A pravda vás vyslobodí..

     Sú tu posledné nedele cirkevného roka. O týždeň je už nedeľa večnosti. Ideme do finále liturgického roka. No a na televíznej obrazovke sú už Vianoce v plnom prúde. A my  nemáme ešte ani advent – až o dva týždne  začína nedeľou – 30. novembra. My sa budeme ešte len pripravovať na  príchod Pána Ježiša Krista, no svet už Vianoce má, iste kvôli obchodu a biznisu.  No a až potom, keď príde čas na Vianoce, budeme počuť, prečo sa Pána Ježiš Kristus narodil. V Jánovom evanjeliu máme jediné a veľmi originálne  miesto, keď hovorí On sám o svojom príchode.  Je to excelentné miesto, kde sa vyjadril, prečo prišiel na tento svet: „Ja som sa na to narodila na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde, každý kto je z pravdy, čuje môj hlas.“ (J 18,37.38)  Je to jediné vyjadrenie nášho pána, prečo sa narodil!  Narodil sa pre pravdu, pre pravdu aj zomrel. Stal sa obeťou zmierenia pre naše hriechy. Zomrel pre naše spasenie, aby sme my mohli žiť.  Vždy platí – za nás, za  naše hriechy, stal sa obeťou zmierenia u Boha za naše hriechy. Taká je pravda o Jeho živote. A my sme vďační, že to povedal priamo pred Pontským  Pilátom.

   Dnešná nedeľa je nedeľou predposlednou, je to nedeľa posledného súdu. Aká je pravda o tejto skutočnosti? Aká je biblická pravda o tomto posolstve? Vo Viere všeobecnej  kresťanskej  pravidelne vyznávame:  „Odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych. .“  To vyznávame pravidelne  aj v Nicejskom vierovyznaní  –  a urobili sme tak aj dnes slovami, ktoré má v tomto roku svoje 1.700 výročie svojho vzniku.    Aká je pravda o poslednom súde?  Súdiť sa bude podľa toho, čo sme urobili, prípadne neurobili, podľa zvesti dnešného evanjelia (Mt 25,3-46). Budeme súdení z lásky, či z nelásky.. Pripomeňme s niekoľko biblických právd o tejto veľkej biblickej téme.  Aká je teda pravda o tomto súde? Je istý, Biblia o tom vydáva veľmi autentické svedectvo.  Tak  to spievame  aj v piesni z nášho Evanjelického spevníka: „Myslí na súd, lebo je istý, súd Boží, čo raz nastane..“  (ES 689,1)  Pripomeňme si fresku Michelangela v Sixtínskej kaplnke  –  na priečelí tejto kaplnky navštevovanej mnohými turistami.  Famózne a jedinečné priam dielo, ktoré vyráža priam dych a  vyvoláva údiv a úžas už dlhé stáročia. Posledný súd je istý.  Dátum vôbec nepoznáme. Stane sa to v Jozafatovom údolí –  podľa proroctva Joela 4,16. Žijeme síce na Slovensku, ale posledný súd bude v údolí pri Jeruzaleme.  Súdiť nás bude Boží Syn Pán Ježiš Kristu. Otec odovzdal súd Synovi ( J 5,22) A čo je dôležité –  budeme súdení spravodlivo! A rozhodnutie tej Najvyššej inštancie bude platné a konečné. Nebude možné odvolanie, ani dovolanie, nepomôže nám ani paragraf 363. Taká je pravda. Ten paragraf bol často používaný na omilostenie istých ľudí! A často dochádzalo aj k jeho zneužívaniu. U Boha toto nie je možné!   Pravdu máme počuť, pravdu  musíme aj počuť. Pravdu máme poznať.  Tá pravda vyslobodzuje. To Pán Ježiš povedal Židom, ktorí v Neho uverili: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8,31-32) To je začiatok procesu, keď Židia uverili, budú môcť byť v procese poznávania pravdy. Tak, ako Zacheus – keď počul: „Aj tento je synom Abrahámovým..“ a potom: „Syn človeka prišiel hľadať  a spasiť, čo bolo zahynulo.“ (Lk 19,1-10)  To nie je jeho náboženský, duchovný vrchol, ale začiatok jeho cesty a nasledovania Krista. Tak aj Židia, ktoré uverili, budú môcť poznávať pravdu a ďalej a postupne v nej rásť a v nej sa aj utvrdzovať. 

     Žijeme v dobre postmodernej, táto doba sa však označuje ešte aj inak  – je to doba post-pravdivá. Pravda sa už „nenosí“.  Pravda nie je populárna. 100x opakovaná lož sa stáva pravdou. Počujeme často: „Každý má svoju pravdu  –  máš ju ty, mám ju ja..“  Pravda sa často relativizuje, nie je v našom hľadáčiku. Akosi sme  prestali mať o ňu záujem  – namiesto toho nás zaujíma všetko, len nie pravda. Prestali sme ju milovať. Zaujímame sa o všetko, len nie o pravdu! Aj sám Pilát tak dosť  zvláštne  zareagoval. Položil predsa akúsi   otázku: „Čo je pravda?“ Iste, je chvályhodné, že sa takto pýtal. A pýtať sa máme aj my:  „Čo je pravda?  On to však povedal ako nejakú rečnícku otázku, ako prejav skepsy, či zúfalstva. Cítite to tam, akoby tým vyjadril neschopnosť človeka, že nemôže objektívne pravdu poznať.  Je tam nejaký sarkazmus, či aj irónia. A možno by ešte  dodal, že:  haha.. alebo pri tom lepšom: hmm.. Odkaz Piláta v blízkosti Ježišovej: pravdu objektívne  poznať nemožno!    To bolo jeho presvedčenie:  pravdu poznať nemožno, či: je to veľmi zložité a komplikované..  Aj on bol zmätený z toho všetkého, čo mal pred sebou. Zástupy na Ježiša žalovali a On  –  ten obžalovaný vyslovil, že sa narodil preto, aby vydal svedectvo pravde. Kto sa má v tom všetkom vyznať? Kde je vlastne pravda? Jedni hovoria tak, druhí inak, no a ja mám na to celkom iný názor. Ako vtedy, tak aj dnes. A tak jeho otázka je otázkou všetkých čias  –  Čo je pravda? To je dobrá otázka! Tak aktuálna a potrebná najmä v dnešných časoch!  A tá Pravda bola pri ňom tak blízko  –  na dosah ruky. Tak, ako bohatý mládenec prišiel za Ježišom s mnohými otázkami a nakoniec od Ježiša odišiel so zvesenou hlavou (Lk 18,18-30). Bol tak blízko pri Pravde  – a predsa nič!   Pilát a bohatý mládenec sú si v mnohom podobní. Boli tak tesne vedľa pravdy. Byť blízko pri pravde ešte neznamená, že ju človek aj prijme do svojho vnútra. Aj my sme blízko pri Pánovi v Jeho cirkvi  –  prijali sme pravdu o sebe, o svete, o všetkom tom okolo nás?

        Aj dnes sa  pravda veľmi  relativizuje, aj dnes sa často konštatuje a reaguje na pravdu: je to slovíčko: haha.. Mnohí sa tomu vysmievajú.  A predsa! Nemáme to slovo síce v Biblii, ale nie sme k tomu ďaleko ho aj používať.  Mnohí sú tak blízko pri Pravde – a odmietnu ju. Na vlastnú škodu. A Pilát bol tak blízko pravde. Pilát a bohatý mládenec sú výstižným mementom.  A Pán Ježiš Kristus  povedal: „Ja som cesta, pravda i život.“ (J 14,6)  Existuje predsa  absolútna a objektívna pravda. Ňou je sám Kristus. On sa  to  narodil, aby vydal svedectvo pravde. To je Jeho autentické posolstvo. Túto pravdu je možné osobne poznať mocou Ducha Svätého. K tej pravde sme sa aj dnes zišli. Túto pravdu počúvame. Túto pravdu milujeme. Túto pravdu aj bránime. Tak si pripomeňme Jána Husa: „Miluj pravdu, bráň pravdu, hlásaj pravdu..“

       Mňa osobne, verím, že aj vás zaujíma   poznanie pravdy.  Ako vlastne  funguje tento svet, na akých princípoch?  Ako vznikol tento svet, Kto je za tým všetkým? Prečo som sa aj ja narodil?  O Ježišovi sme to počuli, prečo prišiel na svet. Prečo som sa ja narodil?  Má môj život nejaký zmysel? Čím všetkým ho môže naplniť?  Žijem skutočný život?  Povedané slovami Milana Rúfusa: „Žijem život, či život žije mňa?“   To všetko je dôležité pre skvalitnenie nášho života. Lebo len pravda ho skvalitní a naplní cenným obsahom. Len pravda prinesie kvalitu do nášho života.  Aká je teda  pravda o našej spoločnosti?  Aká je pravda o našej ekonomike? Vrátia sa naše deti na Slovensko zo zahraničia? A prečo sa nechcú vrátiť?  Nikto nám v tejto krajine  nepredstavil víziu, kde by naša krajina mohla byť o 10 rokov, o 20 rokov? Nechýba nám to?  Skôr je to scenár typu: „Po nás potop!“  A čo naše deti?  A čo naše vnúčatá: záleží nám, v akej krajine budú žiť, keď my tu nebudeme?  My si takéto otázky kladieme  doma pomerne často.  Či iba my sa chceme mať dobre a deti si poradia, veď sú šikovné. A čo sloboda?    V jednej ankete, keď sa spomínalo na socializmus, iba jeden človek povedal, že máme dar slobody. Všetci ostatní sa sťažovali, že predtým bolo lepšie..  Akoby ani sloboda už nebola tým vzácnym výdobytkom 17. novembra 1989? A ako Izraelci spomíname iba na mastné egyptské hrnce.

    Pán Ježiš nám tlmočí: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí..“  Z čoho všetkého?  Z bludu, z konšpirácie, zo zajatia. My Slováci sme v tom unikátni – veríme tomu všetkému, len nie pravde! Ďakujeme, že pravda nás vyslobodila z toho všetkého, zo zajatia poloprávd a bludov doby post-pravdivej.  V piesni Martina Luthera (ES 288,5.6)  spievame: „Veď nás na pastvy zelené, na úbočia utešené, zvesť čistého slova dávaj a od bludov zachovávaj.. Keď sme v niečom poblúdili, naprav nás, Pastier náš milý,  k stádu svojmu na ramene, prines ovečky stratené..“  Ak zostaneme v Božom slove, sme učeníkmi Pána Ježiša. Božie slovo je pravda. Tak sa modlil Pán vo svojej arcipastierskej modlitbe: „Posväť ich v pravde – Tvoje slovo je pravda.“  (J 17,17)  A nemôžeme nespomenúť aj pieseň, u nás veľmi obľúbenú, ktorú sme si aj dnes celým srdcom zaspievali: „Chvála,  Tebe, Bože náš. “ (ES 343) A v tom predposlednom verši, aj pri spomienke na tých, ktorí nás predišli do večnosti: „Za reč matky, slobodu, ktorou sála ku nebesám, za chlieb zeme, robotu, k Tebe Bože takto plesám: Chvála, chvála, chvála Ti, darca v daroch  bohatý.“ Aj za reč matky, aj za slobodu!  A pred zajtrajším spomienkovým dňom, ďakujeme aj za dar slobody.. A sme vďační, že ju máme a môžeme ju prejaviť aj tým, kde slobodne pôjdeme aj zajtra..