Čo najbližšie..

     Končíme cirkevný rok, pred nami sú posledné tri nedele. Budeme sa venovať posledným veciam človeka. To je téma, ktorá je odporúčaná aj podľa chrámovej agendy.  Je to však  iba kostolná téma?  Ak niekedy sledujete Duel, vedomostnú reláciu, tak aj tam sa táto téma občas objaví. Takže je to téma nielen do kostola, ale patrí to k všeobecnému prehľadu, či dokonca ku všeobecnej inteligencii  – naše „posledné veci.“  Sú pred každým jedným z nás.  Žijeme ešte stále čas milosti, ktorý pokračuje – a j týmto cirkevným rokom, ktorý pomaly vrcholí, sme sa ešte viac  priblížili  k večnosti.  Mohli sme sa opäť „o niečo viac“ priblížiť Bohu.  Nie je to povinnosť, je to možnosť. Je to Božia milosť pre nás  všetkých.  Deň, čo deň, nedeľu čo nedeľu.  Každou biblickou hodinou, každým prežitým dňom nášho života.  Ide o to naše  priblíženie Bohu. Jedna myšlienka hovorí, že keď my k Bohu urobíme jeden krok, On k nám urobí tisíc. Nie je to síce myšlienka, či citát z Biblie, ale hodno nám nad ňou uvažovať.     

     My sme to priblíženie sledovali aj na nebeskej oblohe. Priblížili sa k sebe dve nebeské telesá: mesiac a zem. Mesiac sa veľmi priblížil k Zemi – z tohto dôvodu bol oveľa jasnejší a žiarivejší!  Mesiac koluje okolo Zeme. Je to jeho satelit.   Začiatok novembra bol na nebeskej oblohe v mnohom veľmi zaujímavý. Bolo sa opäť na čo pozerať, ako na scény z nejakého „fantasy“ filmu. Supermesiac a meteorický roj Tauríd sa stretli v jedinečnom úkaze na nebeskej oblohe.  Bolo to jedno z najkrajších vesmírnych predstavení v tomto roku. Obloha sa zmenila na živé plátno a dva úkazy sa spojili do jedného celku a vytvorili nezabudnuteľnú  kombináciu  svetla a pohybu. A v noci z 5 na 6. novembra nám bol Mesiac najbližší v roku 2025. Priblížil sa nám na vzdialenosť 356. 989 km, čo bolo najbližšie od februára 2019.  Bolo sa naozaj na čo pozerať.  Priemerná vzdialenosť zeme od mesiaca je 384. 400 km, mesiac sa nám priblížil takmer o 30.000 km. Vzdialenosť nie je konštantná, pretože vo vesmíre je všetko v pohybe, nič statické, aj keď to tak niekedy možno aj vyzerá.  Supermesiac v splne bol opticky väčší, žiaril  ako nebeský reflektor! A pozoruhodná informácia bola, že nám bol najbližšie v celom roku 2025. A zaujímavou informáciou  je aj tá,  že to bol najväčší spln od roku 2019,  čiže až po 6-rokoch. Opticky väčší o 15 percent a až o 30 percent jasnejší, mali sme ho ako pod lupou, alebo pod zväčšovacím sklom. Mesiac nebol údajne vždy až tak vzdialený od zeme.  Pred 2 miliardami rokov bol   bližšie, dni boli výrazne kratšie.

     Môže to byť pre nás veľmi zaujímavý obraz – priblížený mesiac. Ako som sa ja priblížil k Bohu v tomto odchádzajúcom cirkevnom roku?    Toľko bolo príležitostí, nepremárnili sme ich? Mohli sme sa trochu  posunúť bližšie, my máme však často opačný akoby trend, akoby ďalej od Boha – teraz myslím na svet, na spoločnosť, na všetko to, čo sa deje  svete.  V žalme 73, v.27  čítame: „..tí, čo sa vzďaľujú Bohu, zahynú..“  Apoštol Jakub píše niečo celkom iné: „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a utečie od vás. Priblížte sa Bohu, a priblíži sa Vám.“ (4 ,7-8)  Je to pozvanie – nie nutnosť! Tak nejako sa priblížil aj Zacheus tým všetkým, čo vykonal (Lk 19,1-10.  Konečne sa vzoprel  diablovi, ktorý ho opantal na dlhé roky mocou peňazí a „slávou“, ktorú si užíval.  Mnohí ním opovrhovali, ale vcelku bol v Jerichu váženým človekom.  Dobre však vieme aj to,  že „koreňom zla je milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, zblúdili do viery a spôsobili si mnoho bolestí. To píše ap. Pavel mladému Timoteovi v osvojom 1. liste 6,10. Vtedy, keď vyliezol na divý figovník a potom, keď začal rozdávať nakradnutý majetok sa tomu všetkému vzoprel!  Čakáme, kto by tak urobil na Slovensku ďalší. Kto prvý by z našich politikov začal. Kto si z neho zoberie príklad?  No nie je to možné bez priblíženia sa k Pánu Bohu. Iste, u Boha je všetko možné, aj keď sa nám zdá to celkom nemožné. A tak aj  Mesiac sa nám veľmi priblížil – to môže byť metafora a obraz k tomu všetkému, nad čím uvažujeme v tomto novembri, na konci cirkevného roku.   Priblížiť sa Bohu, Jeho svätému slovu, spoločenstvu.  Ďakujeme za všetky  príležitosti, keď sme mohli vyznávať spolu so žalmistom: „.. ale mňa blaží Božia blízkosť.“ (Ž 78,28) žalmista, ktorým nie je v tomto prípade Dávid, zvíťazil nad všetkými pochybnosťami a toto nádherné vyznanie vyslovil na konci žalmu.

          Spln sa u mnohých sa to prejavuje  nespavosťou, na každého to má celkom  iný účinok. Ja sa pozerám dohora, ako na nebeské predstavenie.   Blízkosť mesiaca k Zemi má rôzne účinky a prejavy. A zároveň premýšľam, aké prejavy má blízkosť môjho Pána na môj celý život. Je mi blízky, je mi vzdialený? Približujem sa k Nemu, vzďaľujem sa od Neho?  Rastiem, alebo ma akosi duchovne ubúda.  Túžim sa mu ešte viac priblížiť, alebo na mňa odstredivým spôsobom pôsobí svet so všetkými ponukami a ja mu vzďaľujem.. Svet nás od Boha bude iba ťahať preč.    

    Veď stále platí, že „Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo ním žijeme, hýbeme sa a trváme.“ (Sk 17,27)  Túto vetu povedal ap. Pavel v kázni na Areopágu, keď pôvodne citoval pohanských básnikov, no týmto citátom dal nový obsah, zmysle a význam.  On stále pôsobí svojím svätým Duchom. Mnohí Ho prijímajú, mnohí Ho aj odmietajú. Zacheus sa dal Ním zasiahnuť, inšpirovať.  Tak to spievame aj v jednej piesni: „K Tvojmu boku, Spasiteľu, úzko primknúť sa mi daj. Vyslyš moju prosbu vrelú, k službe si ma povolaj. Povolaj, povolaj, k službe si ma povolaj.“ (ES 633,4)  Tak sme sa mohli „primknúť“ o to viac v čase milosti, ktorý žijeme. Urobili sme tak? Zacheus je príkladom, že nič nemožno odkladať na neskôr. A nielen on, ale aj všetky udalosti sveta, ale au udalosti všade navôkol nás.  Primknúť znamená aj uzamknúť – máme teda viaceré významy tohto slova. Iste, môžeme sa pohrať so slovami. Primknúť, znamená priblížiť sa, ale aj pritúliť sa. Vidíme to na dvoch mladých ľuďoch. Ak sa majú radi, túlia sa  k sebe. Chcú byť pri sebe čo najtesnejšie. Čím bližšie, tým lepšie. Ešte sme na to nezabudli! Môže to byť aj obraz  –  že takt osa môžeme túliť k svojmu Pánovi. Na toto slovo ma práve upozornila jedna sestra po sl. Božích v Tatranskej Lomnici. Som vďačný, že počúvala (s úsmevom!) Nie je tiež výstižný obraz pre nás vo vzťahu k nášmu Pánovi – túliť sa k Nemu  –   a byť pri ňom čo najbližšie!

   Mesiac obieha okolo Zeme  –   je jeho prirodzeným satelitom. Tak ja chcem „obiehať“  okolo svojho Pána, ako svojho duchovného Slnka. V Žalme 84 čítame:  „Hospodin  Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje.“      V tejto spojitosti ma v týchto dňoch, keď bolo o tom toľko veľa publikovaného,  zaujali dve slová:  perigeum a opogeum. Sú to dve slová, ktoré vystihujú, kedy je Mesiac najbližšie k Zemi a najďalej. Perigeum je bod, v ktorom je Mesiac najbližší našej Zemi. Kedy mi je Boh najbližší? Kedy prežívam intenzívne jeho „perigeum?“   V radosti, žalosti, bolesti, šťastí? Kedy prežívam perigeum svojho srdca a svojej duše?   Odpoveď by mohla byť aj tomto mojom vyznaní:

    „Keď sa Mesiac priblíži ku Zemi na najkratšiu možnú vzdialenosť, svieti jasnejšie, akoby bol bližšie k nášmu srdcu.. Tak aj človek, keď sa priblíži k Bohu, zrazu žiari iným svetlom  –  nie svojím, ale tým, ktoré v ňom zapálil Boh.“ 

     Blízkosť Boha je ako perigeum duše, okamih, keď v tichu cítime  jeho dotyk z nebeskej diaľky.    Perigeum srdca a duše –  keď je nám Boh veľmi blízky. A my sa Mu môžeme naozaj  priblížiť, pretože On sa maximálne priblížil k nás. Urobil tak cez svojho Syna Pána Ježiša, ktorý sa stal človekom. Veľmi sa nám priblížil. On nás v tom všetkom už predbehol. Ako vo všetkom, tak aj v tomto. Klasický výrok ap. Jána: „My milujeme, lebo On prv miloval nás“  (1 J 4,19) môžeme parafrázovať: „Môžeme sa priblížiť k Bohu, lebo On sa tak veľmi  priblížil nám.“  Ďakujeme za tú možnosť, za to privilégium pre nás, ako Božie deti..  Tak sa deje vždy, keď ideme aj fyzicky do Jeho blízkosti do Jeho chrámu  slovami piesne, ktorú sme aj dnes spievali: „Pán Boh je prítomný, Jeho zvelebujme, s úctou pred Neho vstupujme. On je medzi nami! Všetko nech v nás zmĺkne, pred Ním sa skláňa pokorne.“  (ES 237,1)  Čím bližšie, tým lepšie pre nás. Predovšetkým pre nás – pre mňa i pre teba. Haleluja.. Amen