Svadba v Káne – pomoc zhora
Niet azda známejšieho biblického mesta a divu, ktorý tam Pán Ježiš Kristus uskutočnil. Podotýkam, že išlo vôbec o prvý div. Kánu v Galilei som navštívil v marci 2009. Bol to pre mňa veľmi silný duchovný zážitok – všetko videné a prežité, aj samotná Kána. Manželia, ktorí boli v našom spoločnom zájazde si mohli v chráme v Káne „obnoviť“ svoj manželský sľub. Mnohí tak aj urobili. Naozaj ide o veľmi pôsobivé miesto. V miestnom chráme je symbolicky umiestnených šesť veľkých nádob na priečelí, aby pripomínali túto veľmi pamätnú udalosť. Dodnes si opatrujem mini-fľašu vína z tohto srdcu blízkeho mesta a miesta. Nekúpil som si magnetku, ale „tekutý“ pozdrav. Dali sme si doma taký sľub, že ju otvoríme pri ďalšej svadbe v našej rodine. Veď víno, čím je staršie, tým je kvalitnejšie. Hlt vína, ktorý sme si tam vtedy dali nám však skôr pripomínal mušt. A tak som si miesto obľúbenej a tradičnej magnetky zakúpil fľaštičku s vínom, akú inú, tiež nemenej milú rozpomienku z Kány Galilejskej. Na svadbu, ktorú ako jediný opisuje evanjelista Ján (2,1-12) pozvali aj Máriu, bola to pravdepodobne rodina. Pozvali aj Ježiša, čo je veľmi potešiteľné. A veľmi dobre urobili. Pozvať Ježiša „niekde“ – je to to najlepšie, čo môže človek urobiť. A keď Ho pozvali, pomohol im vyriešiť ich prvý spoločný problém. Boli by zostali v hanbe. Predstavte si tu situáciu, že by Ho neboli pozvali. Vo všeobecnosti v biblickej dobe svadba trvala týždeň, bolo pozvaných veľmi veľa hostí. V priebehu týždňa, keď svadba toľko trvala, sa mohlo vystriedať až tisíc hostí. Spotreba vína rapídne stúpla. Nevieme, prečo sa im tak rýchlo minulo. O tom trochu neskôr. Mária je typ človeka, ktorej pohľadom nič neuniklo. Práve ona ako prvá upozorňuje na túto núdzu na svadbe. A aká to môže byť svadba, keď je nedostatok toho najdôležitejšieho moku? Ako taká svadba môže skončiť? Možno to bol iba jej začiatok a do jej konca bolo ešte ďaleko. Nevieme, Ján to neudáva, či svadba bola na začiatku, či už aj na konci. Keď ste robili svadbu synovi Samkovi pred viac, ako 8mimi rokmi (2017), tak sme sa „dobre“ pripravili. Logistika zabrala. Zadovážili sme viac, čo ak.. Pre prípad! A potom po svadbe sme žili ešte dlho zo zásob, ktoré zostali a čo hostia nevypili. Najmenej pol roka to trvalo – minerálky a to všetko ostatné. V Káne „niečo“ pravdepodobne podcenili, že prišiel núdzový stav. Jána to ani nezaujíma, z akého dôvodu sa to stalo. Mária však ako prvá reaguje a vraví to svojmu Synovi: „Urobte všetko, čo vám povie.“ Ukazuje na Krista. Je to veľmi dobrý smerovník. Niet lepšieho v Biblii. A je to Jeho vlastná matka.
Ježiš sa do toho všetkého neskôr „zamiešal“.. Najprv, akoby to odmietal, prvoplánovo to zamietol, keď povedal Márii, že ešte neprišla Jeho hodina. Márii dosť príkro povedal: „Žena, čo teba a mňa do to?“ Inými slovami: „Nemusíme sa do toho miešať! A predsa! A zakrátko to prišlo! Všetko tomu nasvedčuje, že áno. Vychádza nám to tak, že sa veľmi spontánne „zamiešal“ do onoho problému novomanželov a ich blízkych. Ján v príbehu nespomína, že by to boli spozorovali v rodine, ale ako prvú spomína Máriu. No v konečnom dôsledku aj ona bola pravdepodobne z rodiny – pravdepodobne tej ďalšej. Rád a vďačne spomínam na kázeň nášho krstného syna Leoša, ktorý v nedeľu po Vianociach (28.12.2025) poslúžil v našom cirkevnom zboru, keďže bol v Tatrách aj so skupinou mládeže zo Žiliny. Mal text, ktorý bol práve určený na danú nedeľu: „Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami.“ (J 1,14) Vy, ktorí ste boli, si spomínate, ako to vysvetľoval, ako sa „zamiešal“ do vyriešenia nášho problému hriechu – a to tak, že sa stal sám človekom. Uvádzal aj príklad, ako sa niekto XY niekde nechcel „zamiešať“ do pomoci jednej žene, ktorá volala o pomoc priamo pri znásilnení. Odmietol to vtedy preto, že sa nechcel do toho „zamiešať“.. V danom čase bola z toho v Amerike veľmi veľká aféra. Ježiš sa neváhal „zamiešal“.. Nemal s tým problém. Zamiešal sa aj do problému, ktorý nastal priamo na svadbe v Káne Galilejskej. A to, že tak urobil, prinieslo jeho celkom prvý div. Ako tajomne prišiel na tento svet, tak aj tajomne odišiel – na nebeských oblakoch.
Uvažujme ďalej nad samotným divom. Ježiš tak ľahko premenil vodu, ale neotvoril si svoju vlastnú vináreň. Ježiš rozmnožil chleby na púšti, ale neotvoril ani pekáreň. Môžeme sa pýtať: prečo? Uzdravil mnohých, ale neotvoril si svoju súkromnú nemocnicu. Uzdravil mnohých, ale neuzdravil úplne všetkých. Mnohé divy konal, ale nie na pravidelnej báze. Boli to znamenia, aj o tom neskôr v tomto článku. Možný dôvod bol ten, aby sme si na nich nezvykli. Pán Boh má veľmi mnoho možností, ako zasiahnuť, ako pomôcť, ako vyriešiť naše problémy. Pán Boh sa postará. To je naše skoro heslo, ktoré si pripomíname a aj často opakujeme. Pán Boh má v talóne aj také možnosti – uzdraví, urobí div. No neurobí z toho niečo pravidelne sa opakujúce. Má to svoj zámer. Pán Boh je Bohom neobyčajných možnosti – a s tým počítaj aj pre tento rok 2026. Divy sa nedejú na objednávku, ani na počkanie – no je to „len“ jedna z možnosti. Počítajme s tým. Utíšil napr. aj búrku na mori (Mk 4,35-41) . On ich dokonca do tej búrky priamo pozval, keď Marek píše: „Prejdime na druhú stranu.“ To všetko je v Božej réžii.
Snúbenci, ktorí sa vtedy sobášili, v tom našom príbehu zostali v úplnej anonymite. Vôbec nič o nich nevieme. Čo je však oveľa dôležitejšie, vieme o Ježišovi, ktorý bol pozvaný na ich svadbu. Pozvali Ho oni, možno ich rodičia. Jeho pomoc, Jeho „zamiešanie sa“, tak „prudko“ pocítili aj tí snúbenci a novomanželia na svojej svadbe v Káne. Dovtedy problémy riešili každý osve, teraz už spoločne. Stal sa div, stal sa zázrak, jánovský termín je pre div: znamenie. Slovo zázrak je pozoruhodné slovenské slovo. Opisuje, že sa niečo stalo „ za – zrakom“ – to znamená tak, že to bolo očiam neviditeľné. Čo ľudia nepostrehli a ani nemohli postrehnúť zrakom. Čo nemohli spozorovať, keď sa to práve deje. Mohli vidieť iba samotný výsledok. Na svadbe sa minulo víno, nevieme však prečo? Veľká spotreba, za ktorú sú istí viac „smädní“ hostia? Či? Je potrebné podotknúť a opäť pripomenúť, že svadba trvala týždeň, spotreba hostí mohla byť vyššia z objektívnych dôvodov. Nepoznáme dôvod, prečo sa tak stalo. Vieme však, kto im tie zásoby doplnil. Tak pozoruhodne o tom píše Max Lucado vo svojej knihe: „Nie si sám.“ Dostal som ju ešte k Vianociam 2021 a hneď prvá kapitola je o svadbe v Káne Galilejskej. Je to veľmi milé a duchovne obohacujúce čítanie. Tak som sa hneď aj začítal. Autor knihy veľmi zaujímavým spôsobom ťahá paralelu – medzi nedostatkom vína na svadbe a s „nedostatkom“ , alebo rýchlo míňajúcim sa časom v živote človeka. Začítajme sa aspoň do krátkeho odseku: „Všetkým sa nám míňa čas. V deň nášho narodenia sa nezvratne otočili presýpacie hodiny nášho života a odvtedy sa nám stenčujú zásoby. Dnes už nemáme to, čo sme mali včera.. Naša spotreba prevyšuje náklady. Nevieme, prečo sa minulo víno. Vieme však, ako sa im doplnili zásoby.“ Veľmi trefné a oslovujúce. Ako s vínom na svadbe, tak je aj s časom v našom živote. Sám Pán Ježiš Kristus dopĺňa to, čo život a čas nám vzal. A vzal nám toho aj dosť. Míňajú sa dni a roky nášho života. Jób vyznal: „Hospodin dal, Hospodin aj vzal…“ (J 1,21) Aj to si môžeme pripomenúť, že z roku 2026 a jeho prvého mesiaca máme za sebou už jeho prvú polovicu. Dnes ráno sme sa zobudili, dostali sme nový prídel času. Vždy si na to pomyslím. Sme o rok starší, verím ale aj o rok krajší, v zmysle duchovnej krásy a prípravy na večnosť. Obzrieme sa do minulosti, dávnejšej, nie tak dávnej – o mnohých sme v živote prišli. Straty – veľa sme stratili. V životoch tých, ktorí už odišli sa Boží plán naplnil. Cez tých, ktorých si Pán v našom okolí a rodine povolal do večnosti – nám už On sám povedal všetko, čo nám skrze nich chcel povedať. A často na nich myslíme a spomíname. Od odchodu mojej mamičky Márie dnes práve uplynulo 8 rokov. Dnes ráno, keďže sme sa zobudili, Boží plán s nami pokračuje ďalej. Chytáme sa tejto novej šance a príležitosti. Nový rok, to je nový prídel času – to je nová milosť, to je nový deň. A v tomto našom pozemskom živote Pán Ježiš dopĺňa to, čo nám život vzal aj v roku minulom.. Sú to aj mnohé straty, ale iste, aj mnohé duchovné nálezy.
Nevieme, prečo sa tak rýchlo minulo víno v Káne, no vieme, čo je oveľa podstatnejšie, že pomoc prišla zhora. Tá vždy prichádza zhora. To nám tlmočí aj 121 žalm: „Pozdvihujem si oči k vrchom, odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.“ A tá pomoc je tu aj pre nás. Nad problémami nemusíme nariekať a plakať. Problémy sú na to, aby sa riešili. A je to ideálne, ale aj celkom reálne, keď do toho vstúpi sám Boh cez Svojho Syna, ako na tej svadbe pamätnej, v Káne Galilejskej.