Z výšky – do hĺbky XI
V mesiaci novembri sa naše úvahy nad Zacheom postupne a pomaly skončia. A možno nám bude chýbať – mne určite! No ale kedykoľvek sa mi za ním „zacnie“, môžem si o ňom niečo prečítať, ale hlavne vrátiť sa k nemu v biblickom posolstve (Lk 19,1-10). No ale ešte nekončíme, mesiac november iba teraz nedávno začal. Náš dlhý seriál pokračuje dnešnou ďalšou časťou, ale nebude to nekonečný seriál, či nebodaj telenovela (s úsmevom). Myslím, že sme sa celkom dobre nechali „vtiahnuť“ do jedinečného príbehu Zachea , ktorého vnútorná premena inšpiruje aj dnes. Z tohto dôvodu vstúpme aj dnes so Zacheom do radostného stretnutia s Kristom, ktoré aj dnes dokáže meniť ľudské srdce práve tam, kde to najviac potrebuje. Je to typ človeka, ktorý nás chce veľa a mnohému naučiť – takmer ako šlabikárový príklad odvahy viery, lásky a nádeje typu: ak nie teraz, tak nikdy už potom. Myslím, že už nás aj mnohému naučil. Bol ochotný (nielen) zmeniť svoj pracovný program dňa, ktorý mal určite pred sebou – za to požehnanie stretnutia s Kristom práve v jeho dome. To vtedy ešte netušil, to bolo ozaj prekvapenie od Pána pre tohto hľadajúceho človiečika. A následne Toho, kto sa mu tak venoval potom bránil (oslovením „Pane“), tak zároveň bránil aj seba samého tým, čo koná pre chudobných a tých, čo aj oklamal. No nerobí to z vypočítavosti. Nebráni najprv seba – a potom Krista, robí to opačne – a to je veľmi dôležité. Polovicu majetku dával chudobným – a ak niekoho oklamal v niečom, vrátil to štvornásobne. Rozumiem tomu tak, že polovica ide preč – pre chudobných na charitu – a z tej druhej polovice, ktorá mu zostala ešte kompenzuje štvornásobne tie straty, ktoré niekomu spôsobil. A veru, spôsobil ich dosť. A je pozoruhodné, že tento spôsob si navrhol on sám, on sám sa pre neho rozhodol. Nikto mu to nepredpísal, ani nenaordinoval – ani sám Ježiš Kristus. Nebodaj ešte aj tak to mohlo dopadnúť, že by mu Kristus priamo zakázal vykonávať prácu colníka. To určite nie, vieme, že povolanie ako také nie je problém, ale ten spôsob, ako ho vykonávame – aj to svoje vlastné. V rámci našej série budeme ešte počuť aj o colníkovi Matúšovi, ktorého Pán pozval k nasledovaniu priamo na colnici slovami: „Poď za mnou.“ (Mt 9,9-13) A Matúš vstal a nasledoval ho. On sám zanechal colnicu. Ale to bol iný prípad. Zacheus tam zostal ďalej pracovať, ale určite už inak, ako doteraz. Ani Ján Krstiteľ nežiadal od colníkov, aby zanechali svoju prácu. To sme už počuli a čítali. No Pána myslím veľmi ľudsky potešilo, keď mu Zacheus istým spôsobom dal na vedomie, že sa orientuje na kráľovstvo – že pozná zvesť Krstiteľa. To bolo tiež veľmi dôležité. Zaujímal sa o to, čo sa dialo oko neho. Toľko asi na „zopakovanie“..
Poďme ďalej, ideme k veršu 9: „I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým.“ Pán Ježiš po Zacheovej obrannej reči preberá naplno iniciatívu. Ak v našom verši používa slovo spása, tak to znamená komplet očistenie mena náčelníka colníkov, jeho rehabilitáciu a začlenenie do spoločenstva Božieho ľudu. Lukáš používa v tomto verši zaujímavé slovné spojenie. Dobre si prečítajme celý verš ešte raz. Ježiš mu povedal – kladieme si otázku: komu to všetko Ježiš povedal? To, čo máme zaznamenané v 9. verši? Pýtame sa, ku komu Pán prehovoril? Myslíme si, že ide o Zachea. Všetko tomu tak aj na prvý pohľad nasvedčuje. Tu si musíme poopraviť svoj pohľad. Musel som aj ja – učíme sa stále a ďalej. Tieto slová sú určenému davu. Tomu davu, ktorý toľko šomral a reptal, že si Ježiš práve vybral neho. Pán Ježiš hovorí davu – a to znamená, že ak by to bol Zacheus, tak by povedal: „Dnes sa stalo spasenie tvojmu domu..“ a následne v druhej polovici verša: „.. aj ty si synom Abrahámovým.“ Sú tam použité práve iné slová, čo potvrdzuje aj grécky originál: tomuto a aj on.. Oba prípady týchto zámen nám prezrádzajú, že to prichádzajúce vyvrcholenie celého príbehu je v dialógu Ježiša s davom, nie so Zacheom! Akoby Kristus po jeho reči u neho doma, vstal, išiel von a prihovoril sa davu, ktorý by ešte stále akoby čakal pred jeho domom – a povedané ľudovo – chce im prehovoriť do duše. Dav to veľmi a akútne potrebuje. Ten dav je akoby hypnotizovaný v nenávisti voči takto „úspešnému“ a nenávidenému človeku v Jerichu. A Pán vie dobre a účinne prehovoriť do duše. Má dar slova – vidí priamo do ľudského srdca. A videl aj do srdca Zachea, ale aj ľudí v nahnevanom dave. V tomto ohľade je verš veľmi dôležitý – a učí nás celkom novému pohľadu.
V spojitosti s 9. veršom by sme sa chceli ešte venovať pojmu spása – po grécky – sotéria. Poznáte slovo, ktoré sa občas používa v kresťanskej náuke – soterológia – náuka o spáse. V našom príbehu Lukáš toto slovo spomína poslednýkrát, teda 4x. No a tie prvé tri zmienky sú na začiatku tohto evanjelia v Zachariášovom chválospeve. A pripomeňme si, že Zacheus je skrátená forma mena Zachariáš. Je to otec Jána Krstiteľa, ktorý spieva jeden predivný chválospev. Je to zároveň aj proroctvo o záchrane, pretože pojem spása by sme mohli preložiť aj ako záchrana, vyslobodenie, či ochrana. V danom texte sa vyskytuje toto slovo v rôznych obmenách až 3x (Lk 1,68-79). To, čo prorokoval Zachariáš sa naplnilo v Zacheovi. Pripomeňme si, že meno Zachues znamená aj čistý alebo nevinný, alebo v tej skrátenej forme: Boh pamätá. Jeho proroctvo sa naplnilo v životnom príbehu Zachea. To, čo je vyslovené v tomto texte sa priamo a bytostne napĺňa v Jerichu v malom človiečikovi na vysokom poste. Mohli by sme to vysloviť a napísať aj takto:
„Mocný Spasiteľ, z rodu Dávida prichádza oslobodiť Zachea od jeho nepriateľov, a z rúk všetkých, ktorí ním pohŕdajú a ho nenávidia. Zároveň ten istý Spasiteľ poúča ľudí o spáse.“
Náš príbeh sa stáva vyvrcholením proroctva spásy. Sprostredkovanie spásy znamená nastúpiť na cestu Zachea. Sprostredkovať Krista znamená konať ako On v každej chvíli života. Pripomeňme si nanovo tie najdôležitejšie momenty v jeho živote. Bol vyčlenený davom, vyvrheľom, stigmatizovaný nenávisťou, ale s vnútornou túžbou vidieť Pána, ktorá bola hnacím motorom jeho života. A vytiahla ho až na figovník. Takže túžba vždy dáva človeka do pohybu, nenecháva ho statickým – so založenými rukami a čakať, čo sa bude diať. On koná, on sa šplhá, on kreatívne rieši svoj problém nízkeho vzrastu a malej postavy. Bol ochotný zahodiť svoj denný program, ktorý mal pripravený, bol pripravený prijať Boží plán až natoľko, že sa stáva stredobodom nenávisti a opovrhovania, útoku a nepochopenia ľudí. Nestal sa fundamentalistom, ktorý by bojoval proti davu na ulici (možno ako my by sme sa v danej chvíli bránili), ale Ježišovi postupne odkrýval svoje vnútro. Odhalil Mu svoje srdce a pre neho v ťažkej chvíli sa práve rozprával s Ježišom. A čo je najdôležitejšie: bol ochotný nechať v danej chvíli prehovoriť Boha, aby On ukázal svoj postoj ku celému dianiu.
A všetko sa to udialo: dnes – to slovo sa vyskytuje v texte už po 2x.. Už sme počuli: „Dnes musím v tvojom dome zostať..“ – je to nevyhnutné podľa Božieho plánu, aby som bol dnes tvojím hosťom. To dnes – je tak veľmi dôležité. Nie zajtra, napozajtra, či inokedy. Dnes, to je jedno z najdôležitejších slov v Biblii. Dalajlama povedal: „Existujú dva dni v roku, kedy nemôžem nič urobiť. Jeden sa volá: včera a druhý: zajtra. Dnešok je správnym dňom milovať, konať a predovšetkým žiť.“ A dnes sme spievali pieseň z mládežníckeho Spevníčka: K trónu slávy. V piesni 154 je takýto refrén: „Ešte dnes, ešte dnes, ja so smiem skúsiť tiež: On je vždy ten istý Boh, ešte dnes, ešte dnes ja to chcem vyznať tiež: On je vždy ten istý Boh!“ Ešte dnes – zajtra už môže byť neskoro!
A uvažujme ešte ďalej: v čom sa dnes prelína môj životný príbeh s tým Zacheovým. Ako žijem Zachea, ako sa to odráža v mojom každodennom živote?