Adventná radosť

    V poslednú 4. adventnú nedeľu opakovane počujeme slovo ap. Pavla: „Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem radujte sa: Pán blízko.“ (F 4,4-7) Je to vrchol adventu. To je krátky úryvok z dnešnej epištoly. Mám k nemu osobne blízko  –  aj z tohto dôvodu, že som vo Filipis, kde bolo toto posolstvo  určené, aj s manželkou navštívil v apríli 2025. Spomínam si aj na prvú európsku kresťanku, ktorá žila vo Filipis a pochádzala z mesta Tyatíry, v bývalej Malej Ázie, dnešného Turecka.  Ap. píše z väzenia, to je dôležité pripomenúť. Z väzenskej cely  –  pozýva ich k radosti. A tento „väzeň v Pánu“  im to slovo opakuje, ak by to náhodou prehliadli, alebo aj prepočuli: „opakujem:  radujte sa..“   Stáva sa niekedy, že niečo prehliadneme a prepočujeme. A stáva sa nám to pomerne často v živote, že najdôležitejšie veci prehliadame – iste len a len  na vlastnú škodu. A dnes sme to ale verím,  neprehliadli  – pozvanie k radosti „na druhú“..  Je to pozvanie k adventnej radosti, zároveň aj už ku vianočnej. Už sa „zvianocieva“ a čoskoro sú tu tie sviatky na konci roka, na ktoré sa tak každý teší.  Adventná radosť  – o nej sme často  počuli v advente. A môžeme už aj pomaly hodnotiť, aký bol váš advent, ako sme ho prežili.   Iste, na rôzny spôsob. Je to požehnaný solventný čas  –  pripomínam myšlienku z minulosti.    

      Za tie roky sme už o advente počuli, čítali a aj napísali naozaj mnoho a mnoho. Môžeme si dať menšiu rekapituláciu. Sestra Erika z Košíc mi pred istým časom  priala: „Požehnaný  solventný  čas.. “, ale pôvodne plánovala mi popriať a napísať prianie: „Požehnaný  adventný čas..“   Pre úsmev – mobil niekedy (v predikcii)  píše, čo chce!  A potom mi to vlastne  prišlo:  adventný čas je naozaj a v mnohom  – požehnaný solventný čas.  Bez tejto „chyby“  by ma to asi  ani nenapadlo.  Je to čas, ktorý nás v mnoho obohacuje, za predpokladu, že sa obohatiť aj dáme.  Za ešte ďalšieho predpokladu, že o také duchovné bohatstvo aj  stojíme a máme o neho aj záujem.    A do tmy krátkych dní  – tých  najkratších v roku  –  môžeme prijať  mocné duchovné svetlo. Medvede sa v tomto čase už uložili  k zimnému odpočinku – my sa však máme prebudiť zo sna a spánku. Advent prináša  toto posolstvo – je nám čas prebudiť sa zo sna. Tak to čítame v epištole 1. adventnej nedele. „..je nám čas prebudiť sa zo sna, lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili..“ (Rim 13,11) Je naozaj  mnoho toho o advente.. Napr. adventné stíšenie je v mojej reči a reči hudobnej  adventissimo... Platí aj táto myšlienka: „Aký advent – také Vianoce.“  Keď nepreskočíme a nepodceníme advent – Vianoce môžu byť pre nás ozaj skutočným duchovným prekvapením naplneným pravou a skutočnou nefalšovanou kresťanskou radosťou. Od kvality nášho adventu závisí to, ako duchovne intenzívne budete prežívať vianočný hod. Za tie roky sme o advente  počuli čítali ozaj veľmi veľa –  aj to, že  ADVENTURE v preklade z angličtiny do slovenčiny je – dobrodružstvo. Na jeho začiatku vidíme slovo ADVENT. Boh si s nami začal jedno veľké  dobrodružstvo, aj keď dopredu vedel, ako to skončí.  No napriek tomu do toho šiel!  A mohli by sme pokračovať ďalej  –  sumarizujúc, o čom všetkom advent je a čo všetko sme o ňom doteraz počuli a čítali. 

   A v tomto advente ma veľmi oslovila myšlienka rabiho Nachmana: „Maj vždy na pamäti, že pri tvojom duchovnom putovaní nie je radosť len niečím vedľajším. Ona je v ňom životne dôležitá. Nájsť pravú radosť je najťažšie zo všetkých duchovných úloh.“  A určite mi dáte za pravdu, že je to tak. Nájsť pravú radosť je veľmi ťažké – radosť zo a do života, radosť v advente, radosť z Pána Ježiša a Jeho narodenia, radosť v každom novom dni nášho života. A možno čakáme, že tá radosť príde nejako automaticky s príchodom aj na Vianoce. No ale keď duchovne  podceníme  advent  –  tak tá radosť nepríde automaticky, s ich príchodom.  Sme toho názoru, či presvedčenia, že keď dokončíme všetky prípravy – budeme sa  spontánne už len  radovať. Nie, tak sa to nedeje. A ak by to tak aj bolo, tak po skončení Vianoc radosť ľahko môže aj odísť. Skutočná radosť je vždy  –  v Pánovi! Nie mimo Neho. Iba v ňom a v Jeho silovom pôsobení. Výzva ap. Pavla: „Radujte sa v Pánovi..“ – to je radosť v Pánovi. Radosť z toho, že je blízko, nie ani tak z blízkosť Vianoc, ale radosť z blízkosti Pánovej. Radosť aj z odpustenia našich hriechov tak, ako to čítame v žalme 32. Tam autor žalmu to predivne vyspieval  môžeme si ho prečítať celý aj počas dnešnej poslednej 4. adventnej nedele. Je to mocná radosť kráľa Dávida, ak osa Boh nad ním zmiloval: „Blahoslavený, komu je odpustený priestupok.“  Máme radosť zo spoločenstva s Pánom a z Jeho blízkosti  vo Večeri Pánovej, radosť z nášho pokánia. Ním vytvárame priestor, aby Pán Boh mohol prísť aj do nášho vnútra. Nevstúpi cez pýchu, ale cez pokoru. Veď to dobre poznáme, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť.“  A keď činíme pokánie, tak v nebi je veľká radosť nad jedným hriešnikom, ako nad 99. spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánia (Lk 15,1-7). Doprajme nebesiam radosť v advente. A nielen v ňom. Je to adventná radosť z toho, že ľutujeme svoje hriechy, vyznávame ich. A nie je to naše dielo, je to dielo Ducha Svätého v nás. Túžime sa k Pánu navrátiť a primknúť sa k nemu. Tak to spievame v poslednej adventnej piesni: „Poďme bližšie k nemu, ku vínnemu kmeňu.“ (ES 3011)  On je náš vínny kmeň, my sme jeho ratolesti . Z neho čerpáme miazgu, ktorú potrebujeme do nášho života. Je to aj miazga radosti, ktorú dostaneme len a len  z nášho vínneho kmeňa.

    Radosť sa akosi vytratila, alebo sa vytráca z nášho života. Je to zážitok dnes stretnúť radostného kresťana, takých je ako šafranu.  Radosť, ktorú nám ktosi ukradol, alebo vyberá z nášho srdca. Je to diabol, ktorý tak opakovane robí. On vyberá to semeno  –  ako to Pán vysvetľuje pri podobenstve o rozsievačovi  a 4-kej pôde (Mk 4,3-20). Tak vyberá aj radosť, kradne nám ju. Zastrašuje nás. My vieme, že stav sveta je pomerne vážny  –  ale to by nás o radosť obrať nemalo, ani politická situácia vo svete.  Veď si pripomeňme,  že apoštol je vo väzení a pozýva k radosti. On ju mal aj vo väzenskej cele. Ani cela a štyri múry ho nezlomili, ako sme si to dnes čítali v Tesnej bráne. Radosť nezávisí od vonkajších okolností. Radosť je stav nášho vnútra, srdca, naše naladenie.  Radosť je možná iba v Pánu  – to neprehliadnime z nášho textu. Radosť je esencia nášho bytia. Aj napriek mnohým zlodejom radosti v našom okolí smieme túto radosť mať nielen z našich detí, našich vnúčat, keď sa nám vracajú na sviatky domov. No takú radosť môžeme mať aj z našej duchovnej tatranskej rodiny. Aj dnes nás bolo požehnane, no stále sme nebol ešte kompletní. Možno na Štedtý večerr..

      Radosť  sa akosi pomaly vytráca z nášho každodenného života. A možno sa vytratí aj po Vianociach, keď k nám naozaj zavíta – a my ju darom získame a dostaneme od nášho Pána. No môže ľahko odísť. Môžeme ju aj ľahko stratiť.  Autor 51. žalmu prosí tými známymi slovami: „Srdce čisté stvor mi, ó, Bože..“ A v tomto žalme prosí: „Daj mi počuť radosť.. Navráť mi radosť z tvojej pomoci a duchom poslušnosti ma podopri..“  Aj on túto radosť kdesi stratil, alebo dal si ju ukradnúť. Nájsť pravú radosť je najťažšia zo všetkých duchovných úloh. Zlodeji radosti boli vždy a budú aj naďalej.

    V príbehu o krste správcu pokladu kráľovnej kandáky (Sk 8, 26-40) čítame, že onen eunuch šiel  rozradostnený  domov. Veľa toho prežil na opustenej ceste z Jeruzalema do Gazy. Sme pokrstení, máme miazgu. Sme začlenení do Božieho „systému“, do Jeho cirkvi.  Luther, keď bol v kríze, tak si na stôl písal kriedou: „Baptisatus sum!“  Som jeho ratolesť, mám Jeho miazgu. Aj to patrí do adventnej radosti, aj ten prichádzajúcej  –  radosti vianočnej. Tak to budeme počuť na Štedrý večer: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“  (Lk 2,10-11) To je dokonca veľká radosť, nie obyčajná, ale vianočná.  Radosť nie je v našom živote niečím vedľajším, ale je to tak potrebná esencia života. Je to zážitok stretnúť radostného kresťania. Ľudia zabudnú (nie celkom všetci), čo ste povedali, ale nikdy nezabudnú, ako sa cítili vo Vašej blízkosti. Ak z nás prúdi radosť, tak na ňu nezabudnú.    Tej si prajeme navzájom v hojnej miere. A nielen do týchto sviatočných vianočných dní, ale aj do reality tých náročných dní roku 2026, ktoré už čoskoro prídu.. A do toho všetkého počujeme to slovo: „Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa, trváme.“ (Sk 17,27-28)  Pán blízko! Haleluja Amen