážnej hudby. A možno vás budem aj inšpirovať, aby ste si niečo od tohto brilantného hudobného skladateľa aj vyhľadali. Doteraz sme mu nevenovali pozornosť, no jeho hudba vám môže priniesť emóciu Wiedne a všetkého toho, čo s týmto mestom súvisí a je vo vzťahu s ním.

     Joseph Haydn sa narodil 31. marca 1732 v dedinke Rohrau (dnes Rakúsko) v chudobnej  rodine. Otec bol kolár, mama kuchárka  Nikto z nich nebol profesionálny hudobník, ale otec rád spieval a hrával na ľudové nástroje.  Haydn mal výborný hudobný sluch, čo si všimli už v ranom detstve.  Ako chlapec  pôsobil ako zborista vo Viedni.  Ako 6-ročného ho poslali k príbuznému do Hainburgu, kde sa začal systematicky učiť hudbu.    Neskôr si ho všimol Georg Reutter, kapelník Dómu sv. Štefana vo Wiedni.   Haydn sa stal chlapčenským zboristom –   spieval v kostole  učil sa husle, čembalo a základy skladby  dostal dobré hudobné vzdelanie, ale takmer žiadne všeobecné.  Keď mu v 17 rokoch zmutoval hlas, musel zbor opustiť. Potom prišli ťažké roky – hlad, chlad a samovzdelávanie.  Po odchode zo zboru zostal bez práce a peňazí.  Žil v podnájmoch, podobne  ako aj  aj Beethoven.   Dával hodiny hudby, hrával na uliciach a v hostincoch.    Najdôležitejšie však je, že sa sám vzdelával: študoval učebnice kontrapunktu  analyzoval diela Bacha (1685-1750) a iných majstrov.  Učil sa skladať metódou pokus – omyl  Sám povedal:  „Bol som odkázaný len na seba, a tak som sa musel veľa naučiť.“

Prvé úspechy a Esterházyovci

  Zlom prišiel, keď sa stal asistentom skladateľa Nicolu Porporu  –  získal kontakty a skúsenosti.  V roku 1761 nastúpil do služieb kniežacieho rodu Esterházyovcov:  najprv ako zástupca kapelníka neskôr ako hlavný kapelník.  Pôsobil u nich takmer 30 rokov. Mal vlastný orchester, pre ktorý  denne komponoval dirigoval experimentoval s rôznymi formami.  Práve táto izolácia mu umožnila stať sa originálnym skladateľom. Užíval si slávu  v Európe až do konca svojho života.  Na sklonku života bol Haydn slávny po celej Európe. Dvakrát cestoval do Londýna, tam vznikli jeho najznámejšie Londýnske symfónie Zomrel 31. mája 1809 vo Wiedni, počas napoleonských vojen. Preto je jeho život dôležitý Haydn je dôkazom, že aj z chudobných a skromných pomerov  sa dá dostať na vrchol.   Vytrvalosť a práca sú rovnako dôležité ako talent –  bez neho by nebol Mozart ani Beethoven takí, akých ich my poznáme.

     Joseph Haydn má vo svojej hudbe  niekoľko naozaj  „perličiek“. Tu je jedna z najznámejších  –  a zároveň veľmi vtipná s názvom:   „Rozlúčková symfónia“ (Symfónia č. 45)  Haydn ju skomponoval ako nenápadný protest. Ako dvorný skladateľ slúžil u kniežaťa Esterházyho a hudobníci museli tráviť na zámku celé mesiace bez rodín. Haydn preto napísal symfóniu, v ktorej hudobníci počas poslednej vety postupne prestávajú hrať, zhasínajú sviečky a odchádzajú z pódia, až zostanú len dvaja huslisti. Knieža pochopil narážku a na druhý deň dal hudobníkom  dovolenie odísť domov. A ešte jedna kratšia zaujímavosť:   Haydn mal skvelý zmysel pre humor. V Symfónii č. 94 s názvom: „S úderom kotlov“ nechal po tichučkej melódii náhle zaznieť hlasný úder, aby zobudil driemajúcich poslucháčov. A tu som si hneď pomyslel, že toto použijem. Veľmi sa to hodí do adventného obdobia, ktoré je zároveň „budíčkom“ pre všetkých tých podriemkávajúcich. Advent – to je to bubnovanie na začiatku nového cirkevného roku. Určite sa k tomu obrazu časom vrátim.

 Ponúkam niekoľko citátov  Haydna:

„Neviem sám, ako sa to stalo, ale bol som nútený stať sa originálnym.“

 (o jeho pobyte a účinkovaní  na dvore Esterházyovcov)

„Keď myslím na Boha, moje srdce je plné radosti a hudba musí vychádzať z radosti.“

„Umenie musí hovoriť k srdcu, nielen k uchu.“

Trojica velikánov – Hayd, Beethoven, Mozart

    Haydn veľmi obdivoval Mozarta, Mozart Haydna zbožňoval a Beethoven oboch rešpektoval, ale chcel ich prekonať.  Haydn a Mozart boli priatelia, nie však  rivalovia.  Mozart Haydna hlboko obdivoval  Haydn, o Mozartovi povedal, že je „najväčší skladateľ, akého poznám“  Mozart dokonca venoval Haydnovi šesť sláčikových kvartet (tzv. Haydnovské kvartetá).

Ponúkam zopár citátov Mozarta:

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791)

„Hudba nie je v notách, ale v tichu medzi nimi.“  (jeden z jeho najcitovanejších výrokov)

„Milujem vás všetkých, ale najviac milujem tých, ktorí rozumejú mojej hudbe.“

„Bez hudby by bol život omylom.“

„Ani najväčšia genialita nepomôže bez práce.“

 A citáty Ludwiga van Beethovena (1770-1827):

„Hudba je vyšším zjavením než všetka múdrosť a filozofia.“

„Chytiť osud za krk – to je môj cieľ.“  (o boji s hluchotou)

„Prekážky existujú na to, aby boli prekonané.“

„Skutočný umelec nie je pyšný – vidí, že umenie nemá hranice.“

Rozdiely medzi nimi

Haydn  mal veľký zmysel pre  humor, formu, jasnosť, architektúru.  Mozart  preferoval  prirodzenú melódia, emócia, dramatickosť.  Haydn bol starší a v istom zmysle Mozartovým učiteľom, hoci sa od seba veľa naučili navzájom.  Haydn a Beethoven  – to bol vzťah učiteľ a búrlivého žiaka.  Beethoven bol Haydnov žiakom (študoval uňho vo Viedni).

Ale:

Beethoven bol tvrdohlavý a revolučný,  často si myslel, že Haydn je „príliš staromódny“

Haydn naopak:  videl v Beethovenovi obrovský talent,  ale nechápal úplne jeho radikálne nápady.   Beethoven vychádzal z Haydna, no posunul hudbu k romantizmu – väčšia dráma, emócie, osobný výraz. 

     Zhrnutie jednou vetou:  Haydn vytvoril základy, Mozart ich naplnil dokonalosťou a Beethoven ich rozbil a postavil nanovo.

  Milí priatelia – pre zmenu ponúkam tieto riadky.. Trochu z inej oblasti, ale mne srdcu veľmi  blízkej.. Nech aj vás oslovia, povzbudia a inšpirujú k nejakému koncertu, možno aj s Haydnom..