K a l e n d á r
(pokus o netradičný pohľad)
Sprevádza nás vlastne celým životom. Je to náš verný súputník časom nášho života. Taký obyčajný, nenápadný a všedný v každom dni, ale tak veľmi potrebný. Dnes sme otočili na ňom ďalší list. Október skončil, prišiel november. Dve Pamiatky – tá reformácie za nami, na zosnulých pred nami. Ponúkam vám možno taký netradičný pohľad na kalendár. Alebo inak: ponúkam vám, aby ste sa na neho pozerali celkom inak, ako možno doteraz. V kalendári máme takmer všetko. Tam sú naše narodeniny, tam sú naše meniny. Tam si zapisujeme rôzne dáta, dátumy a termíny. Kedysi to bola predovšetkým Biblia, kde na konci sa písala rodinná kronika – v zmysle dát narodenia a úmrtia, ale aj krstín a svadieb všetkých rodinných príslušníkov. Dnes je to kalendár – kde si to všetko zapisujeme. Môže to byť aj rodinná kronika, ktoré je ale už často mimo Biblie. Kalendár je naším verným pomocníkom pri orientovaní sa v čase, aj v našej službe, aj v našom živote. Kalendár, viac či menej dnes už praktickejší menší diár je nevyhnutnou súčasťou ľudí zastávajúcich aj náročné postavenie vo firme, či v podniku. Na to neraz slúžia aj rôzne šarmantné asistentky, ktoré organizujú čas svojim šéfom vytváraním ich pracovného kalendára (s úsmevom). Ako zisťujem, je to priam nevyčerpateľné téma, do ktorej som sa pustil tak spontánne a ktorá súvisí s používaním kalendára. Ani by som nepomyslel, že toľko sa dá písať na túto tému – na tému kalendár. Stačí sa rozbehnúť, a už to všetko ide a frčí. Máme kalendáre, ktoré sú ako albumy s rodinnými fotografiami, ktoré určite nevyhodíme. Nám také venujú naše deti na Vianoce pravidelne každý rok a pripomínajú momenty z nášho rodinného života v tom roku sa míňajúcom a odchádzajúcom. Takéto kalendáre máme odložené z predchádzajúcich rokov, v mojej službe je to tiež verný pomocník na každý nový deň. Po duchovnej pobožnosti ráno s manželkou – ide ako ďalší krok pohľad do kalendára. Považujeme ho za samozrejmosť, praktickú pomôcku do všedných, aj sviatočných dní. Zamysleli ste sa niekedy, ako vznikol kalendár, kto ho vymyslel? Možno by pomohlo aj nejaké historické okienko k tomu? Je tu..
Kalendár nám slúži na rozdelenie času do väčších celkov – roky a mesiace, či do menších celkov dni – a to na základe astronomických kritérií, ako sú obehy Mesiaca a Zeme. Okrem toho môže byť kalendár aj fyzickým zápisom tejto sústavy, najčastejšie vo forme nástenných, stolových, či vreckových papierových záznamov, ktoré obsahujú rôzne údaje. Najstarší kalendár vznikol v Egypte už v 4. tisícročí pred Kr. V Číne sa vytvorenie kalendára pripisuje cisárovi Fu simu. Mayovia používali špecifický mayský kalendár, o ktorom sme už toľko toho veľa počuli a čítali. V staroveku sa roky často počítali podľa vlády panovníkov. V Grécku sa počítali od prvých olympijských hier, čiže 776 pr. Kr., v Ríme sa roky počítali od založenia mesta Rím, čiže od 753 pr. Kr. Pre Arabov sa to od roku 622, čiže od Hidžry. V Európe sa roky počítajú od narodenia Pána Ježiša Krista. Toto počítanie zaviedol mních Dionyzius Exiguus okolo roku 532. Od roku 1582 sa začal používať gregoriánsky kalendár, predtým sa používal juliánsky.
Slovo kalendár je odvodené od starolatinského slova calendae, čo znamená v starorímskom kalendári prvý deň v mesiaci. Dnes sa toto slovo používa v širšom význame. Kalendár popisuje vlastne základné rytmy odpozorované v prírode človekom. Základnými pre kalendár sú tri astronomické jednotky: deň, mesiac a rok. Pre mesačný kalendár je určujúcou jednotkou synodický mesiac – obdobie viazané na obeh Mesiaca okolo zeme. Jeden lunárny rok s 12 mesiacmi (striedavo po 29 a 30 dňoch), má 354 dní. Rozdiel medzi dobou obehu Zeme okolo Slnka je približne 11,25 dňa. Slnečný kalendár je viazaný na obeh Zeme okolo Slnka – tropický rok. Lunisolárne kalendáre majú dve určujúce jednotky – synodický mesiac a tropický rok. A ešte k tomu všeobecnému prehľadu nech nám poslúži pripomenutie, že nami používaný gregoriánsky kalendár vznikol z rímskeho, ktorý prešiel niekoľkými etapami vývoja. Prvý starorímsky kalendár mal len 304 dní – 10 mesiacoch po 30 a 31 dňoch. Prvý mesiac bol marec (martius), zasvätený bohu vojny Marsovi, druhý apríl (aprilis), od slova aperire, čo znamená otváram a označoval obrod prírody. Tretí mesiac máj (maius) bol zasvätený bohyni jari a kvetov. 4 mesiac jún (junius) bol zasvätený bohyni Juno. Ďalšie mesiace boli pomenované jednoducho podľa poradia – quitilis – piaty, sextislis – šiesty, až december – desiaty. A ešte jedna dôležitá informácia – zreformovaný starorímsky kalendár bol lunárny s 355 dňami – boli mu pridané dva mesiace – Januarius zasvätený bohu plynutia času Janusovi, ktorého vždy zobrazovali s dvoma tvárami a február (februarius) bol zasvätený zosnulým a očiste.
Poďme už ale k niečomu naozaj praktickému. Historické okienko sa skončilo a poďme hľadať uplatnenie kalendára v našom živote. Sľuboval som vám netradičný pohľad na kalendár. Dá sa tu ešte niečo nové vymyslieť? Čo je to vlastne kalendár pre vás osobne? Čo vás ako prvé napadne pri slove kalendár? Iste termíny, ktoré musíme naplniť a vy ste ich nedodržali? Aj t osa často stáva! Kalendár pre mňa osobne je vlastne takou malou mapou času minulého, prítomného, ale aj toho budúceho. Kalendár je v znamení štyroch ročných období. V kalendári je naozaj všetko. Akoby tam bol aj celý náš život. Je to taký „vreckový“ vesmír dní. Je to symbol, že aj tok času sa dá chytiť priamo do dlane. Priestor, čo chceme, a čo sa má aj stať. Termíny, ktoré nám uleteli. Aj také, ktoré sme odložili na neskôr. Listovaním v ňom chceme pritiahnuť nádeje, tiché zvonenie budúcich stretnutí, povinností, či aj prianí. Kalendár je pripomenutím, že človek potrebuje stopy, po ktorých sa má vrátiť domov. Slovenské príslovie, ktoré možno ani nepoznáte znie: „Moja hlava nie je kalendár.“ A tak to nemáme v hlave, máme to všetko uložené v kalendári.
Práve dnes o polnoci reformačný október vystriedal spomienkový november. A potom čoskoro príde aj adventný december. Máme dokonca ešte aj adventný kalendár na rôzny spôsob. Neraz aj pútavou formou pre menších, ale aj väčších, pre starých aj mladých ponúka rôzne prekvapenia. Máme cirkevný, či liturgický kalendár, ktorý nám pripomína začiatok nového liturgického roku. Čo všetko je spojené s kalendárom v našom novom bežnom dni. Máme kalendáre s citátmi na každý nový deň, aby sa naše oči mali o čo oprieť. Aby deň bol ešte krajší – tak sú v mnohých kalendároch motivačné citáty na skrášlenie dna. Máme ich od výmyslu sveta a v čase, keď meníme kalendáre aj na prelome rokov a ozaj sa nevieme, pre ktorý sa rozhodnúť. Máme pracovný kalendár, kde si píšme povinnosti dňa. Kalendár šitý na mieru, plánovací kalendár. Čím viac máme kalendárov, tým máme menej času. A nehovoriac o kalendári našich podujatí. „Sme zajatcami hodinových ručičiek, otrokmi termínových kalendárov a sluhami našich bankových účtov.“ (J. Anouilh)
A pripomeňme si, že naše meranie času a letopočtu sa spája s narodením Pána Ježiša Krista. Tento fenomén je veľmi dôležitý. Kristus má čo do činenia s časom. Kristus, ktorý prišiel do času, zo sveta, kde nie je čas. Ak teda hovoríme a uvažujeme nad časom, je to vždy do istej miere spojené s naším Pánom Ježišom Kristom. Pre mňa osobne je synonymom času – Pán Ježiš Kristus. Je Pánom času. Sprevádza nás časom – tam, kde už nieto času, ale ani bolesti, ani smútku, ani plaču. Tam, kde nám zotrie každú slzu z našich očí (Zj 21,4).
Kalendár pripomína plynutie času a jeho márnosť, ako aj jeho spájanie s realitou a životom. Na tomto svete ozaj prežijeme všeličo – a máme to poznačené v našom kalendári. Pomáha nám zorientovať sa v čase, ktorý žijeme. Často počujeme: mám plný kalendár. Nič nestíham, nestíham ani žiť. Bol som svedkom rozhovoru, ako istý muž hovorí: „Na nič nemám čas.“ A pohotová pani vedľa mu hneď odpovedala: „Tak si kúpte nový čas!“ (bez reklamy) Tak potom o čom všetkom je náš život? Pamätám si na snúbencov, ktorí si týždeň pred svadbou nevedeli nájsť čas na duchovnú, zároveň aj praktickú prípravu sobáša. Celý týždeň mali kalendár obsadený. Skúšanie šiat, nechty, kaderník atď atď.. Čas nás akosi stále poháňa dopredu, ale spomienka ho vie aj vrátiť a prezieravá múdrosť ho vie aj predbehnúť. Je len na nás, ako s ním naložíme, aby sme boli spokojní, že sme ho celkom nepremárnili. Veď to dobre poznáme: Nikdy nie je dosť času na všetko, ale vždy je dosť času na to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je byť s Pánom a činiť to, čo On chce. Venujme Mu čas, koľko sa len dá. Podľa podobenstva o 10 pannách (Mt 25,1-10) smieme – plniť lampu, pretože čas sa nám všetkým veľmi kráti. Mnohé listy zo stromov už padli, mnohé ešte aj teraz v novembri padajú z konárov stromov. A príde čas, že aj my raz takto „padneme.“ Annie Dilardova až pri pohľade na hodiny s pieskom povedala: „Až pri pohľade na presýpacie hodiny som si uvedomila, že ho stále menej a menej. Presýpacie hodiny by nám prospeli.
Zakončím obľúbeným citátom: „Čas a láska sú dve dôležité veličiny v živote každého človeka. Čas je formou pre lásku a láska smie byť obsahom času.“ (M.Kašparů)