Štyri ročné obdobia

     Posledný septembrový víkend sa niesol v znamení viacerých koncertov. Ten prvý sme usporiadali v našom cirkevnom zbore –  pri príležitosti 75. výročia vzniku nášho samostatného Evanjelického a.v. cirkevného zboru v roku 1950. Pri jeho zrode stál v blahej pamäti PhMr. Samuel Búľovský.  Konal sa v Tatranskej Lomnici, kde od roku 2017 máme kvalitný organ, zakúpený pred 10-mi rokmi od Rakúskej evanjelickej diakonie z obce Weikersdorf  pri Linzi.  Tam už nemal komu slúžiť, tak slúži nám – už plných 8 rokov.  Na tomto organovom koncerte nám poslúžili hostia zo Žiliny –  Marta Gáborová, organ a Miroslav Hanáček  –  priečna flauta. Každý rok sme v nedeľu Cantate (Spievajte) usporiadali koncert, až do roku 2020, keď prišla korona. Po krátkej prestávke sme opäť začali a dôvod bol ešte jeden  –  60. výročie úmrtia MUDr. Alberta Schweiztera, veľkej to osobnosti , ktorý nežil iba pre seba, takmer zabudol na seba a venoval sa malomocným v Afrike a postavil pre nich nemocnicu v  Lambaréne.  Apropo  –  Lambaréne! Keď sestra Janka G., spod Vysokých Tatier po škole nastúpila  pracovať  na Vyšné Hágy, tak starí zamestnanci, zdravotníci 1.D oddeleniu hovorili Lambréne. Tam sa liečila otvorená, pozitívna tuberkulóza. Sestra Janka nerozumela, prečo to oddelenie takto volajú, tak sa pýtala starších kolegov. A následne jej požičali knihu o Schweitzerovi  –  a potom všetko pochopila a všetkému porozumela. Bol to doktor z pralesa, o ktorom Albert  Einstein povedal: „Konečne muž v tomto tragickom storočí.“  Tak aj na jeho počesť sa konal koncert, pretože miloval Bacha, veľmi rád hrával jeho skladby a tak vlastne zbieral aj financie pre svoju nemocnicu, ktorú tam  postavil. A tá nemocnica, aj po 60-rokoch od jeho úmrtia sa volá jeho menom. 

    A Bach bol v mnohom inšpirovaný aj Antoniom Vivaldim (4.3.1678-28.7.1741) – talianskym barokovým skladateľom, zároveň aj rímskokatolíckym kňazom, o ktorom to dnes málokto vie. Pre jeho hrdzavé vlasy mu hovorili „červený kňaz“.. V Benátkach to  volali iba: „červený páter“. Zo zdravotných dôvodov poslanie kňaza konal vlastne iba rok a pol.  Napísal vyše 700 rôznych  diel –  skladieb, koncertov, sú tam aj  opery. Bol veľmi tvorivý, na napísanie jedenej skladby (koncertu)  mu stačil niekedy iba jeden jediný  deň a na zloženie opery jeden týždeň. Zanechal po sebe úžasné dielo, ktoré naozaj inšpirovalo v mnohom  aj Bacha, ktorý okrem iného transkriboval viaceré Vivaldiho koncerty pre organ a čembalo.   No najznámejšie sú jeho  Štyri  ročné obdobia, ktoré skomponoval okolo roku 1720. Je to impozantné dielo a počuť ho naživo bol pre mňa veľmi silný zážitok. Často ho doma počúvame, ide o nahrávku, do ktorej sa vždy radi s manželkou započúvame, ale naživo je to naozaj famózne. Tak v mojom prípade už bolo aj načase (s úsmevom), zažiť v priamom prenose husľového virtuóza Dalibora Karvaya s mini-orchestrom Simfonietta z Bratislavy naživo. Koncert sa konal včera popoludní, v drevenom artikulárnom chráme v Kežmarku. Úžasná akustika, priestor chrámu, jeho interiér dotváral úžasnú atmosféru. Bol to neopakovateľný zážitok, chcem sa s vami o ten zážitok  podeliť a chcem s vami zdieľať tú jedinečnú emóciu krásnej a čistej hudby. Tak, ako to spievame v jednej  našej piesne:  „Vďaka za hudby krásu čistú, aj za piesne dar.“ (ES 607,3).   V tejto reflexii vám ponúkam niekoľko myšlienok od samotného autora, husľového virtuóza, ktorý teda zložil a skomponoval toto priam geniálne dielo.  Bol nielen skladateľom, ale aj priam virtuózom slova v neskôr citovaných jeho výrokoch a myšlienkach. Jeho najznámejšie dielo zachytáva celý rok, všetky jeho ročné obdobia  v hudbe. Mňa to vždy a nanovo fascinovalo, teraz ešte viac, po koncerte „naživo“ , že v tej originalite a Bohom mu danom dare, vedel konkrétne noty priradiť ku každému ročnému obdobiu.  A nezáleží na tom, koľko krát ste predtým počuli toto dielo. Viete sa vždy do toho mora hudby vždy nanovo ponoriť a zamilovať si ho ešte viac, ako sa to stalo aj v mojom prípade.  A ponúkam aj teda  „zopár“ jeho jedinečných  citátov:  „Ročné obdobia života sa zrkadlia v meniacich sa tónoch hudby.“  A dodáva k tomu: „Rytmus prírody je zachytený v rytme prírody.“  A do tretice v tomto prvom bloku jeho citátov dopĺňam: „V tichu medzi notami nachádzame podstatu hudby.“ 

   Nedeľný koncert v artikulárnom chráme zožal obrovský úspech, ešte aj s prídavkom po samotnom koncerte. Bol zároveň príležitosťou aj k „odľahčeniu“ všetkých boľavých tém našej dnešnej spoločnosti, nevynímajúc ani celý svet. V nedeľu dopoludnia sme počuli, ako nás Pán  pozýva k „odľahčenému bytiu a žitiu“ – a k tomu slúži aj vážna hudba. Pre mňa je to jedinečná  terapia „par exellance“, terapia počúvania úžasných tónov, a nakoniec aj samotného písania o tom. A vy už aj to  viete, že terapiou pre mňa je aj samotné písanie (blížim sa k jubilejnej 550 – reflexii). A veľmi silnou inšpiráciou mi bol práve včerajší koncert.  Tak píšem teraz na túto tému, pretože pri počúvaní tejto hudby som si spomenul na Pánove slová zo včera: „Pozrite vtákov nebeských, ani nesejú, ani nežnú..“ A majú tak úžasný život, sú nad „vecou“ a poletujú si. Vedia, že majú krídla a môžu kedykoľvek vlietnuť. Tak aj hudba nám dáva „krídla“ a možnosť duchovne „vzlietnuť“ a povzniesť sa o niečo vyššie. Aj tá samotná hudba akoby dostala vtáčie krídla a vzniesla sa na oblohe, každý tón hudby bol zároveň kvapkou rosy na tráve, svet sa naozaj v danej chvíli premenil na všetky ročné obdobia  –  nielen na jeseň, ktorá k nám zavítala pred týždňom.   Sláčiky sa rozbehli ako vietor v korunách stromov, ten jesenný už v danom čase, raz nežne hladili, inokedy sa rútili ako búrka, ktorá preniká oblohou. A človek sa mohol cítiť  ako ten  jesenný list v povetrí, unášaný prúdom vetra, plávajúci medzi slnkom a tieňom, v rytme, ktorý nepatrí nikomu inému, než len samotnému životu.

   Ponúkam ďalší blok jeho citátov pre zušľachtenia nášho vnútra:

 „Hudba nás spája s niečím väčším, než sme my sami.“ 

„Skladať je aktom objavovania, hľadania nových ciest v krajine zvuku.“

„Každý nástroj má hlas a spolu vytvárajú symfóniu jednoty.“

„V každom výkone  dýchame život do nôt na papieri.“

    Tieto citáty nám všetkým potvrdzujú, že nebol len geniálnym skladateľom, ale mal aj ušľachtilého ducha v tých myšlienkach, ktoré napísal. Ďakujem sestre Zorke, ktorá mi ich všetky priblížila po koncerte.  Môžeme sa zahĺbiť do nich aj v tomto jesennom čase. Ponúkam vám ich, k vášmu aj duchovnému obohateniu. Leto sa skončilo, jeseň je vlastne na začiatku. Rozbehla sa pomerne svižným tempom tou hrdzavou farbou, aké mal vlasy aj sám Vivaldi. V tom čase byť ryšavým bolo naozaj asi niečo aj výnimočné a netradičné!  V televízii nedávno bolo informácia o pravidelných stretnutiach ľudí s touto farbou vlasov.  A aj príroda už začala  už „hrdzavieť“  a aj „ ryšavieť.“  Hneď v prvý jesenný deň prišlo klasické  jesenné počasie. Leto bolo v mnohom  požehnané, taká, verím bude aj jeseň. Ďakujeme za každé ročné obdobie.  Tak bude  aj zima, aj potom aj tá nová jar, na ktorú sa vždy po zime veľmi tešíme.  Každé ročné obdobie  má niečo do seba. V tomto cykle prírody vlastne vidíme aj náš vlastný ľudský život. A nie náhodou sa starobe hovorí jeseni života. A tak sú pomenované aj niektoré domovy pre seniorov.  Taký jeden som pravidelne navštevoval na Vyšných Hágoch, ktorý sa volal: „Jeseň života.“  V tomto čase dozrievajú jablká, v južných častiach našej krajiny všetkých obklopuje  vôňa  dozrievajúceho hrozna na južných svahoch. Aj pod Tatrami  kvitnú už posledné ruže. Jeseň má tiež svoju špecifickú vôňu a samozrejme hýrivú farbu. A čo na to náš skladateľ. Prichádza ďalší blok jeho citátov:

„Štyri ročné obdobia sú štyri časti roka, ale sú aj štyri časti života.“

„Prostredníctvom hudby nachádzame to božské v každodennosti.“

„Skladať je ako maľovať  zvukom, vytvárať krajiny srdca a mysle.

„V každej nôtke je príbeh, ktorý čaká na rozpovedanie.“

„Krása hudby spočíva v jej schopnosti prekonať slová a priamo sa dotknúť duše.“

    Vo svete plnom hluku a disharmónie je huba naozaj dôležitou terapiou, tak potrebnou a akútnou. Dnes sa v  odborných kruhoch nazýva: muzikoterapia. To povedal aj náš skladateľ“: „Hudba je vyjadrením harmónie v zvuku.“  A to ľudské srdce sa naozaj podobá husliam. To aj on potvrdil: „Husle spievajú hlasom ľudského srdca.“  A hudba je  naozaj dialógom, nie monológom: „Hudba je dialógom medzi skladateľom a poslucháčom.“

       Tak Vivaldi už vyše 300 rokov takýmto spôsobom komunikuje s nami, milovníkmi jeho hudby, jeho poslucháčmi. Jeho geniálnou hudbou sme veľmi obohatení . Ďakujeme za ten nápad, myšlienku – vložiť do krásy hudby všetky naše dobre známe štyri ročné obdobia. Dávam vám tip na počúvanie týchto 4 husľových koncertov. Je to dielo v trvaní ani nie jednej hodiny. Nezaberie vám veľa času. Inšpiruje vás k mnohému. Odľahčí vaše žitie a bytie spôsobom, až takmer prekvapujúcim. To píšem a konštatujem z osobnej skúsenosti.  V tomto  disharmonickom svete nás ovanie niečo veľmi harmonické, povznášajúce a priam až mystické.  A to je liek na bolesti tejto doby, ktorú momentálne žijeme.  Inšpiráciou skladateľovi bol sám Boh, ako Pán nad prírodou  – a tá hudba je ešte aj preto taká príťažlivá, že išlo aj o kňaza, ktorý mal veľmi blízko k Bohu. Bach bol kantorom. Obaja mali blízko k tomu Najvyššiemu. Čerpali inšpiráciu z toho najúžasnejšieho zdroja.  Nemám prehľad, ako tomu bolo ešte aj u iných skladateľov, ale určite aj mnohí iní boli inšpirovaní, je to hudba, ktorá nás prevyšuje.  Ďakujeme za odľahčenie tak potrebné  pre náš život aj prostredníctvom hudby. Aj na to, aby ako hudba tancuje,  tancovala aj naša vlastná duša. A na záver jeho citát: „Každá skladba je cestou, tancom melódie a emócie.“