Starý 2025 – Nový 2026
K heslu roka 2026- Zj 21,5
Z nového roka sme už odkrojili vyše týždeň, ako z koláča, ktorý je pred všetkými nami položený na stole. Kúsok po kúsku. Každý deň po troške – pár hodín, pár okamihov. Všetko je v pohybe, čas plynie svojím tempom. Ešte nedávno platilo – 2025 a už to neplatí – už platí 2026. Čo sa všetko udeje za pár minút na prelome rokov. My vieme, že aj v sekunde sa zmení život – v našom okolí niekoľkí počas zimy, pred Vianocami, aj po nich spadli, pošmykli sa a utrpeli zlomeniny. A dokonca museli ísť aj na operačný stôl. O polnoci z 31. decembra na 1. januára sa toho veľa zmenilo – už neplatí 2025 , ale už je v platnosti 2026. Možno sa ešte mýlime v písaní dátumu a nový rok si mýlite s tým starým. Stáva sa to pomerne často a sú to aj úsmevné príbehy. Kalendáre sme už dávnejšie vymenili – nie všetky sme však vyhodili. V mnohých, ktoré dostávame k Vianociam sú naše rodinné fotografie, sú to kalendáre „šité na mieru“. Tie tak ľahko nevyhodíme. A my doma už máme celkom slušnú zbierku takýchto kalendárov starých, ale nám vzácnych. A z času na čas, práve na prelome rokov ich pozeráme, listujeme v nich. A neraz sa nás zmocňuje aj nostalgia. Nie ale všetko, čo je staré je už bezcenné. Práve naopak, pri starožitnostiach to nadobúda celkom iný rozmer. Máme teda už nové kalendáre, tie aktuálne platia.. Staré a nové. V týchto dňoch, po Novom roku, sa často pohybujeme práve v týchto kategóriách. Nový rok priniesol staré problémy našej slovenskej spoločnosti. Starý rok a Nový rok. Nie všetko, čo je staré, je už prekonané, aj keď to nové je veľmi žiadané. Pri možnosti kúpiť si noviny, vždy uprednostníte určite tie nové, nie staré. Tie staré zo včera, akoby už patrili iba do koša, alebo v tom lepšom prípade, do zberu starého papiera. Bývalý a dávnejší americký prezident, (ktorého si ale ešte dobre pamätám) Ronald Regan má takú úsmevnú myšlienku: „Nič nie je staršie, ako včerajšie noviny.“
Poznáme dobre ten zápas medzi starým a novým. To staré sa chce vždy presadiť v novej sile, ale to staré sa ešte drží pri moci. To je ako tá burina, či kúkoľ, ktorá rastie medzi pšenicou (Mt 13,24-30). To nové chce prudko rásť, ale neraz ho prebíja to staré. Poznáme ten zápas aj pri nás samých. Náš Pán nie náhodou povedal to známe podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. A do toho všetkého prichádza heslo roka 2026: „Ajhľa, nové tvorím všetko.“ (Zj 21,5) Tieto slová sú z predposlednej kapitoly knihy Zjavenia Jánovho, poslednej biblickej knihy z ostrova Patmos. Náš Pán sa práve týmito slovami prihovára nám v tomto novom roku. On v roku novom tvorí nové. A nielen v roku novom. V každom novom dni nášho života. V septembri 2024 som tam mal možnosť byť aj s manželkou a celou našou skupinou na ostrove Patmos. Pobyt na ostrove, kde bola napísaná posledná biblická kniha – Zjavenie Jánovo, dal nám veľmi veľa. Pri počúvaní a čítaní textov – z nami navštívených už miest – akoby sme tam priamo bytostne aj boli. Biblické poznávacie zájazdy máme vo veľkej obľube. Pri čítaní biblického posolstva si vieme predstaviť to miesto, to prostredie, kde tá kniha vznikla, kde bola napísaná. A to je „pridaná hodnota“, pre mňa, ako pre brata farára, ktorý tieto biblické posolstvá tlmočí. A tí, čo poznajú biblické miesta, mi neraz to potvrdia slovami: „Brat farár, ako by som tam bol.“ Nie každý mal možnosť byť na Patmose – o to viac si to cením, že to bola milosť od Pána pre mňa aj čo sa týka poznania tohto malého ostrova v Egejskom mori, ktorá opisuje veci, ktoré prídu – a nemusia byť až tak vzdialené.. Ostrov prejdete za jeden deň, pobyt na ňom vám prinesie duchovné osvieženie na celý život. V tej 21. kapitole je opis nového neba a novej zeme. To staré, to hriešne, to všetko pominie. Pán pre nás tvorí to nové – tvorí pre nás tú novú krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. Tak, ako do Kanaánskej krajiny viedol ľud Józue (Joz 1,1-9), tak my máme novozmluvného Vodcu Ježiša, ktorý je vlastne našim Józuom do nového neba a novej zeme. Ide o vlastne o to isté meno – jedno patrí do Starej zmluvy, to druhé Novej.
A sme opäť pri kategóriách – starý a nový. Pred narodením Krista bola Stará zmluva, Ježišom začína Nová. On je medzníkom. Stará zmluva nie je prekonaná, je stále v platnosti, jej plnosťou je láska.. To prízvukoval ap. Pavel: „Plnosťou zákona je láska.“ (R 13,8) Láska je tým tvorivým elementom. Láska je esenciou bytia. Láska, ktorú priniesol Kristus z neba – nám všetkým tu dole. Bez nej sme všetci úplne stratení. Tú Božiu lásku, ktorá nás dvíha a odpúšťa nám a dáva zmysel nášmu Bytiu. To tvorenie u nášho nebeského Otca je veľmi mocné. Tvoriť je aj stvoriť – z hebr. jazyka bárá – znamená z ničoho niečo vytvoriť. A Boh nepotrebuje k tomu ani žiadnu základnú surovinu. Jeho tvorivá činnosť je plná lásky, Ducha Svätého. To tvorenie – to je Božia činnosť, keď pre nás pripraví to všetko nové v nebesiach. Nové nebeská a nová zem, v ktorých spravodlivosť prebýva. Už žiadna nespravodlivosť, ako tu dole na tejto zemi, ktorej je veľmi veľa (2 Pt 3,13). Ale som toho názoru, sme v tom viacerí, že to nové zakúšame už teraz. To nové nám Pán Ježiš priniesol z neba. A my sme si Jeho príchod do sveta nie tak dávno pripomínali. Je to Jeho predovšetkým nový prístup k ľuďom, nové tvorivé myslenie. Láska je základom jeho nového prístupu – človeka môžeme zmeniť láskou. Láskavý prístup činí divy a zázraky. Doba Starej zmluvy bola dobou veľmi prísnou. Aj Ján Krstiteľ, ako predchodca Pána mal tú predstavu: „V Jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a pšenicu zhromaždi do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ (Lk 3,17) Ježiš si tak celkom nepočínal a to veľmi Jána zneistilo. S Ježišovým príchodom prichádza to úplne radikálne nové. V mnohom až šokujúce, paradoxné a takmer škandalózne. My sme sa v roku minulom Zacheovi, takému exemplárnemu hriešnikovi a príkladu z Biblie venovali celý jeden kvartál. Začali sme v septembri a skončili sme pred adventom. Išli sme verš po verši a my sme so Zacheom (Lk 19,1-10) strávili a prežili tri mesiace. Bolo to úžasné. Nikdy na to nezabudnem, na ten pozoruhodný biblický seriál, ktorý sa nám nezunoval – išli sme do hĺbky, a vlastne so Zacheom sme prešli celé Lukášovo evanjelium , ktoré má takú koncepciu, ako celý prípad so Zacheom, ktorého spomína práve iba evanjelista Lukáš To je ten inovatívny prístup Pána k ľudského srdcu. Všetci ním opovrhovali, pohŕdali ním. Považovali ho za vyvrheľa spoločnosti a Ježiš mu dal šancu tým novým prístupom – plným lásky, porozumenia a odpustenia. No ale aj sám Zacheus bol veľmi aktívny v hľadaní. Nebol k ničomu prinútený, ale spontánne to nové v ňom utvoril Pán, ktorého našiel tak, že sa predtým vyšplhal na divý figovník. A potom začala celkom nová etapa jeho života.
Pripomeňme si dôležité posolstvo ap. Pavla: „Kto je v Kristu, je nové stvorenie, starí veci sa pominuli a hľa, nastali nové.“ (2 K 5,17) Tieto slová na parte mal brat farár Ján Grešo. Bolo to vtedy, vo februári 2013 veľké prekvapenie, keď som takýto „atypický“ text na parte videl a čítal. Vieme prečo, alebo tušíme dôvod. On už tu žil to nové, uprostred toho mnohého toho starého. A tieto slová sú od ap. Pavla, ktorý pred Damaskom zakúsil to nové od Pána – a akoby tu písal sám o sebe. Stal sa reprezentantom toho nového, čo Kristus priniesol. Sme veľvyslancami neba a toho všetkého, nového. Aj nás sa neraz zmocňuje tá stará, ošúchaná pesnička – veď ju všetci dobre poznáte: „dobre už bolo!“ Ale v žalme 98 je ľud Starej zmluvy oslovený a pozvaný spievať novú pieseň. Aj oni mali tú starú ošúchanú, ako v Egypte bolo dobre, kde mali mastné hrnce plné mäsa. Aj ich sa neraz tá pesnička zmocňovala a premáhala ich srdcia. O to viac by sme ju mali spievať my – ľudia Novej zmluvy, pretože Pán nám povedal že sme soľou zeme a svetlom sveta. Kto Ho bude reprezentovať v tomto starom a hriešnom svete, ak nie my. A keď my budeme mlčať, kamene budú kričať. Pán povedal to o svojich učeníkoch: „Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať.“ (Lk 19,40) Myslím na tieto slová práve v tomto našom tatranskom prostredí, kde máme toľko tatranskej žuly. Ak my stíchneme a budeme mlčať, zahanbia nás naše tatranské štíty. Dopustíme to? Nezabudnime na to. Vianoce a prelom rokov nás vyzbrojili úžasným duchovným bohatstvom. Veď sme ich nesvätili predsa zbytočne! Či? Toľko slova, toľko posolstva – toľko príprav. Keď Pán priniesol toľko toho nového, koľko nám ešte pripraví ešte novšieho. Ajhľa, nové tvorím všetko. Aj v novom roku. Tie novoročné piesne, keď sledujete ich texty nás pozývajú k novote života. Tak napr. „..ó ráč sa znovu zmilovať , nový život nám darovať.“ (ES 70,1) Také posolstvo je aj vo vianočnej piesni: „Ježiši, jasné slnko Vianoc, osvieť ma svojou dobrotou, vzbuď v srdci túžbu a daj pomoc i mne k novému životu, v ktorom budem preniknutý svetlom, čo si priniesol Ty.“ (ES 62,4) To nové už tu je. A ešte aj príde. To najkrajšie ešte len príde.. A veľmi mocne to vystihujú slová ap. Pavla: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo ani do srdca človeka nevstúpilo to, čo pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.“ (1 K 2,9)