Z prázdnin – do školy
To je súčasné naše smerovanie, z letných prázdnin – nanovo a opäť ku školským povinnostiam. Od letných prázdnin – ku škole opäť. Ten tradičný slogan veľmi dobre poznáme: Škola volá: je tu a opäť! Sú pred nami nové výzvy – aj v tejto oblasti nášho školstva. Tak ako leto má svoje asociácie – oddych, prázdniny, tak mesiac september sa spája so začiatkom nového školského roka a prichádzajúcou jeseňou. Obzeráme sa tak trochu ešte aj za letom a ďakujeme za všetko to, čo nám dalo. Naše prázdniny neboli naozaj prázdnymi dňami, v zmysle nudy a dní bez zmyslu a náplne. Práve naopak! Boli to dni, keď sme mohli rutinu povinnosti vymeniť za voľno, oddych a letný režim. Spomienky na letné zážitky pretrvávajú stále v našej čerstvej pamäti. Zostávajú aj spomienky na more. Ďakujeme za požehnanie leta, za pobyt pri mori, podotýkam liečivý pobyt, pretože tá slanosť mora je naozaj liečivou silou pre náš organizmus. Tak to konštatuje jeden citát: „Liek na čokoľvek je slaná voda: pot, slzy, alebo more.“ (J.Thirlwell) V každej morskej kvapke je rozpustených toľko minerálnych solí, že tam lieči naozaj každá kvapka. A pri mori sa počíta každá jedna kvapka. Veď more sa skladá z kvapiek. A pri mori sa počíta každá kvapka! Vďaka za tú slanosť. Za to, že je to ozaj liek, keď si aj doma často robíme výplach dutín slanou vodou. Tá slanosť mora je liečivá a veľmi blahodarne pôsobí na náš organizmus. A pri mori to máme ako priam súčasť každého kúpania a šantenia v mori. Leto prináša oddych – to je synonymum názvu letných mesiacov júla a augusta. Leto – oddych a škola – to sú už mnohé, predovšetkým školské povinnosti. A tie začínajú počnúc 1. septembrom. Školáci a študenti, ale aj učitelia a pedagógovia sa vrátili do školských lavíc. My sme ich už dávnejšie opustili, nám zostali len tie chrámové a kostolné – v Božej škole nie sú žiadne prázdniny. A náš Pán nás pozýva k celoživotnému vzdelávaniu – práve v takých laviciach – tými známymi slovami: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci a nájdete si odpočinutie duši.“ (Mt 11,29) Tak to vyslovil Učiteľ všetkých učiteľov, náš Pán Ježiš Kristus. On, ako najlepší učiteľ, vždy ide príkladom. A vieme, že príklady tiahnu. Náš junior sa do školy ozaj tešil. To asi málokto. Tak tomu bolo pred rokom, mám to v živej pamäti, tak je tomu aj tento september. Tešil sa na spolužiakov, aj keď s niektorými bol aj počas leta, tešil sa aj na učiteľov. Je taká anketa, ktorá sa vyhlasuje každým rokom – učiteľ roka. Ozaj potrebujeme dobrých učiteľov na každom stupni škôl. Škola je dnes veľmi náročným prostredím. Kedysi nám ponúkala pocit bezpečia a útočišťa. Dnes, o to viac v tejto náročnej dobe potrebujeme zdatných a múdrych pedagógov. Možno aj takých, o ktorých som si prečítal v tejto myšlienke, ktorá ma veľmi zaujala: „Priemerný učiteľ povie.. Dobrý vysvetlí.. Skvelý demonštruje.. Veľký inšpiruje.“ (W.A.Ward) Nedávno som počul veľmi zaujímavý rozhovor so študentkou (v pokročilom veku) na univerzite 3. veku. Aj oni začínajú. Naša známa, pani Erika z Košíc nastúpila už do 3. ročníka. Včera mala zápis v odbore – Výživa a šport. Pred troma rokmi ukončila takto medicínu v 3-ročnom štúdiu. A takto mi to napísala: „Neviem si predstaviť, že sa už nič neučím!“ Aj to je vám pozoruhodný fenomén, učiť sa vlastne až do konca života. A platí to naozaj, že sa máme čo učiť až do konca nášho života.
Začína sa 10 mesačná cesta, ktorá však v čistom čase trvá iba 9 mesiacov, ak odpočítame všetky prázdniny. Je to ako tehotenstvo. Aj tento obraz mám veľmi rád. Škola ako doba tehotenstva, aby sa aj v nás „počalo“ niečo duchovne krásne, milé a ušľachtilé. To ponúka a dáva aj tá Božia škola. V tej klasickej škole sa učíme aj to, prečo máme napr. také srdce. V tej Božej sa učíme aj to, že to nie je len pumpa pre telo, ale je to aj duchovné centrum človeka – každého jedného z nás. Aj takáto myšlienka nám prichádza v ústrety: „Srdce máme na to, aby pochopilo to, čo nepochopilo srdce.“ Začali sme ozaj 1. septembra, ako kedysi za starých čias. Vyše 30 rokov sme mali bonus ešte jedného voľného dňa. V spoločnosti neprechádzame celkom ľahkým obdobím, takže musíme naplno odštartovať hneď tým 1. septembrom. Niet na čo čakať. V cirkevným zboroch sa vraciame k aktivitám, od ktorých sme načas upustili. Začína sa ozaj vyučovanie, biblické hodiny, štúdium Božieho slova. Tak, ako Mária pri nohách Pána mala skvelé vyučovanie (Lk 10,38-42) tak to je aj naše miesto – náš údel pri Pánových nohách. Tak, ako to spievame v jednej našej obľúbenej piesni: „Za ruku veď ma, Pane“: „.. pri nohách Tvojich keď denne sedieť smiem.“ (ES 484,2) Je to pre nás milosť, nie povinnosť. Pre porovnanie, kdesi som zachytil myšlienku, že kedy poznáme, kedy sme dospelí? Vtedy, keď spánok nepovažujeme za trest, ale za odmenu. Spomínam si, ako aj naše deti nemali radi spánok poobede v škôlke. Len to nie! To bol naozaj trest pre nich. A teraz sa na spánok pozeráme celkom inak. Niekedy sa dokonca na neho tešíme, vediac a poznajúc, že Pán Boh svojmu milému veľa dáva aj v spánku (Ž 127,2).
Meteorologické leto skončilo, niekto tento čas nazýva neskorým letom, v septembri sú teploty ešte naozaj veľmi príjemné a lahodné. Čaká nás ešte babie leto, ktoré má u nás vo Vysokých Tatrách špecifickú podobu. Prichádzajúca jeseň sa už hlási prvými sfarbenými listami.. Prichádza naozaj najpestrejšie obdobie v prírode. A aj to, čo sa deje v prírode, nás upomína, aby sme mysleli aj na jeseň nášho života. Pre úsmev – my sa farbíme do siva, príroda do zlatistých farieb. Nastávajúce obdobie je pre nás výzvou, aby sme mysleli aj na tú tretiu etapu nášho života – na starobu. Univerzita 3. veku je teda pre tých skôr narodených. Po detstve a mladosti, prichádza vek zrelosti a dospelosti, no a potom ten tzv. „tretí vek“.. Tých šudí v istom zmysle obdivujem, že ešte majú chuť a silu sa stále vzdelávať. V spomínanom rozhovore som zachytil informáciu, že najstarším absolventom tejto univerzity bol 85-ročný študent. Je to úctyhodný výkon na daný vek. Mnohí iste si veľa toho čítajú, vzdelávajú sa, pre vlastné potešenie a obohatenie – nezaháľajúc ani v starobe. Niekto sa dokonca prihlási aj oficiálne na štúdium, ktoré je v mnohom záväzné! Tak, aj takáto môže byť jeseň života! A k tomu ponúkam ďalší citát: „Jeseň – žiada nás, aby sme sa pripravili na budúcnosť, aby sme múdro zhromažďovali a uchovávali. No žiada od nás i to, aby sme uznali aj krásu nedostatku.“ (B.W.Ovestreetová) Týchto pár myšlienok v našom nasmerovaní od leta a prázdnin ku školským povinnostiam a prichádzajúcej jeseni by som pomaly zakončil citátom: „Ako tíško zatvára leto za sebou dvere – bez akéhokoľvek škrípania.“ (E.Dickinsonová)
Z letného obdobia prechádzame do ďalšieho ročného obdobia – do jesene. Leto nám ponúklo mnoho príležitosti na oddych. Máme z čoho čerpať. Aj keď je pravdou, že sa nedá žiť z minulosti a neustále sa k nej vracať. Ap. Pavel vyznal: „Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježiši.“ (F 3,14) Cieľ je pred nami, nie za naším chrbtom! Apoštol však zabúda na to, čo je za ním. To píše v danom odseku (F 3,7-16), keď zabúda na takú svoju minulosť, ktorá bola bez Krista, ktorá nebola Ním poznačená. A to boli mnohé roky bez Krista a bez Jeho lásky a požehnania. Za tým mu tak trochu prišlo aj ľúto, že tak dlho žil bez Krista, keď Ho vlastne prenasledoval (Sk 9.1-9). Takto chápeme tieto jeho slová. V náročných dňoch jesene a mnohých prichádzajúcich povinností sa však smieme vrátiť k letným zážitkom a momentom, ktoré nám dajú silu kráčať ďalej a môžu byť vzpruhou do všednosti a každodennosti, ktorá prichádza so školskými povinnosťami. Takéto „obzretie“ je prípustné a povolené. Veď aj na to je leto, aby sme mali z čoho čerpať a naberať novú silu. No predovšetkým a nadovšetko tú novú silu čerpáme z nevyčerpateľného zdroja, ktorým je pre nás náš Boh. To je Studnica dobroty, lásky a požehnania. A pripomeniem opäť tú starú studňu zo skanzenu z Rožnova pod Radhoštěm, kde je nápis: „Dávať, dávať, dávať – to je celý môj život.“ A takým je náš milujúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, v moci Ducha svätého. Tak čerpajme spoločne – v každom novom dni nášho života. A nezabúdajme na to – záleží s akou veľkou nádobou prídeme! Keď s malou, tak načerpáme málo. Keď s veľkou, tak načerpáme veľa. A máme z čoho, z Koho čerpať! A platí to aj o tomto čase a období – po letných prázdninách, v čase nových školských povinností. A pripomeňme si ešte, že zmyslom nášho čerpania je to, čo ap. Pavel napísal v modlitbe za cirkevný zbor v Efeze: „..aby ste boli naplnení všetkou plnosťou Božou.“ (Ef 3,14-19)