Najkratšie dni roka
potrebujú svetlo adventu
Sú tu. Sú to aj končiace novembrové, aj decembrové dni. Dni s minimom svetla a slnečného žiarenia. To sú všetky dni trvajúce do zimného slnovratu, teda okolo 21. decembra. Ich príčinou je sklon zemskej osi, ktorý spôsobuje, že v tomto období je jedna pologuľa najviac odvrátená od Slnka a slnečné lúče a svetlo je preto aj slabšie a trvá aj kratšie. V tomto roku nastáva zimný slnovrat 22. decembra, je to zároveň najkratší deň v roku. Všetky dni do tohto termínu sa postupne skracujú. A nepridávajú nám na nálade. Večery a noci sa tak predlžujú. Čo sa s takými dňami urobiť? Akosi ich nemáme v obľube, no nemôžeme sa im vyhnúť. Ako ich zvládnuť a prežiť bez nejakej ujmy? Existujú rôzne manuály a návody na november a december – najkrajšie dni v roku. Zaujímavou je myšlienka: „Nikdy nie je dosť času na všetko, ale vždy je dosť času na to najdôležitejšie.“ (B.Tracy) Tak poďme spoločne na to najdôležitejšie v týchto najkratších dňoch roka.
Najkratšie dni sú predovšetkým tie jesenné. Je naozaj v plnom prúde. Všetko už pred časom odkvitlo. Zber úrody je dokončený. Máme niečo na prežitie, vďaka Bohu. Prežijeme vďaka hojnému Božiemu požehnaniu a aj usilovnej práci našich rúk. Tak to občas počujeme: „Modli sa a pracuj.“ (Ora et labora) Jeseň prináša prírode tak vytúžený a potrebný oddych. Zem zarodila, vydala svoj produkt – nádherné šťavnaté a chutné ovocie. Teraz je už čas pre oddych, a bude to ideálne, keď zem v zime prikryje aj biela perina. Lístie, aj to posledné, už celkom opadlo. Takmer všetko spadlo na zem, aby zúrodnilo zem. Stvoriteľ sa o to tak predivne stará, že je to vlastne hnojivo pre pôdu. Aj sezónne lístie naplnilo svoju úlohu. Niekde ho odfúkol vietor, niekedy bude potrebné ho ešte aj hrabať. S tým lístím je to tiež ten pozoruhodný kolobeh – o ktorý sa stará Ten, ktorý tento svet stvoril a nezabudol na neho, ale stará sa. Veď práve november je po česky – listopad. Kdesi som zachytil myšlienku: „Krása padajúcich listov je v tom, že i keď nevedia lietať, ale naučili sa, ako dôstojne spadnúť na zem.“ Tento mesiac je venovaný aj téme duševného zdravia, je to mesiac, ktorý volajú aj „movember“, v ktorom prebieha kampaň na prevenciu rakoviny prostaty. Tak mnoho je spojeného s týmto mesiacom. Pridajte ešte aj vy svoje postrehy v spojitosti s týmto predposledným mesiacom v kalendári. A tak „listujeme“ v knihe času. Je to mesiac narodenia a krstu aj nášho reformátora Martina Luthera (10. a 11. november 1483). Tí, ktorí sa riadia zvieratníkom, vravia, že ľudia narodení v tomto období majú najkomplikovanejšie povahy. Ani Luther nebol človekom s ľahkou povahou, ale musel vedieť vybojovať mnoho zápasov. A ja si to tak pre seba vysvetľujem, že možno aj vďaka „svojej“ povahe, ktorú mu dal nebeský Otec.
Na čo všetko myslíme počas týchto najkratších dní. Často sa nás zmocňuje aj melanchólia, pominuteľnosť času, keď to tak prežívame, ako to konštatuje tento citát: „Minulosť nám už nepatrí a budúcnosť kto vie, či príde.. Dostali sme iba jeden malý kúsok času, prítomný okamih.“ (W. Muhs) Ide nám o prítomnosť bytia a žitia v každom novom dni nášho života. Ide nám o dnešok – o prítomnosť. Slovo dnes je jedno z najdôležitejších aj v Biblii. A autor Malého princa konštatuje: „Nechcime hľadieť len v ústrety budúcnosti – tvorme ju.“ (A. de Saint Exupéry) A budúcnosť môžeme tvoriť už dnes, nečakať až „na zajtra“.. A po šťastí nadovšetko túžime a prahneme. A klasik napísal: „Šťastie nepozná ani zajtra, ani včera. Nepamätá si ani minulosť, nepamätá ani na budúcnosť. Jestvuje iba v prítomnosti – i to nie celý deň, iba okamih.“ (I.S.Turgenev) Ďakujeme Pánovi aj za ten okamih šťastia, prežitý dnes v Božej blízkosti (Ž 73,28).
Tie najkratšie dni sú tu. A budú ešte pomerne dlho. Je to pre mnohých to najdepresívnejšie obdobie v roku. Krátke dni robia svoje, málo svetla, veľa tmy vyvolávajú pocity úzkosti a neistoty. To je to, keď organizmu chýba vitamín D. Je teda potrebné nájsť si nejakú činnosť, aktivitu – mne sa veľmi osvedčila príprava na advent, aj na Vianoce. Zbieram si myšlienky, zapisujem do môjho zápisníka, aby som všetko stihol a samotný advent prežil inak, než v zhone a strese. Písanie je terapia, to ma nikdy nesklamalo. Práve naopak! Slovný rozlet a písanie je ozaj terapiou pre dušu a srdce. No proste nenudím sa. (S úsmevom) Činnosť v tom najlepšom slova zmysle, ktorá v dobrom slova zmysle odvádza pozornosť od týchto tmavých dní. V prvej polovici sme mali neskoré novembrové babie leto. Tak predsa prišlo, aspoň na pár dní.
Najkratšie dni – potrebujú ešte viac lásky. Žiara láskavého srdca môže robiť priam zázraky. Motivačná myšlienka nám vždy príde vhod: „Darujte čokoľvek tomu, kto je v núdzi, akokoľvek by sa vám to zdalo málo, pretože to nie je málo, pre toho, kto nemá nič. Ani v očiach Božích to nie je málo, ak ste dali, čo ste mohli.“ (G. Naziánsky) Nie je to málo, keď robíme, čo môžeme a vládzeme. To urobila chudobná vdova, dala všetko (Lk 21,1-4). Nenechala si žiadnu rezervu na horšie časy. Alebo tá žena, ktorá pomazala v Betánii telo Pánovi na pohreb. A Pán všetkým šomrajúcim naokolo povedal: „..čo mohla, to urobila.“ Krásne slovo a vyznanie na adresu ženy, ktorý vykonala spontánny čin lásky. A to je príklad aj pre nás. Byť aj takto vďačný Pánovi. „Vďačnosť je podobná elektrine. Aby vôbec mohla existovať, musí sa vyrobiť, vybiť a spotrebovať.“ (W. Faulkner)
Najkratšie dni v roku akoby najviac potrebovali ešte viac ľudského tepla, spolupatričnosti a konkrétnej akcie vo viere. Najkratšie dni v roku potrebujú najviac lásky. V advente, ktorý má tiež veľmi krátke dni, ešte kratšie, ako tie novembrové, sa konajú rôzne dobročinné akcie, zbierky na rôzne charitatívne účely. To je tá láska v akcii. Všetko, čo človek dobrého do srdca a duše dostane, je vždy podnetom na jeho zmenu a aj duchovný rast. A spätná väzba je v dávaní. V našom dávaní aj seba samých: „Nič nedáte ľuďom, ak im nedáte sami seba.“ (A. Munthe) A to potrebuje každý jeden z nás. Každý z nás potrebuje zušľachťovať svoje vnútro. A to sa dá dosiahnuť aj praktickým dávaním. A kresťanstvo nás tomu pravidelne učí. „Pravda, filozofia nám dopomáha k múdrosti, ale kresťanstvo nám dopomáha k tomu, aby sme boli lepšími ľuďmi. Filozofia ľudského ducha dvíha a zoceľuje, kresťanstvo ho zjemňuje a obohacuje citom. S filozofiou si vyslúžime obdiv ľudí a kresťanstvom Božiu lásku. Tým prvým si zaistíme blaženosť dočasnú, ale tým druhým večnú.“ (H. Flelding)
Ďakujeme aj za najkratšie dni v roku. Čítame si rôznu motivačnú literatúru, v ktorej nachádzame mnohé ušľachtilé myšlienky. Rád si ich zapisujem. Mám ľudí v mojom okolí, za ktorých ďakujem, ktorí ma nimi aj zásobujú. A tak veľmi ďakujem: „Tvrdím, že vďačnosť je najvyššou formou myšlienky a že vďačnosť je šťastie zdvojnásobnené úžasom.“ (G.Chesterton) Ďakujem a žasnem nad prírodou, jej oddychom a prípravou po zime na novú jar. A to je dôvod ozaj žasnúť aj týmto slovom: „K radosti ľudskej duše patrí tiež umenie žasnúť. Žasnúť znamená byť vďačný, znamená radovať sa z tajomstva, znamená vidieť veci neviditeľné. Znamená žiť ako dospelý, ale radovať sa ako dieťa.“ (M.Kašparů) Žasnime nad všetkým, aj nad tým najobyčajnejším, nad každým novým dňom, Pánom nám darovaným s prosbou žalmistu: „Pane, uč nás počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“ (Ž 90,12) V týchto dňoch v novembri je možné isť aj na nenáročnú a dostupnú turistiku a v ruksaku mať turistickú fľašu s nápisom: „Hory neberú dych tým, čo vidíš, ale tým, čo cítiš.“ A také fľaše sú ozaj v ponuke pre turistov. A na takej turistike si človek môže uvedomiť aj svoju vlastnú hodnotu: „Teprve, když človek ví, že také pro jiné něco znamená, cíti smysl a poslání vlastní existence.“ (S. Zweig)
A keď nám v novembri, aj v decembri bude ťažko, tak si môžeme zacitovať aj zo známeho každodenného čítania: „Keď Boh dovolí Jeho deťom vojsť do nejakých ťažkostí, vždy môžu rátať s Ním a Jeho vyslobodením. Keď Boh položí na teba bremeno, podoprie ťa svojimi ramenami.“ (Pramene v púšti) Počas týchto najkratších dní v roku si opakovane kladiem otázku: „Ako ešte viac môžem patriť Pánu Bohu? Možná odpoveď je aj takáto: „Niekto múdry povedal, že ak človek miluje niečo viac, ako Boha, teda ak má v srdci nejakú modlu, už sa Boh do jeho srdca nezmestí. Ale ak miluje Boha nadovšetko, tak sa do jeho srdca vmestí zároveň celý vesmírny svet.“ A myslím, že to môže platiť aj o tvojom srdci, či nie?
Najkratšie dni v roku sú zároveň dni aj adventné. Nech nám ich všetky, pri vstupe do tohto požehnaného času, mocne presvieti prudké svetlo adventu a prichádzajúcich Vianoc. Pán Ježiš povedal: „ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (J 8,12)