Z výšky – do hĺbky VI
Nachádzame sa niekde v strede nášho príbehu o Zacheovi. Príbeh postupne graduje. A mňa to veľmi teší, robí mi to veľkú radosť, že to všetko môžem zdieľať s vami – písať o ňom aj túto 550-tu reflexiu na našom webe. Počas celého príbehu, ktorému sa nanovo venujeme, som si ho ešte viac zamilovať. Jeho nápaditosť, jeho inováciu, jeho vynaliezavosť – jednoducho všetko, čo sa týka tejto biblickej postavy. Vždy zelený divý, alebo planý figovník je pre Zachea jedinečným útočišťom – dobre vidieť a zároveň nebyť videný. Stromy lemovali cesty už vtedy, tak ako aj dnes. Stromy rôzneho druhu, ako dnes, tak aj vtedy. Stromy okrasné, ktoré napomáhajú zeleni v našich, predovšetkým mestách. Vyliezol teda na figovník, vyšplhal sa, no v pokračovaní nášho príbehu nič nečítame, že by sa jeho túžba bola aj naplnila, – či teda vôbec videl Ježiša?! Vyšiel, vyšplhal sa preto, lebo Ho veľmi chcel vidieť, lebo mal ísť tade. Možno na začiatku bola ozaj iba prostá ľudská zvedavosť! Neraz tak sa to vysvetľuje. Je to pozoruhodné, že on a tí ostatní poznali trasu jeho cesty – napadlo vás to niekedy? Zaujímavý detail v našom príbehu. Ešte ho viďme, ešte si ho všimnime, ako sa driape hore, ako ide hore, konáre nízko nad zemou na figovníku mu veľmi účinne pomôžu, pretože je to ozaj ako rebrík, ktorý má tie stupne nízko nad zemou. Hore ide z vlastného rozhodnutia – pravdepodobne spontánneho, ktoré sa zrodilo v krátkej chvíli. Teraz alebo nikdy! Nebolo veľa času. Kristus má ísť tade, on to nemôže zmeškať a nemôže si to odložiť na neskôr. Keď sa šplhá, je to jeho rozhodnutie, jeho vôľa, je to jeho projekt. Kto vie, ako dlho sa zdrží hore – v korune stromov, to naozaj nevieme. Nečítame teda nič o tom, aby sa naplnila jeho túžba vidieť Ježiša, no Ten iný ho vidí, vidí ho sám Kristus v korune stromu a pozýva dole, teda celkom opačným smerom. Dole, zo stromu schádza z Božej vôle. Dva rôzne smery pohybov, dvaja rozliční hýbatelia. Kristus ho volá dolu, On ho vidí, volá ho do protipohybu – z jeho bezpečia, z jeho úkrytu. Hore a dole – aj to je zaujímavé porovnanie. Tak, ako sme tu nedávno porovnávali slová – vpredu, vzadu. Významovo sú to veľmi pozoruhodné slová a ďakujeme, že sme nad nimi mohli ešte aj takto uvažovať – aj vďaka príbehu o Zacheovi.
Poďme však ďalej a objavíme ďalšie zaujímavé skutočnosti v tomto excelentnom biblickom príbehu. Videli sme tu nášho arci-colníka, jeho túžbu, ktorú sa snaží realizovať a na to mu veľmi vhodným spôsobom poslúžil strom. Je to zaujímavý pohľad na človeka, ktorý má nápad, nadšenie, ako sme o tom čítali pred týždňom. Lukáš nám však ponúka ešte aj iný pohľad – pohľad Krista na človeka. V tomto jeho pohľade je pohľad Boha na človeka. A ako sa pozerá Boh na človeka – nie zvrchu nadol, ale práve naopak – zdola nahor! A to je veľmi dôležité! To človek neraz pozerá „zhora“ na Pána Boha, no Boh pozerá zdola – nie z moci autority, teda povýšenecky. Boh sa pozerá zdola, z miesta lásky. A to je tiež veľmi zaujímavé poradie pohľadov. Zacheus ide hore, ale nakoniec nevieme, či jeho túžba zostala naplnená. Možno ani nie – pravdepodobne, keď vidí Krista celkom dole – priamo tvárou v tvár. Len čo sa vyšplhal, už ktosi na neho volá, vie jeho meno, aj keď sa nikdy predtým nestretli. V našom dnešnom 5. verši čítame, že keď Ježiš prišiel na to miestom, pozrel sa hore (Lk 19,5). Zacheus je jediným dôvodom, prečo sa Kristus pozerá hore. Pre nikoho iného, než len kvôli Zacheovi. Pozrieť sa hore – anablepo sa v Lukášovom evanjeliu vyskytuje 5x. Spomeňme aspoň niektoré – tak napr. pred rozmnožením chlebov na púšti Ježiš pozdvihol oči k nebu (Lk 9,16), či keď ľudia vychádzali z chrámu, tak si sám Ježiš všimol obeť chudobnej vdovy – a pozdvihol oči (Lk 21,1). Tak Ježiš pozdvihol oči na vyvrheľa a vyhnanca Zachea, pozval ho dole – zostúp rýchlo. Inými slovami: „Chcem ťa vidieť, chcem sa na teba pozerať!“ Alebo: „Pozri, akými očami sa na teba pozerám, nie povýšenecky, mocensky, ale pohľadom plným lásky..“ – aby sa Zacheus dostal na jeho úroveň, priamym pohľadom do Jeho očí . A tak mu vlastne ponúka svoj pohľad – získaj môj pohľad, pozeraj sa na seba mojimi očami – je to celkom nový uhol pohľadu. Aj o tom sme tu nedávno uvažovali – osvojiť si nový uhol pohľadu. K tomu ej pozvaný aj Zacheus – Kristus mu ponúka Boží pohľad práve na neho, nechceného, nemilovaného, ale Bohom milovaného, akceptovaného.
Pozoruhodným slovom v piatom verši je slovíčko: dnes.. Je to potvrdenie Lukášovho teologického názoru, že spásu je potrebné prijať v jej bezprostrednej aktuálnosti. Ježišova ponuka zostať v jeho dome prevyšuje všetky očakávania tohto colníka. Kristus prijíma jeho počiatočnú túžbu vidieť Ho na vlastné oči, veľmi aktívnym spôsobom vstupuje do jeho života, do celého jeho ja, ale chce vstúpiť priamo aj do jeho príbytku. Pojem dnes používa Lukáš najviac zo všetkých evanjelistov – až jedenásťkrát! Je to celkom slušné číslo a počet. Na porovnanie – evanjelista Marek ho používa iba jedenkrát. Lukáš vnáša do tohto slova aktuálnosť a zároveň akútnu teologickú potrebu dneška. A inými slovami by sa to dalo aj vysloviť a povedať: aktuálnosť Krista nemožno odkladať na neskôr. A Zacheus o tom niečo vie, už sme to aj vyslovili, aj napísali: myslí na prítomnosť a budúcnosť, lebo ho trápila do istej miery aj jeho vlastná minulosť. Dnes! Poznáme takú vetu: „Ak nie dnes, tak nikdy!“ Zacheus „neprokrastinoval“ nič neodkladal a ani neodložil na zajtra, ak ide o Krista. A Kristus, ktorý pozná Zachea sa mu dnes ponúka do jeho domu. Dnes, nie zajtra! Pán Ježiš Kristus povedal lotrovi na kríži: „Veru hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,43) A poznáme veľmi dobre slovo z Písma svätého: „Dnes, ak počujete Jeho slovo, nezatvrdzujte si srdcia, ako pri onom roztrpčení.“ (Žid 3,15) Táto veta sa často používa v kontexte povzbudzovania ľudí, aby ochotne a pozorne počúvali Božie slovo a nenechali sa ovplyvniť tvrdohlavosťou, či dokonca neposlušnosťou, akú prejavili Izraelci na púšti. A len pre zaujímavosť so slovkom dnes – prvýkrát sa spomína u Lukáša pri Ježišovom narodení : „..lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (Lk 2,11)
Pojem dnes môže znieť celkom obyčajne, no jeho realizácia v konkrétnom živote je o niečo náročnejšia. Týmto smieme vstúpiť do colníkovho dnes – mal svoje povolanie, nastupoval do svojho úradu v konkrétnu hodinu. Jeho deň mal pracovný rytmus. A taký jeden pracovný deň človeku dá poriadne zabrať. Veď nedávno sme to počuli: „Dosť má deň svojho trápenia.“ Ako mohol vyzerať jeho pracovný deň? Jeho dnes? Nastupoval do práce v istú hodinu, odchádzal asi aj posledný. Mal zodpovednosť za chod celého úradu, za všetkých zamestnancov. A to sa opakovalo každý deň a možno aj niekoľko rokov. Rutina a rutina. No dnes – je celkom iný deň. Pravidelný rytmus dňa vystrieda aktuálnosť požiadavky Krista, ktorú mu kladie a ponúka Kristus. Božia požiadavka vstupuje do jeho konkrétneho dňa a času. A Zacheus je ochotný vzdať sa svojej pravidelnosti a podriadiť sa Božiemu zásahu do jeho života. Je ochotný prerušiť svoj plán a zaužívaný rytmus dňa, aby prijal Ježiša. Pre Kristovu ponuku: „Dnes musím v tvojom dome zostať“ je mimoriadne citlivý. Tak reaguje na Božie dnes. Ako na neho reagujeme my? Boh k nám vždy prehovára tak, že začína vždy slovkom – dnes. Majme ho na pamäti a v srdci, lebo nikdy nevieme, kedy to dnes bude to „dnes“ pre nás posledným dňom.
A ešte na záver tejto časti série – Zacheus doteraz neprehovoril. Je teda „nemý“, ale jeho reakcie hovoria aj za všetky jeho, doteraz ešte nevyslovené slová. Muž, o ktorom tak veľa rozprávame, zatiaľ ešte nerozprával. Odpovedá neverbálne. Jeho vnútorná citlivosť je taká hlboká, že sa nielenže zrieka svojho denného programu a prijíma Božiu ponuku, či požiadavku, no on ju prijíma s radosťou. No to už je verš 6, nad ktorým budeme uvažovať nabudúce. A máme sa opäť na čo tešiť.. Pozývam vás k ďalšej časti tejto série, aj v novom mesiaci – október. Počas našich štvrtkov bude ešte celý venovaný práve tomuto človeku, ktorého si nemožno nezamilovať..