Dieťa sa nám narodilo II

(pokračovanie z decembra 2025)

 Viem, že máte veľmi radi skutočné príbehy. Nikdy ich nepreskočíme. V časopisoch sú také rubriky  veľmi časté: „Skutočný príbeh“ – nás zaujíma, kto to skutočne prežil.  Sú také aj mnohé filmy  – s podtitulkom – Skutočný príbeh. Majú svoju výpovednú hodnotu. Nie je to výmysel a fantázia režiséra. Ani žiadna fabulácia. Také filmy  nás vedia veľmi osloviť,  keď si  môžeme si uvedomiť  –  je to iba fikcia daného režiséra. No skutočný príbeh je jedinečný a exceletný! Taký vám jeden aj ponúkam práve teraz. 

     Skutočný príbeh, ktorý sa udial v  severskej krajiny. Neviem v ktorej – či  fínskej, nórskej, dánskej, či švédskej. V rodine sa narodilo dieťa po dlhom čase, takže bolo vytúžené a dlho očakávané.  Stalo sa tak  v zime, zakrátko sa zišla  celá rodina z blízkeho  i z ďalekého okolia. Keď prišli k domu, zoskočili zo saní, vkĺzli do domu, aby sa konečne zohriali horúcim čajom. Pozhadzovali kabáty a ťažké kožuchy na jedno miesto – na posteli. Po chvíli si však  spomenuli, že vlastne prišli kvôli dieťaťu – a začali ho intenzívne hľadať! Tušíte, kde ho asi našli!  No –  pod kožuchmi! A prišli k nemu v poslednej možnej chvíli  pred udusením – zachránilo ho. Skutočný príbeh s happyendom.  Skutočný príbeh nás vždy zaujme. Ja to vidím aj na vás,  poslucháčoch v našich chrámoch, ktorých mám pravidelne pred sebou. Keď vám avizujem taký príbeh, hneď spozornejú. To sa dá vidieť! Je to neprehliadnuteľné. A mám to  aj  odskúšané z mojej 36-ročnej praxe!   Zbystria pozornosť a myseľ a vidno to určite aj navonok! Exegéta a výklad textu ich nezaujme práve tak, ako taký  príbeh. Mám ich veľmi rád, aktívne ich vyhľadávam, aby som nimi osviežil zvesť Božieho slova.  A viete, na čo všetko pri tom zabúdame?! No predsa na to, že takým najkrajším skutočným príbehom  –  je príbeh narodenia Pána Ježiša Krista  –  niet väčšieho zázraku než takého, že Boh sa stal človekom.  Nebude už väčší zázrak v tomto svete, než len ten, ktorý sa udial pred 2.000 rokmi. A nielen ten! Ale aj to všetko, čo sa udialo pred Veľkou nocou, počas nej a potom aj po nej!

   Dieťa je veľmi mocným  znamením  aj pre pastierov, ale aj pre mudrcov.  Pravdou je, že práve oni  často pozorovali hviezdu, ktorá ich sprevádzala  – a našli potom  dieťatko už v dome, nie v jasličkách (Mt 2,1-12).  Je tu teda už istý posun. Znamením je to aj pre nás. Nedočkáme sa väčšieho zázraku, než toho vianočného. Mnoho pesničiek je o tom, aký je to vianočný zázrak. Sám som napísal na túto tému viacero článkov (je ich možno nájsť na tomto našom webe z roku 2020). Ježišov  skutočný príbeh je najpravdivejší –  a najkrajší zo všetkých možných! Na to nezabúdajme!  (Skutočný príbeh zo severu však poznám aj v inej verzii a to so smutným koncom. Dieťa sa pod kabátmi udusilo. Toto nedovoľme  v našej rodine, aj tej duchovnej  –  to by bola tá najväčšia tragédia zo všetkých!) Deje sa však to, že toto dieťa „udusia“ všetky naše starosti a náš každodenný život. A to nielen po najkrajších sviatkoch v roku.    

     Aj Boží Syn – Ježiš Kristus prišiel do  skutočnej rodiny. Vyrastal v rodine, kde bolo ozaj všetko, od nepochopenia – až k tvrdeniu, že postúpil z rozumu a tak ho vyšli zlapať (Mk 3,21).   Martin Luther si tiež založil  svoju vlastnú  rodinu, stala sa pre neho veľmi dôležitým miestom a útočišťom.   Katarína z Bóry bola veľmi praktická žena, ktorá mnohému rozumela. Dielo, ktoré vykonal náš reformátor, mohol vykonať aj preto, že mu bola nablízku Katarína! Viedla domácnosť, varila pre študentov, vychovávala deti. Nie je pravdou, že  Luther začal s reformáciou, pretože sa chcel oženiť. Veď od roku 1517 uplynulo do jeho sobáša  osem  rokov.  Vzišlo to aj z jeho praktickej  potreby – rozumieme tomu – čo všetko máme vo vlastnej  rodine, v našich manželstvách. A ako vieme, kto je pre nás ten pravý, či tá pravá na celý život? Ponúkam vám nasledovný test, ktorý som kdesi čítal v nejakej príručke: „Ako viete, že je niekto určený pre vás? Prináša vám pokoj, ktorý ste pri nikom inom nenašli.“ A možno tak na to nejako  išiel aj náš reformátor.    Ako napísal nasledovný autor: „Nevezmi si človeka o ktorom si myslíš, že s ním môžeš žiť! Vezmi si človeka, o ktorom si myslíš, že nemôžeš žiť bez neho.“ (J.Dobson)  V manželstve to  je neraz  aj s problémami a ťažkosťami, nie je to vždy prechádzka ružovou záhradou.   P.Kosorin skonštatoval: „Manželstvo je náročná vysokohorská túra, na ktorú sa, žiaľ  väčšina párov vydá v lodičkách a s kravatou.“

    Nadovšetko ďakujeme za naše rodiny, rodí sa v nich mnoho krásneho, milého a ušľachtilého. Rodina je odvodené od slova rodiť. Narodilo sa nám dieťa  –  a to mení všetko od základu! Nedovoľme Ho udusiť, či nebodaj zahádzať haraburdami nášho života nielen v tomto roku, ale celkovo v našom živote.  A existuje  predsa niečo  jediné, čo nám zostalo z  raja.  Čo to je?  Adam s Evou boli z  neho vyhnaní – všetko stratili, zostalo im  aj nám  „iba“  manželstvo. Ale aj to, čo zostalo, bol slušný základ – na život mimo raja  –  v manželstve a v rodine.   Nech je nám všetkým naša rodina a manželstvo miestom rodenia  toho najkrajšieho – aj naďalej.  Rozhodne nie peklom, ale rajom! Urobme všetko pre to!   A stále platí:   „Šťastné manželstvo  je stavba, ktorú je potrebné znova stavať každý deň.“  (A.Mauriac) Nech aj tá tvoje manželstvo a  rodina  –  je súčasťou tej duchovnej  –  s úprimnou našou spoločnou radosťou z narodeného Božieho Dieťaťa Pána Ježiša Krista.  No aj z toho všetkého, ku čomu ideme  – do pôstu a utrpenia,  po ktorom však prišlo mocné Kristovo víťazstvo!