Z výšky – do hĺbky  X

     Končíme už druhý mesiac so Zacheom..  Venovali sme sa mu v mesiaci september, aj október.  Celkom sme sa s ním aj duchovne spriatelili za ten čas.  Ak Pán dá, budeme sa mu venovať ešte aj v novembri. Na konci našej série budeme mu vyrábať aj logo, alebo jeho erb – čo by sa tak asi do neho dostalo?!  Uvažujme už teraz.  Bol kreatívnym človekom a my aj v našej kresťanskej kreativite by sme sa mu chceli odvďačiť, a vyrobiť erb.  Syn Samko sa tomu aj profesne venuje, vyrába logá pre firmy, inštitúcie. Najprv načúva konkrétnemu človeku, potom tvorí a vyrába. A na záver ponúkne svoje dielo. Už doteraz sme o Zacheovi veľmi veľa počuli. Chceli by sme sa o to pokúsiť aj my a na budúci mesiac predstaviť  logo Zachea. Uvažujme nad tým. Uvažujme aj nad tým svojím osobným logom.  Keď sme sa mu teda  venovali  – e ešte stále  venujeme mu toľký čas –  za pokus to stojí. A verím, že to logo bude vizuálne predstavovať všetko, čím prešiel, čo získal, ale aj stratil, len aby Krista našiel a získal.  Prešiel tým, čím prešiel aj ap. Pavel, keď neskôr vyznal, že všetko pokladá za smeti pre nekonečnú vzácnu známosť o Ježišovi Kristovi (F 3,7-11). Uvažujme nad tým, aké by to bolo alebo mohlo byť naše osobné logo, čo nás vystihuje, čo nás charakterizuje.

   Pán Ježiš sa mu len krátko pred svojou smrťou ponúkol za hosťa do jeho domu.  Jemu mýtnikovi, ktorý bol nad všetkými mýtnikmi. Len nedávno sa mi dostal do rúk preklad evanjelií od ThDr. Jána Lajčiaka, na ktorého sme spomínali v tomto  roku o niečo viac, pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia v Pribyline. Nakoniec bol farárom na Vyšnej Boci, kde aj zomrel vo veku 43 rokov. Preklad jeho evanjelií je veľmi originálny.  To, že bol nad všetkými colníkmi v Jerichu prekladá, ako „náčelník“ nad colníkmi (ilustračné foto). Aj to je možný preklad. A každý preklad je zároveň aj výklad. A pripomeňme si, že ak budeme  ešte nad touto postavou uvažovať aj v novembri, že nie tak dávno v našej spoločnosti rezonovala kauza „Mýtnik“. A dozvuky tejto kauzy sú tu doteraz, pretože istý podnikateľ v októbri dostal „mastnú“ pokutu.   A aká pozoruhodná „kauza“ je tá z Biblie, kauza mýtnika Zachea, ku ktorému si Ježiš išiel oddýchnuť. No nielen to.. A my už vieme, že to nebol len krátky okamih. Pán Ježiš išiel  k nemu vlastne na „prespávačku“..  To je to iné  – ísť na návštevu, či  ísť aj na prespávačku.  Ak je tam aj nocľah, má to už nejaké to čaro, čo sa prípadne nedá prežiť a zažiť za celkom  bieleho dňa.  Nám sa to v minulosti veľmi osvedčilo. Zažili sme to aj s rodinou, aj s našimi priateľmi  z Kvetoslavova  –  v novembri pred dvoma rokmi  na Sliezskom dome  Dole jeseň, hore zima v plnom prúde. Zažili sme to aj  rodinou, keď mal Samko 30 rokov v roku 2024, tak sme to absolvovali v Krakowe. No a  tá ostatná bola na Bôrke pri Rožňave. Náš  najmladší nám povedal, že chce byť ešte s nami na konci prázdnin, tak sme sa vybrali na pobyt s prenocovaním. Pán Ježiš  prenocoval u Zachea. Bol to vlastne pre neho celkom  cudzí človek. Vieme, že mal svojich priateľov v Betánii, kde prípadne  aj častejšie prebýval a možno aj prespával (Lk 10,38-42).  Bola to domácnosť troch súrodencov – Márie, Marty a Lazara. Tam našiel útočište, tam sklonil svoju hlavu. A pri jednej príležitosti povedal: „Líšky majú svoje dúpätá a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde by sklonil hlavu.“ (Mt 8,20)  To povedal sám o sebe.  To útočište našiel u svojich priateľov, to našiel aj u Zachea. Hneď sa s Ním spriatelil, hneď boli na rovnakej vlnovej duchovnej dĺžke.

     A aj z tohto dôvodu Ho u seba doma bráni a vlastne aj chráni. Už nemôže počúvať to  časté šomranie a reptanie, pridáva sa priamo na stranu Krista.  A tu je náš dnešný  v poradí ďalší  8. verš, kde Ho  oslovuje: „Pane“.   Pozoruhodné a neprehliadnuteľné! Dav to predtým vedel, ale pohľad všetkých na upel na Zachea . Teraz už len on sám vidí v Kristovi – Pána. A aj z tohto dôvodu Ho bráni. No zároveň bráni aj seba samého – a tým aj Krista. Ak dokáže pred všetkými reptajúcimi, že nie je hriešnik, potvrdí sa, že ani Kristus nie je nečistý, keď  vošiel k nemu. Má to svoju vnútornú logiku a následnosť.  A na svoju obhajobu vraví: „Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným a ak som niekoho oklamal, vraciam to štvornásobne.“  Sloveso dávam – sa prekladá  aj takto –  dám, akoby to bola len a len budúcnosť. Gramatika gréckeho jazyka to prekladá ako prítomnosť – teda , že to robí už priamo v prítomnosti.  Vďaka Ježišovej návšteve prebieha premena.  Zo starého sa rodí to nové.. Pri  stretnutí s Kristom, vďaka Jeho záujmu, pozornosti i času, ktorý mu venuje, keď sa mu ponúka za hosťa do jeho domu. A nie len na zdvorilostnú návštevu!  Tak je to správne, ide o prítomnosť, bez futurálneho dosahu a významu. A to potvrdzuje grécke slovo – didomi. A to možno  spôsobila a urobila tá  „prespávačka.“  Všetci Zachea obchádzali, len Kristus sa mu ponúkol, že u neho doma dokonca prenocuje. Ide teda o prítomný čas, ktorého trvanie sa neskončilo, stále trvá. A z tohto dôvodu sa obhajuje, že hriešnikom nie je.  Napriek tomu, že je mýtnik, že je stigmatizovaný celou spoločnosťou, ktorá v ňom vidí len a len  hriešnika.

    A tu sa opäť vrátime na začiatok Lukášovho  evanjelia, ku Jánovi Krstiteľovi. Už sme pri ňom boli. Na neho sa obrátili zástupy  s otázkou: „Čo máme robiť?“ pamätáte?  A Ján odpovedal: „Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá kto má pokrm, nechá urobí podobne. Prišli aj colníci , aby sa dali pokrstiť a hovorili Mu: „Majstre , čo robiť? Odpovedal im: „a nevyberajte viac, ako vám prikázali.“ Ján vyzýva, aby dali  polovicu z toho, čo majú tým, ktorí nemajú nič. Ak má niekto dve košele, nech sa jednej vzdá. To je tá polovica!  Zacheus tým chce naznačiť, že veľmi dobre pozná posolstvo Jána Krstiteľa, očisťuje svoje meno  a dokazuje, že sa orientuje na Jána Krstiteľa a na Božie kráľovstvo. Týmto spôsobom dokazuje, že keď ho aj všetci pokladajú  za nespravodlivého, je spravodlivým a dokazujú to jeho skutky pokánia. Robí všetko preto, aby sa takto aj verejne očistil a tým aj bráni Krista.

   Tak, ako Zacheus, celou vtedajšou spoločnosťou stigmatizovaný, bráni Krista – sa defacto podobá v tej chvíli a priamo pripodobňuje kajúcemu lotrovi na kríži. To nájdeme u Lukáša  v závere jeho evanjelia. Ten celým svojím bytím, priamo zomierajúc na kríži, bránil Krista, pozdvihol hlas na jeho obhajobu a obranu: „Tento neurobil nič zlého.“  (Lk 23,41)  Nie je to pozoruhodná zvesť v Jerichu, krátko pred smrťou Pána. A za pár dní sa  to v inej podobe zopakuje na Golgote slovami lotra, ktorý činí pokánie a obracia sa na Krista. 

   Zacheus pri stretnutí s Kristom dokazuje, že dobre pozná zvesť Jána Krstiteľa na púšti. A Ján Krstiteľ vo svojej zvesti  nepožaduje od colníkov, aby sa vzdali svojho zamestnania. Usmerňuje ich. Nepožaduje od nich – buď  alebo. Takto kategoricky nevystupuje, aj keď bol veľmi vo svojom čase na púšti pri svojom vystúpení veľmi  prísny. A mnohom. Aj tými slovami: „Ajhľa sekera je už priložená na korene stromov.“  (Lk 3,9)  A aj Krstiteľ vie, že problémom nie je zamestnanie, ale spôsob jeho výkonu, ktorý bol u mnohých colníkov veľmi nepoctivý a v mnohom otázny.

   A možno na záver ešte jedna poznámka.  Keď  všetci vonku šomrali, Zacheus neodišiel od Ježiša,  aby tomu davu všetko vysvetlil.  Nepobehuje pred  svojím domom plný nervozity, aby sa obhájil a dosiahol pred ľuďmi ľudskú spravodlivosť. Lukáš nič také nezaznamenal, že by sa náčelník mýtnikov rozprával s davom.  Práve naopak  – Zacheus stojí pred Ježišom a rozpráva sa s ním.  Odhaľuje mu svoje vnútro, pohnútky, ale aj znalosť učenia Jána Krstiteľa.  Odkrýva mu seba samého. So všetkou pravdepodobnosťou mu záleží na to, čo si o ňom myslí Boh, nie ľudia.  Všetko ostatné ide bokom.  Už viac nepotrebuje vždy zelený strom, v ktorom by sa ukrýval. Nadobudol presvedčenie, priam istotu, že Ježiš mu dobre rozumie a podporí ho vo všetkom jeho úsilí. Nikdy sa s niečím takým nestretol. A ako to všetko dopadlo, budeme na pokračovanie  čítať v blížiacom sa novembri.. Aj na to sa veľmi teším..