Veď ma cestou večnosti
K nedeli večnosti
Máme nedeľu večnosti – sme vo finále. Povedané a vyslovené športovou terminológiou – ideme do cieľovej rovinky. O takomto čase – pred 25-rokmi Slovenský rozhlas vysielal služby Božie z nášho chrámu v Tatranskej Lomnici. Rád na to spomínam, bola to milá a veľmi pre mňa osobne cenná skúsenosť. Bolo to v roku 2000 – a ani sami naozaj nechce veriť, že odvtedy ubehlo už celé jedno štvrťstoročie. Aj to, ale aj ďalší cirkevný rok je už takmer za nami. Sme v nedeli večnosti, niekde v cirkevných zboroch spomínajú na zosnulých, niekde majú nedeľu Krista kráľa. Dnes sme na želanie spievali pieseň z nášho Spevníka č. 233: „Kráľu nebies..“, od Márie Royovej. Túto pieseň si pohmkávala 93-ročná sestra Oľga zo Senior-centra v Dolnom Smokovci – Pod lesom. Nevedela si spomenúť na jej začiatok, našli sme ju spoločne (bolo to mnoho radosti) a sľúbil som jej, že ju budeme dnes spievať v nedeľu večnosti. Obsahovo a tematicky sa aj hodí k dnešnej téme. Pri jej spievaní som si zároveň uvedomil, že sme ju ani v tomto cirkevnom roku nespievali. Tak sme to urobili v jeho finále, práve dnes. To krásne slovné spojenie bolo tiež oslovujúce: „Len ten žije, na koho Ty v láske pohliadneš. Svety vstali, svety padnú, keď Ty rozkážeš..“ A od našej nevesty Vladky som dnes dostal „pochvalu“, že som vybral piesne, ktoré tak veľmi zarezonovali jej srdcu a vnútru.
Táto nedeľa má rôzne podoby a možnosti stvárnenia. Akú podobu jej dáme my? Akú podobu jej dáme my osobne? Ako ju prežijeme a strávime, keď do konca mesiaca nám zostáva ešte jeden týždeň. Takže sme vo finále cirkevného roka a čoskoro už aj na konci predposledného kalendárneho mesiaca. A celý december, teda jeho podstatná časť, bude patriť tomu požehnanému a vytúženému adventu. My teda máme nedeľu večnosti – počujeme opakovane a nanovo podobenstvo o 10. pannách (Mt 25,1-13). Čo o nich vieme, zopakujme si – päť bolo rozumných a päť pochabých, ale všetky zaspali. Všetky boli na tom rovnako, ale tie prezieravé si zobrali oleja do rezervy, čo keď.. Bolo v tom čase bežné, že ženích meškal. Dnes sa to konštatuje neraz o neveste, ale v biblických časoch to bola bežná udalosť a týkala sa práve ženícha. Tie múdre, ale aj nemúdre družičky poznali tú okolnosť, poznali tie reálie tej doby, ale iba tie rozumné mysleli trocha aj „dopredu“, mysleli aj na budúcnosť. Myslíme aj my tak na budúcnosť vo večnosti? Tú „prezieravosť“ vidíme aj pri podobenstve o nespravodlivom šafárovi, ktorý vie, že čoskoro stratí šafárstvo (Lk 16,1-8). Ten si v istej chvíli povie: „Viem, čo urobím, keď stratím šafárstvo..“ Ma plán na svoju záchranu v budúcnosti. Nachádza ju v umenšovaní dlhov svojim veriteľom. Vraciame sa ale k 10-tim družičkám. Všetky boli na tom rovnako, ale iba polovica z nich, tých rozumných sa dostalo na svadbu ženícha. Stalo sa tak vďaka oleju v zásobe – a my vieme, že je to dar viery. „Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ Touto otázkou končí jedno podobenstvo Pána o bezbožnom sudcovi (Lk 18,1-8). A my by sme radi aj zopakovali, kedysi sme počuli taký výklad, že tých päť družičiek so ženíchom iba flirtovali. Nemysleli to s ním celkom vážne.
Apropo opakovanie – keď sa prebralo učivo v klasickej škole, tak prišlo na rad opakovanie. Nemali sme ho, ako žiaci, či študenti celkom radi – opäť a zase opakovanie! Mysleli sme si, že všetko už vieme a aj ovládame! Ale opak bol pravdou! Aj my sme prebrali „učivo“ celého cirkevného, či liturgického roka – tú slávnostnú polovicu, aj bezslávnostnú. A bolo toho dosť! A čo keby sme urobili pokus a urobili opakovanie? Ako by ste zareagovali? Čo vieme už o večnosti? Spomeňme si na nápis na kostole v Poľsku, na kostolnej veži priamo pod hodinami: „Čas uteká – večnosť čaká“. A nedávno prišla ku mne informácia od sestry Radky, že takáto veta je aj na rodnom dome Karola Wojtylu vo Wadoviciach. Nie tak dávno sme počuli, že večnosť nezačína až za hranicou smrti, ale už tu – a teraz. Tu a teraz. Nie – až potom! Vieme to zo slov Pána Ježiša, ktoré vyslovil v arcipastierskej modlitbe (J 17,3): „A to je večný život – aby poznali Teba, jediného pravého Boha a ktorého si poslal – Ježiša Krista“. Podľa týchto slov je večný život v poznaní nebeského Otca, tiež Jeho Syna Ježiša Krista, ktorého nám poslal v plnosti časov. Už sme teda začali žiť večný život – a pripravujeme sa na stretnutie so Ženíchom, ako tie panny. Len aby sme neflirtovali s Ním – nejako tak nezáväzne. Ten mešká, lebo deň Pánov príde ako zlodej v noci. Niekedy, pozorujúc ľudí v našom okolí, ale aj život v cirkevnom zbore, akoby to bol iba taký ľahký flirt. Také nezáväzné kresťanstvo – len vtedy, keď sa nám to hodí. Len vtedy, keď svieti slnko. Ján Solovič nám v básni tlmočil: „V pohode leta, v závejoch zimy..“ A my ale veľmi ďakujeme aj za to poznanie, že vieme, s kým môžeme počítať do budúcnosti, ktorí neflirtujú, ale s Kristom to myslia naozaj smrteľne vážne. Tí, ktorí investujú do večnosti. To je tá najhodnotnejšia investícia. Ak by sme investovali iba do nášho pozemského a pominuteľného života, bolo by to najväčší omyl nášho života. Mnohí tak robia, mnohí tak konajú. Majú sa dobre iba teraz. To chcú, tým sa riadia, investujú len do tejto časnosti. My však vieme, že čas uteká, no večnosť čaká. Tá večnosť – nejaká myšlienka, ktorá sa nám vynorí v našej pamäti? A Pythagoras povedal: „Neexistuje slovo alebo čin, ktorý by nemal odozvu vo večnosti.“ Všetko má odozvu vo večnosti, aj v tejto večnosti, ktorý večný život sme začali žiť už teraz. Všetko sa vlastne natáča na film života, tak ako sme si to pripomenuli minulú nedeľu v citáte Charlieho Chaplina: „Nezabudni, že na poslednom súde budú premietnuté všetky filmy tvojho života.“
To je pravda z Božieho Slova, ktorú sme z Božieho slova počúvali nedeľu, čo nedeľu. Ďakujeme za celý cirkevný rok – za naše všetky stretnutia. Za všetky tie možnosti priblížiť sa k Pánovi. A opäť máme opakovanie – nedávno sme tu počuli: „Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám.“ (Jk 4,8) A to bola príležitosť vždy a nanovo, ako sa môžeme ešte viac primknúť a pritúliť k Pánovi a Jeho boku, ako sa k Nemu môžeme ešte viac priblížiť. Opakovanie sme teda nemali radi, ale ktosi múdry povedal, že: „Opakovanie je matkou múdrosti.“ Ďakujem, že ste aj dnešné duchovné opakovanie prijali s porozumením a aj s úsmevom..
A zopakujme si a pripomeňme, že v tento piatok bol opäť na televíznej obrazovke Duel a opäť a nanovo potvrdil, čo som tu spomínal častejšie – moderátor Gregor Mareš mal opäť otázku o posledných veciach človeka. Tomu sme sa venovali aj my počas troch nedieľ v závere cirkevného roka. A ešte aj budeme počas 2. adventnej nedele, ktorá je venovaná Kristovmu návratu na túto zem. A z tohto dôvodu nemusíme mať žiadne obavy v zmysle – prežívajúc nepokoj z okolností, ktoré nás obklopujú. Tieto udalosti nás často o pokoj oberajú – to, čo sa deje vo svete, ale aj u nás doma. No my smieme mať a prežívať pokoj predovšetkým z Božej blízkosti. Tak to máme vyslovené a zaznamenané aj v 139 žalme: „Obkľučuješ ma zôkol – vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa..“ Prečítajte si ho dnes celý. Je vhodný k dnešnej nedeli. Stvárnite si túto nedeľu a naplňte ju aj posolstvom toho pozoruhodného žalmu. A tento „duchovne exkluzívny“ žalm končí prosbou kráľa Dávida: „Veď ma cestou večnosti.“ To je aj naša prosba, modlitba, keď sme vo finále nášho „školského“ liturgického roka. Tak sme to aj vyspievali v piesni z nášho Spevníka (č. 445), dnes opäť: „Dopraj mi s Tebou prebývať, Kriste Ježiši, radovať sa večne s Tebou v nebeskej ríši, v nebeskej ríši.“ A v poslednom verši sme spievali: „Amen, Amen drahý Pane, veď ma k večnosti, aby som s Tebou prebýval v stálej radosti, v stálej radosti.“ Slovami toho žalmu sa aj ja modlím a ďakujem za sprevádzanie Pánom v tejto časnosti, kráčajúc v ústrety večnosti. A nezabúdajúc a opakovane si pripomínajúc, že večný život žijeme už tu – v tejto časnosti. Dnes to bola „anticipácia“ večnosti v spoločenstve bratov a sestier, s vďakou za časnosť, v ktorej žijeme a pripravujeme sa na stretnutie s naším Pánom. Smrti sa nemusíme báť. Smrť nám nie je na strach. V smrti je naše stretnutie s Pánom, s ktorým budeme tráviť celú večnosť. A nie je celkom jedno, kde ju budeme tráviť naveky. Nemúdre panny sa o ňu pripravili, tie múdre boli „prezieravé“.. Budeme sa mať čo ešte učiť aj v našom novom liturgickom školskom duchovnom roku, ktorý štartuje už o týždeň. Teším sa na to.. Verím, že aj Vy.. Haleluja Amen