Uhol pohľadu
Na zhotovenie dobrej a kvalitnej fotografie potrebujete dobrý uhol. Určite mi dáte za pravdu. Občas rád fotím, viem o tom niečo aj povedať. Keď radi fotíte aj vy, viete o tom niečo aj vy. Uhol pohľadu – ten je veľmi dôležitý. Kvalita fotografie závisí aj od „dobrého uhla“.. Stačí momentka, správy uhol – a na svete je fotografia tip top. Neraz to robíme aj tak, že sa na nejaký spôsob „štelujeme“, aby sme ten najlepší uhol aj našli. Uhol pohľadu sa dotýka nielen kvalitnej fotografie, ale aj postoja k rôznym veciam a udalostiam všade navôkol. Pri častej výmene názorov niekedy povieme tomu druhému: „Vieš, ty to vidíš inak, ako ja, ty máš iný uhol pohľadu!“ A to sa pomerne často aj stáva. Dochádza aj k častým nedorozumeniam, keď sa na isté veci dívame úplne inak – teda z iného uhla pohľadu. Nemusí ísť vždy aj o spomínané konflikty – spomeňme si na napríklad aj na štyri evanjeliá v Biblii. Každý evanjelista píše z iného zorného poľa – tú istú osobu, teda Pána Ježiša Krista opisujú tak, že ju vidia svojím vlastným spôsobom – často ju vidia aj rozlične a odlišne. To by sa stalo aj nám – napr. pri zadaní úlohy – opísať vec, či udalosť. Ak by sme boli napr. desiati, tak ju opíšeme úplne odlišne. Za to sme aj vďační, že v Biblii máme vlastne štyri pohľady na Pána Ježiša Krista. Je to jednota v pestrosti a rôznorodosti. A je to dobré – a sme veľmi vďační, že takúto pestrosť „uhlov pohľadov“ máme v Biblii pomerne bohatú.
Náš uhol pohľadu na veci udalosti v živote, ktoré nás obklopujú sa veľmi rôzni. Politika, svetové udalosti – či napr. aj taký pohľad na nový školský rok. K tomu vám ponúkam veľmi zaujímavý príbeh. Začiatkom septembra ma veľmi oslovil keď som si ho vypočul v jednom našom evanjelickom zamyslení na internete. Istý turista videl muža, ktorý zametal dlhú ulicu a oslovil ho: „Prepáčte, že vás ruším, to zametáte túto dlhú ulicu každý deň?“ „Áno“, odpovedal! „Takú dlhú ulicu každý deň?“ „Áno, a na jeseň, keď padá lístie, tak ju zametám aj niekoľkokrát!“ „Obdivujem vás“, povedal turista, „to by som ja nikdy nezvládol! Keď sa postavím na jej začiatok, tak ani nedovidím na jej koniec.“ „ To je základná chyba, ktorú nesmiete urobiť“, povedal zametač ulíc, „to by prestalo baviť aj mňa. Nesmiete nad tým takto uvažovať. Ja si všímam len prvých 5 metrov pred sebou, ktoré je potrebné zamiesť. Potom ešte päť a potom ešte ďalších 5 a ani sa nenazdám a som na konci ulice.“ Starý príbeh, ktorý nesie v sebe nadčasovú múdrosť pre nás – pri rozličných príležitostiach. Je to jedno, na začiatku čoho dnes stojíš. Či je to nový školský rok, či vstupuješ do nového zamestnania. Či stojíme na začiatku nového školského roku v počte 10 mesiacov pred nami. Koniec júna je v nedohľadne! Nedovidíme na koniec tej dlhej ulice. No verím, zvládneme to.. Ak by sme sa pozreli naraz – tak by sa nám to zdalo veľmi veľa. A do toho by vstúpil ešte aj pokušiteľ, diabol , ktorý by nám našepkal: „nezvládneš to! Je to nad tvoje sily a schopnosti.“ A keby sme sa na to takto pozreli aj my rodičia našich žiakov a študentov, tak aj my by sme možno mali také zmiešané pocity. Nepozerajme sa naraz na túto etapu, ktorú máme pred sebou – ako celok, ale viďme to po častiach, ako to praktizoval onen zametač ulíc. Krok za krokom, postupne a pomaly. A to mi tak trochu pripomína modlitba Exupéryho: „Pane, nauč ma umeniu malých krokov..“ A ako to pokračuje ďalej, si môžete dohľadať na internete..
Pán Boh nás pozýva k novému pohľadu na svoj život – cez jeho sväté slovo. Robí tak cez proroka Izaiáša, ktorý píše Boží odkaz: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a moje cesty nie sú vaše cesty – ako nebo vysoko je nad zemou, tak moje myšlienky a moje cesty prevyšujú tie vaše myšlienky a vaše cesty.“ (Iz 55,8-9) Toto slovo si neraz a často hovorím sám pre seba. Mnohým cestám, po ktorých ma Pán Boh vedie nerozumiem. Sú nad môj pochop. Nie som v stave prijať všetky Božie myšlienky pre môj život! Mnohému nerozumiem, mnohému nechápem! Často v tom aj tápem! Učím sa v Božej škole aj naďalej týmto septembrom – že iba Božie slovo Písma svätého mi najlepšie sprostredkuje všetky tie Božie myšlienky. Túžim sa na svoj vlastný život pozerať z hľadiska Božieho slova, v ktorom je večná pravda. Božie slovo mi odkrýva tento pohľad. Pán Boh nás aj cez svojho Syna Pána Ježiša pozýva k novému pohľadu na náš vlastný život. Vidieť ho inak, ako možno doteraz. Vidieť ho v iných, možno ešte aj širších súvislostiach, ako doteraz, či aj v inej dimenzii. Zvoliť si iný uhol pohľadu. To je výzva, pred ktorou stojí každý jeden z nás! Kvalitná fotografia vznikne len vtedy, keď sú všetky podmienky splnené. Kvalitný život je vtedy žitý, keď spĺňa isté kritéria – to sú Božie kritéria. To nám povedal Kristus vo svojej kázni na hore. Tak aspoň jeden citát, ten najznámejší z tejto kázne: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko (ostatné) bude vám pridané.“ (Mt 6,33)
A k tomu príkladom nám slúži prezident osloboditeľ T.G.Masyryk , ktorý mal takú zásadu, či heslo pre svoj život: „Sub specie eaternitatis“, čo v preklade znamená – z hľadiska večnosti. Ak by sme si také heslo osvojili aj my, tak veľa vecí by sme z nášho života hneď vyhádzali, našli by sme „smeti“. Čomu všetkému sa venujeme a čím všetkým sa zaoberáme – je to ozaj neraz až smiešne, úbohé a veľmi plytké. Tak keď ideme niečo robiť, tak si môžem položiť otázku: „obstojí to z hľadiska večnosti, alebo nie!?“ Alebo: „To, čo idem povedať o svojom blížnom, obstojí to z hľadiska večnosti?“ Uhol pohľadu rozhoduje. Ten je nadovšetko veľmi dôležitý. Náš reformátor Martin Luther nás učí novému uhlu pohľadu tým svojim známym: „Auf bessere Seite!“ On sa toho držal vo svojom živote a praktizoval to takto, že na to všetko, čím bol on sám konfrontovaný, sa snažil pozerať z tej lepšej stránky. Aj to je dôležitý uhol pohľadu. To, čo k nám prichádza – neraz aj negatívne, odpovedáme tak, že sa nahneváme, či urazíme. No Luther nás učí si to vysvetliť možno aj takto: „Možno to nechcel takto povedať, možno to povedal v hneve, možno mu to vykĺzlo z úst a ani to nechcel takto povedať..“ A mohli by sme pokračovať ďalej. No poviem vám, či napíšem, že nie je to jednoduché, takt osi to vysvetľovať. Nie je to ľahké, ale ani nie celkom nemožné.
Vráťme sa k tým Božím cestám a Božím myšlienkam. Život každého z nás je veľmi jedinečný a originálny. Pán Boh to s každým jedným z nás dobre mieni. Dá nám prežiť však aj to, čo v konečnom dôsledku nám iba poslúži. Aj z tohto dôvodu nemôžeme to všetko spracovať vo svojim vnútri. Božie myšlienky sú tak prehlboké, o tom čítame aj v žalme 92v.6: „Aké veľké sú Tvoje skutky Hospodine, prehlboké sú Tvoje myšlienky.“ A aj o tom sme dnes spievali v piesni z nášho Evanjelického Spevníka č.506. Je to pieseň, ktorú sme už ozaj dlho nespievali: „Čo Boh činí, to dobré je..“ Je to refrén, ktorý sa opakoval až päťkrát po sebe. A my skôr narodení si to ešte pamätáme takto: „Co Bůh činí, to dobré jest..“ V kríži, v ťažkostiach si to mnohí, tí ešte „skôr“ narodení povedia ešte aj takto. Mladšia generácia má už iný uhol pohľadu. Tí mladší to vidia už úplne inak. Závisí, aký uhol pohľadu si ozaj zvolíme. Sme pozvaní opäť a nanovo – v tej Božej škole, utvrdzovať sa v tom, že Pánu Bohu sa v tomto svete vôbec nič nevymklo z rúk. Pán Boh má s týmto svetom svoj plán, všetko to je opísané v Biblii. A je opísané aj to, čo sa deje aj dnes. Čím viac siahnem po Biblii, tým viac si tento Boží uhol pohľadu osvojím! A je to práve tak dôležité v tejto dobe. Napätá situácia vo svete, aj u nás doma – ma k tomu nástojčivo a s novou aktuálnosťou pozýva.
Záverom, uvažujúc nad tým všetkým ťažkým a zložitým a ťažko uchopiteľným v tomto svete, uvažujeme aj nad témou dnešnej nedele: „Kto je môj blížny?“ Pre Žida to bol iba žid, nikto iný! No Boží Syn podobenstvom o Milosrdnom Samaritánovi (Lk 10,25-37) tento uhol pohľadu značne rozšíril. A onen zákonník to vedel, ktorý z tých troch bol blížny tomu, kto padlo lotrom do rúk. A povedal mu na konci príbehu: „Choď a rob podobne!“ Je dobré a vhodné si to pripomenúť. Je toľko ľudí v našom okolí, ktorým môžeme preukázať milosrdenstvo. Robíme zbierky, naposledy pre deti z Ukrajiny, na letný tábor, aby sa mohlo aspoň dobre vyspať. Potrebujú naše milosrdenstvo, prejavy lásky a súcitu. Uhol pohľadu, ktorý nám často chýba, pretože aj na tento vojnový konflikt máme celkom iný uhol pohľadu. Ako mi to nedávno povedal jeden náš člen: „Je to vymyslená vojna!“ Až tak šokujúci uhol pohľadu má člen našej cirkvi! Aj z tohto dôvodu potrebujem mať Božie slovo načítané, prelistované – aby som sa na veci okolo seba pozeral Božím pohľadom, Božími očami a Božou optikou! Čím viac pravdy z Biblie, tým viac si osvojíme tie Božie cesty a Božie myšlienky v ich poznávaní, ktoré má Hospodin so mnou osobne, aj so svetom, v ktorom žijem. Pán nechá ním v tom hojne požehná aj v tom novom pracovnom období a v tom novom školskom roku – v poznávaní Božích právd pre náš život. Nedovidíme na koniec tej „dlhej ulice“, no v Božej škole sa učíme umeniu malých krokov.. Haleluja