Boží  projekt  spásy

    Náš preferovaný a veľmi duchovne obľúbený advent vyvrcholil na Štedrý deň.  Ten tohtoročný bol v mnohom požehnaný, ako vlastne vždy. Advent prechádzal nami.  Priniesol mnoho stretnutí s rôznymi ľuďmi, aj mnohí prekvapení, predovšetkým hojnosť Božieho požehnania. Ešte stále nad ním uvažujem, aj keď  sa už skončil a vyvrcholil v nedávnych Vianociach. Advent nie je ľudský výmysel, nie je to ľudský nápad, ani vynález. Je to predovšetkým Božia myšlienka  –  to všetko pochádza zhora. A Božia myšlienka je vždy „Good Idea.“ Človek by niečo také nevymyslel, človek by také niečo nevytvoril a ani nenašiel také riešenie. Je to Boží projekt  –  pre našu záchranu a spásu. Tohto slova sa chytím a bude to odrazový mostík – pre naše dnešné uvažovanie. A pomôžeme si obrazom z nášho bežného života – ak ideme stavať dom, potrebujeme projekt. Na ňom si dáme veľmi dobre záležať, aby všetko bolo účelové a také, podľa tej našej predstavy. Keď sme stavali našu faru, tak sme si na danom projekte dali veľmi, preveľmi  záležať. Stavali sme ju v rokoch 2003-2007. Stalo sa však to, že sme projekt museli až 2x prerábať. V danej chvíli nám to nepadlo celkom vhod, teraz však vieme, že je to tak, ako malo byť. Stavali ste aj vy  váš dom, do projektu ste vložili svoje predstavy, aj túžby – po peknom a pohodlnom bývaní pre vás a vašu rodinu. A tu použijeme tento obraz – Pán Boh vytvoril úžasný projekt našej záchrany a spásy. Stalo sa tak potom, ako prvý človek zhrešil. Stalo sa to v raji, keď prví ľudia podľahli pokušiteľovi a chceli byť ako Boh (1 M 3,1-7). No a vtedy sa stalo niečo veľmi zaujímavé – v tom treste určenom pre pokušiteľa Boh vyslovil prvé zasľúbenie o narodení Spasiteľ: „potomok ženy ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“  Už v raji  vznikol plán našej spásy.  Prví ľudia boli vyhnaní z neho, stratili úplne všetko, okrem manželstva. Do raja sa už vrátiť nesmeli, pretože vchod do neho strážili anjeli (1 M 3,24). Boh vytvoril úžasný projekt, aby sme sa do raja mohli opäť vrátiť. Poslal Svojho jediného Syna Pána Ježiša Krista v plnosti časov. (G 4,4). Boli to proroci, ktorí postupne svojou zvesťou približovali, aký bude ten Mesiáš  –  kreslili kontúry svojimi slovami a proroctvami. Boli to predovšetkým Izaiáš, ako evanjelista starej zmluvy. A potom aj iní, aj Zachariáš a Malachiáš. Roky bežali, stáročia sa míňali. Mesiáš neprichádzal. Keď na scénu konečne vystúpil Ján Krstiteľ po 400 rokoch Božieho mlčania, tak právom vyvolal mnoho otázok. Mnohí si mysleli, že je to On. On na seba nestrhol pozornosť, aj keď mohol  –  a bol vo veľkom pokušení. Neurobil to a  povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: vyrovnávajte cestu Pánovi..“ (J 1,23). A evanjelista Ján v prológu evanjelia napísal: „On sám nebol to svetlom len svedčiť mal o svetle.“  (J 1,8) Tak si to po tieto dni čítame v Tesnej bráne.

     Boží projekt spásy je jedinečný, nikto by ho lepšie nevymyslel. Je to projekt lásky a záchrany hriešneho ľudského pokolenia. Ten plán bolo  možné zrealizovať len a len láskou. Je to projekt lásky. Boh ho vytvoril. Nevytvorila ho umelá inteligencia AI – vytvorila ho dokonalá inteligencia, vytvorila ho dokonalá láska. A o tom povedal Pán Ježiš Kristus Nikodémovi v tom nočnom rozhovore, ktorý máme zaznamenaný v Jánovom evanjeliu v 3. Kapitole. Nikodém, farizej  mal mnoho otázok, tak išiel  za Ježišom. Obával sa reakcie ľudí, tak išiel v noci. Pri svetle blikotajúcich  petrolejových lámp vedú ten jedinečný rozhovor, v ktorom Nikodém počuje o.i.: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“  Je to projekt lásky  –  Boh miluje a neprestal milovať. Tá láska sa prejavila, v dávaní. Božia láska sa prejavuje vždy v dávaní. A tá láska má jediný cieľ  –  zachrániť, nie zahubiť. Odsúdiť je to to najjednoduchšie, čo môžeme urobiť. To Boh nerobí  –  ponúka svoj plán. Veď za Jánom 3,16, ako kľúčovým veršom – je ešte Ján 3,17: „Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.“ To je cieľ onoho projektu.  Takých projektov záchrany bolo viacero  –  projekt záchrany ľudstva cez Nóacha a jeho rodinu, keď staval koráb (1 M 7). A pripomeň me ai aj  Abraháma, ktorý mal obetovať svojho syna Izáka. Tak dlho na neho čakať, prišla skúška od Boha, keď sa ho mal aj vzdať (1 M 22). Abrahám bol poslušný  –  chcel ho obetovať a keď to už takmer urobil, Boh mu zastavil ruku a projekt záchrany Izáka bol v tom, že v húštine za rohy bol baran, ktorý zomrel na miesto Izáka. Bol to „mini  –  projekt“ záchrany Izáka. Jedného, jediného človeka. V Kristu je plán záchrany pre celý svet. Pripomeňme si, že dalším projektom bol medený had, ktorý zachránil tých, ktorí sa na neho pozreli, keď Izraelci putovali púšťou (4 M 21, 4-9). Ktokoľvek sa uštipnutý hadom pozrel na toho medeného, bol zachránený. Nebolo to jednoduché  –  pozrieť sa na tomu nebezpečenstvu priamo do očí. Tých hadov bolo mnoho a vztýčený bol ešte aj ten medený. A sám Pán o tom hovoril Nikodémovi v tom nočnom rozhovore: „Ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj syn človeka.“  (J 3,14)    Takých predobrazov je v Biblii pomerne dosť. A vyvrcholilo to v Ježišovi Kristovi, ktorý naplnil Boží projekt záchrany do posledného písmenka a do bodky. Mohol tak urobiť len a len svojou poslušnosťou, tak ako aj Abrahám bol poslušný Bohu. Vďaka tomuto naplnenému a zrealizovanému projektu sa smieme vrátiť do raja. Raj Adam s Evou stratili, druhý Adam, teda Kristus nám umožnil návrat.  Tak sme to spievali aj v poslednej adventnej piesni: „Vzácny čas k nám prišiel, v ktorom Kristus zišiel z nebeského trónu, na zem biednu dolu: človeku  On vrátil raj, čo Adam stratil.“ (ES 30,1) Čítajte zaujímavé „pojednanie“  od ap. Pavla o Adamovi a Kristovi  ( R 5,12-21).

    Uvažujeme nad slovami plány  –  a projekty. Máme mnohé v cirkvi, máme mnohé do budúcnosti. Píšeme projekty, aby sme dostali dotácie. V týchto kategóriách a intenciách sa pomerne často reálne pohybujeme. No a tu je teraz priestor, aby sme skonštatovali, že Boh má s každým jedným z nás svoj pán. Dietrich Bohnoeffer povedal: „Náš život- to je Boží plán s nami.“  Boh má s každým z nás svoj vlastný projekt  –  s našimi deťmi  –  s tými najmenšími. Deti sa rodia do sveta  –  znamená tom, že Boh na nás ešte  nezanevrel. S každým z nás  –  je to Božia úžasná a jedinečná „dielňa“, kde sa „píšu“ len a len originálne projekty, pretože život každého z nás je originálom.  To je život – to nevymyslíš, to je život. Lepšie povedané  –  Boh je pôvodcom toho všetkého. Má aj so mnou svoj plán. Ja som si robil iné plány vo svojom živote  – Boh to všetko zmenil. Máte aj vy podobnú skúsenosť. Aké plány mala Mária s Jozefom pre svoj život!  Anjel Gabriel prišiel k nej v istej chvíli života. Vždy si predstavujem, či to bolo v čase, keď už mala po povinnostiach dňa, keď mala oddych, či nebodaj pri nejakej práci..  V akom okamihu prišiel za ňou Boh cez svojho anjela – uvažujem aj nad tým nielen v tomto čase. A Gabriel jej to všetko povedal. Tlmočil jej posolstvo, aké má Boh s ňou  svoje osobné plány. Ona s tým rozhodne nepočítala. Mala celkom iné plány. Nikto nikdy ju predtým tak neoslovil: „Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou.“ To jej nikto nikdy  predtým nepovedal.  Mária počúvala ďalej, musela povedať, že nepozná muža. A Gabriel jej povedal: „Duch Svätý na teba zostúpi a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ A pripomenul jej, že aj Alžbeta je už v požehnanom stave, aj keď celý život bola neplodná. A to jej stačilo, keď počula anjela: „Lebo  Bohu nebude nič nebude nemožné.“ (Lk 1,2638) A potom vyznala: „Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova.“  A anjel od nej odišiel. Ona Bohu povedala – áno.  Tak aj my smieme povedať na to všetko, čo pre nás pripravil: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A my všetci, podľa vzoru Márie by sme Bohu mohli povedať áno. Iste, aj nie je možnosť povedať. Tak, ako to Pán povedal: „Vaša reč nech je áno-áno, nie-nie. Čo je nad to, je od zlého.“ (Mt 5,37) Mária mohla povedať aj nie  –  a Boh by to rešpektoval. Pre ten projekt záchrany bol potrebný Máriin súhlas. A ona mu ho dala. A tak aj nám evanjelikom je Mária v tom jedinečným príkladom.  A ešte sa pristavme aj pri Jozefovi. Aj on mal iné plány pre svoj život. Všetko sa mu zrútilo, keď Mária čakala „cudzie“ dieťa. Chcel ju tajne prepustiť, nechcel robiť škandál, tak vo sne prišiel anjel a povedal mu: „Neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dá mu meno Ježiš, lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ (Mt 1,18-25) A aj on to prijal. V Biblii nemáme zaznamenané žiadne Jeho slovo. Jozef je však  muž činu. A urobil všetko tak, ako mu povedal anjel Pánov.

    Toto všetko sme nanovo počúvali v tomto vianočnom čase. Blahoslavené sú naš uši, že to smeli opäť počúvať  –  a aj naše srdcia, ktoré sa pre to všetko nanovo otvárali. Ak stále nevieme, prečo sme tu, prečo žijeme – pýtajme sa Pána.  Nie však umelej inteligencie. Je to dobrý sluha, ale zlý pán. Nedávno som mal menší zdravotný problém a AI mi „povedala“ a odpísala, o čo ide. Tam sa ale nedozvieme, prečo sme tu, prečo žijeme na tomto svete. Tak, ako Nikodém mal mnoho otázok, pýtal sa priamo Ježiša. Išiel za ním v tme, aby sa stal neskôr synom Svetla.  Opýtaj sa Ho aj Ty  vo svojej komôrke. On ti dá vedieť, On ti odpovie. Pred pilátom Pán povedal na jednom jedinom meiste: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“  (J 18,37)  Sme tu pre Pravdu! Sme tu z lásky a pre Lásku. Boh nás miluje a Jeho láska sa neviaže iba na Vianoce. A my to už dobre vieme. Dietrich Bohnoefer to vyslovil takto: „Zmysel života sa naplní tam, kde je láska.“