Dieťa sa nám narodilo l

„Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“  Iz 9,5       

                                                                                                                                                            

     Pre náš cirkevný zbor bol tento rok 2025  rokom jubilejným, v ktorom sme si  pripomínali 75. výročie vzniku nášho samostatného cirkevného zboru  –  Vysoké Tatry.   V tomto roku bol vyhlásený aj Rok rodiny. A nemyslím si, že je bola náhoda. Uplynulo  totiž 500 rokov od vstupu Martina Luthera do manželstva s bývalou mníškou Katarínou z Bóry. Stalo sa tak 13. júna 2025. To bol dôvod vyhlásenia Roku rodiny, ktorá zasluhuje našu výraznú pozornosť. To, čo sa  všetko udialo v tomto roku – v spojitosti s jubileami, môže byť pre nás vhodným „odrazovým mostíkom“, aby sme na základe posolstva pre tento rok sa obzreli za rokom 2025.  Bol to rok  v mnohom jedinečný a požehnaný – pozrime sa na neho „z hľadiska“  toho, akou sme boli duchovnou rodinou, aké vzťahy boli a sú medzi nami. Pozrime sa na to aj takto  –  čo by sa dalo vylepšiť, aby sme boli skutočnou duchovnou rodinou, ktorá sa často stretáva a schádza.  A teší sa na každé nové stretnutie – tak, ako sa tešíte z vlastnej rodiny, z detí a vnúčat.

     Rodina ako taká, tá základná bunka spoločnosti trpí dnes veľmi – a to  na rôzny spôsob.  Potrebuje zvýšenú pozornosť, môže nás to  veľmi tešiť, že takýto rok s touto témou máme.  A téma pre tento rok môže poslúžiť k dobrému –  s nosnou témou v rámci našej Evanjelickej a.v.  cirkvi na Slovensku.  Veď v rodine žije každý z nás. Rodina – to je náš každodenný praktický život.   S vďakou za tú našu rodinu  –  vlastnú, ktorá je súčasťou aj  tej veľkej rodiny duchovnej v cirkevnom zbore. Zároveň sa to prelína a dopĺňa  –  naša duchovná rodina s rodinou našou vlastnou.  Je to prienik dvoch pozoruhodných množín – moja rodina je súčasťou tej duchovnej. Je to zároveň výzva pre nás všetkých  – aby sa aj tvoja rodina stala  aktívnou  súčasťou tej duchovnej.  Rodina dnes veľmi trpí na rôzny spôsob. Je vystavená mnohým  útokom, je veľmi zraniteľná v tomto 21. storočí. Rozpadajú sa mnohé  rodiny. Niektorí, ktorých som sobášil počas mojich doterajších 36-rokov, sú už rozvedení. Aj takí, o ktorých by som  si to nebol nikdy pomyslel. Aj takí, ktorí si dali na svoje svadobné oznámenie: doživotie lásky!  A práve ich svadobné oznámenie, ako istý prototyp – som ukazoval všetkým snúbencom, ktorým som sa doteraz venoval.  Práve v tomto roku sa rozviedli po 20-tich rokoch manželstva. Priznávam – bol to pre mňa šok! Je to iste – často jediné riešenie, aby si tí daní ešte viac neubližovali a neskončilo to ešte možno aj tragicky, ako sa aj to, žiaľ často stáva.  Deje sa tak aj v oblasti duchovného a zborového  života. Aj tu často dochádza k „rozvodu“ a následnému odchodu. Svoju duchovnú rodinu opúšťajú mnohí, ktorí v nej donedávna boli jej súčasťou.  Aj tie najnovšie štatistiky  potvrdzujú pokles záujmu a cirkev a aktívnu účasť na bohoslužbách.  Deje sa tak nielen v našom prostredí, ale aj v celej našej krajine, ale aj mimo nej.  Deje sa tak vlastne na celom svete. Je tu všeobecný odklon od pravdy, čo vlastne predpovedá aj Božie slovo tým textom: „Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale majúc svrbľavé uši, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy  a obrátia sa k bájkam.“ (2 Tim 4,3-4) Tá doba je tu.  Biblia to predpovedá týmto, ale ešte aj iným slovom: „Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu pobožnosti  budú popierať.“ (2 Tim 3,1-5) Môže nás to priam až šokovať, že tieto slová ap. Pavla písané jeho spolupracovníkovi, mladému Timoteovi boli napísané pred 2.000 rokmi – a sú pre ľudí tejto doby. Žijeme posledné časy – a texty Písma svätého sa začínajú napĺňať v každom novom dni nášho života. Dieťa však všetko mení. Dieťa dokáže zmeniť  kamenné srdce človeka na srdce mäsité!    Keď sa však v rodine narodí dieťa, tak príde niečo celkom nové. Celú rodinu to dá na nejaký spôsob „dokopy“.  A nám sa do  rodiny tej duchovnej, ale aj tej našej len „nedávno“ narodilo Dieťa. Máme vytúžený a po roku očakávaný „prírastok“. A tento prírastok, že sa nám všetkým dieťa narodilo, sme si pripomínali na konci roku 2024.

     To je zvesť aj nedávnych Vianoc.   Nám všetkým sa do duchovnej  rodiny narodilo Dieťa, čo sme si pripomínali záverom roku . Prorok Izaiáš napísal: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn je nám daný… “  (Iz 9,5)    Aj do našej rodiny prišlo dieťa. Mojej a tvojej.. Našli sme sa v tomto vianočnom príbehu aj počas Vianoc na konci roku 2025?  Narodilo sa aj pre našu – moju aj tvoju rodinu. A my sme si to vysvetľovali práve počas Vianoc, prečo práve na konci kalendárneho roku slávime Vianoce. Len si  spomeňte, aké to bolo, keď sa vám narodilo dieťa, či vnúča. Všetko sa to točilo okolo dieťaťa. Bolo to úžasné, v noci sme  takmer ani nespali. Pozorovali sme, či to dieťa dýcha, pozorovali sme ten malý „uzlíček“  v perinke. Pozorovali sme ho, sledovali v každej chvíli,  a keď sa ten malý zázrak   v perinke na nás usmial, tak sme prežívali neskonalé šťastie, slasť  a ešte mnoho iného..   A keď to bolo vytúžené a dlho očakávané dieťa, tak to všetko bolo tomu úmerné! Keď sa nám narodilo dieťa, tak prišla  celkom nová energia, nová atmosféra. Radi na to spomíname, sme za to veľmi  vďační. Radi sme aj privoniavali deťom  – deti voňajú nebom. Inak ani nie!  Tak vonia nebo, ako nám voňajú bábätká, deti, ktoré sa aj nám narodili. Matka Tereza povedala: „Keď sa ešte rodia deti do tohto sveta znamená to, že  Pán Boh na nás ešte nezanevrel.“  Spomínam si na jednu veľmi peknú myšlienku, ktorá vo mne rezonuje najmä vždy pri krste detí: „Pôrod je jediné rande na slepo, pri ktorom určite nájdeš lásku na celý život.“

   Tak  to napísal aj prorok Izaiáš, asi 700 rokov pred Ježišovým  narodením: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný..“  Proroci boli uznávaní, boli aj zaznávaní, neraz v danom čase nepochopení, pretože to, čo oznamovali sa často vzťahovalo práve  na budúcnosť – a to tomu málokto vtedy rozumel.    Pán Boh im dal vidieť niečo viac, ako tým všetkým ostatným. Tak to zapísal Izaiáš, ale  aj Micheáš, keď zapísal slovo: „A ty,  Betlehem,  Judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ (Mt 2,6) Prorok Izaiáš je nazývaný evanjelistom Starej  zmluvy, pretože je to práve on, ktorý má vo svojej knihe toľko zasľúbení o Mesiášovi.  V napr. v kapitole  60  opisuje  príchod Svetla a príchod mudrcov k tomuto Svetlu (Iz 60,1-6).

    Sú za nami Vianoce 2025. Opäť a nanovo sme  vypočuli tú najlepšiu správu na konci roku. Správa konečne dobrá!  Znamením pre pastierov, ktorí na poli v noci strážili stádo bolo  práve narodené dieťa: „A toto vám bude znamením, nájdete nemluvniatko obvinuté plienkami ležať v jasliach.“ (Lk 2,12) No –  Dieťa v jasliach to neznie príliš ohromujúco a veľkolepo! V ľudských očiach to nevyzerá príťažlivo! A predsa! Bolo pre nich dôležité znamenie. Prišli do Betlehema a dieťatko oslavovali. Tá správa konečne  o tom, že sa aj nám  narodilo Dieťa – by s nami mala urobiť presne to isté, čo s pastiermi!   S tebou, aj so mnou!  Ak berieš vážne vianočnú zvesť, tak je to aj pre teba veľmi dôležité znamenie. Nádhera toto všetkého, čo nám bolo dané vo Vianociach – je skrze Ducha Svätého  je môže  byť zjavená aj tebe! A všetkým tvojim v rodine! A od týchto najkrajších sviatkov v roku sa posúvame ďalej, idúc k pôstu, k pašiám, k Veľkému piatku, no najmä ku veľkonočnému víťazstvu!

(pokračovanie – január 2026)