Prázdnota?  Plnosť!

     Dnešným dňom sa uzatvárajú letné prázdniny. V kalendári je 31. august, sme teda vo finále. Letné prázdniny končia práve nedeľou. Určite to nie je náhoda. Je to veľmi vhodná príležitosť poďakovať za požehnanie leta aj v zborovom spoločenstve. Dnes sme spievali pieseň z nášho Spevníka: „Chvála, chvála, chvála Ti, Darca v daroch bohatý.“ (ES 343)  Túto pieseň spievame veľmi radi. Keď som si všímal dnes návštevníkov na službách Božích, tak mnohým iskrili nielen oči, ale aj srdcia. Táto pieseň je skoro ako naša hymna.  To naše slovo chvála (s krátkym a) je vlastne po chorvátsky: vďaka!   Je to refrén piesne, je to teda  poďakovanie na tretiu.  Je to chvála a oslava na „tretiu“.. Na druhú, by bolo asi aj málo. Umocniť našu  úprimnú  vďaku na tretiu, je už iná kapitola, iný level.  Lebo veď: „Vďačnosť je nášho srdca tlkot.“  Vyše 30 rokov sme mali voľno  ešte aj 1. septembra, takže škola pre nás začínala až 2. septembra. Ak by tomu bolo tomu tak aj tohto roku, tak by sme mali skvelý záver leta – v pridanej hodnote 4 voľných dní po sebe.  Toto roku už nastupuje klasicky, tak ako desaťročia pred nami –  1.septembra, teda zajtra. S vďačnou  spomienkou na SNP a na všetkých našich predkov, ktoré v tomto povstaní bojovali.  Vdova po bratovi farárovi Editka Grešová mala v ten deň svoje požehnané 88. narodeniny, tak vždy vravela a vraví tak trochu s úsmevom, že narodeniny má vtedy, keď  „visia zástavy“. Nech jej Pán požehná  –  pri jej narodeninách, na konci leta.  Sme vo finále času voľna v počte dvoch mesiacov.  Boli nám požehnaním, že sme mohli vyjsť zo „zaužívaného“, z tej neraz rutiny, ktorú prináša 10 mesiacov školského roku. Povinnosti, škola, krúžky  – a dookola to isté. No leto je časom, keď máme iný režim. Režim leta – teplo, oddych, dovolenka, prázdniny, more.  Taká úsmevná myšlienka pochádza od M.Twaina, ktorý povedal: „Leto je ten čas, keď je príliš teplo na to, aby sme robili veci, ktoré boli v zime príliš chladné.“ 

    A rozhodne to neboli prázdne dni. Rád a vraciam k tomu obrazu, nápisu, ktorý bol pred časom uverejnený vo výveske pred rímsko-katolíckym   kostolom v Poprade: „Prázdniny  –  to nie sú prázdne dni.“  Nemali sme ich prázdne. Nenudili sme  sa. Ďakujeme Pánovi za požehnaný čas  –  za to voľno, ktoré sme dostali z milosti Božej. Raz v škole sa pýtala pani učiteľka svojich žiakov – povedzte mi množné číslo od slova nedeľa. A ktosi sa prihlásil a povedal: Prázdniny!“  Milé! Mňa by to nenapadlo. Deti áno, majú svoj druh myslenia a uvažovania. Bolo more času. Bol iste, boli sme pri mori, na liečebnom pobyte, ktorý každý rok nám padne veľmi vhod. Šantili sme s deťmi, s vnúčatami. A budú spomínať na prázdniny u starých rodičov, tak ako my spomíname na tie naše, ak sme ku starým rodičom chodili. Odovzdať im ešte štafetu  –  primeranou formou. Čas je vždy čas milosti. Čas nie je samozrejmosť, tak to nemôže byť ani s letom. Tak sme mali plné dni, nie prázdne.  Nie každý ho mal také. Robili sme zbierku pre deti na Ukrajine na letný tábor. A mnohé boli vďačné, že sa mohli aspoň dobre vyspať v noci. Boli mimo vojnovej zóny, tak bol aj v noci kľud a ticho.   Leto malo rôznu podobu.  Náš najmladší nám povedal, že chce s nami tráviť spoločný čas na konci prázdnin, tak sme sa vybrali na výlet do Zádielskej doliny, do dediny Bôrka. Máme rôzne zážitky, spomienky a momentky  – júl  mokrý, august to vykompenzoval. A záver leta, teda toho meteorologického, bol vskutku ukážkový. Načerpali sme nových síl.  Tak to je – taký obraz načerpať. A my vieme, že môžeme tak načerpať podľa toho, akú veľkú nádobu máme. Záleží, s akou veľkou nádobou k Pánovi prídeme. U Neho je plnosť všetkého. A my môžeme načerpať do našej prázdnoty. V Jánovom evanjeliu, v tom úžasnom prológu na začiatku čítame: „Z Jeho plnosti sme zaiste my všetci vzali a to milosť nad milosť.“ (1,16) U Boha je plnosť všetkého! Záleží, s akou veľkou nádobou prídeš. Len tak si môžeš načerpať – podľa toho. S akou nádobou ste prišli a prichádzali? Koľko ste si odniesli? Ako často ste čerpali? Ako často ste tankovali?  Telesný pokrm prijímame 3x do dňa  – a ten duchovný?

     V dnešnom evanjeliu, k téme nedele  sme počuli podobenstvo o farizejovi a publikánovi (Lk 18,9-14). Onen farizej prišiel s malou nádobou, odniesol si tak málo, vlastne nič. On sa vychvaľoval pred Pánom, čo všetko pre Neho robí. A publikán prišiel s veľkou nádobou, odniesol si tak mnoho.  Záver podobenstva končí v tom, že práve on odišiel do svojho domu ospravedlnený a nie farizej. Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený! Jeho pokánie je biblickým ideálom aj pre nás, ako aj my smieme pravidelne prekročiť prah Božieho domu.  Ukazuje aj nám návod a cestu, ako vždy prichádzať s tou najväčšou nádobou  –  vlastným srdcom, aby sme si toho čo najviac odniesli a nabrali plným priehrštím z Božej plnosti. 

   Aj v liste Kolosenským, ktorý je tak prísne kristocentricky  zameraný,  je viacero veršov, kde sa píše o tejto plnosti na rôzny spôsob. Tak napr. hneď v 1. kapitole: „Lebo Boh za dobre uznal, aby v Ňom (v Kristu) prebývala  všetka plnosť.“ (1,19) Tak to je, že Boh do Krista vložil všetko. „Veď v Kristu sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“  To čítame hneď v 2. kapitole tohto listu  –  a o niekoľko veršov čítame, že v Kristu prebýval všetka plnosť božskosti telesne“. V Kristu je všetko. Jednoducho povedané a napísané. Ak Ti niečo chýba, ak niečo postrádaš – vieš, kde môžeš prísť.  A to s čím väčšou nádobou, to znamená s tvojím srdcom. Neraz prázdnym, poloprázdnym, smutným, utrápeným, užialeným.  Čím častejšie, tým lepšie pre teba.  Je to tak. V každom človeku je prázdno, v každom človeku, je vákuum, v každom človeku je škára, medzera  –  a my to naplníme Bohom, alebo chémiou. To je to, čo potrebujeme tlmočiť ďalšej našej generácii. Ak to nebude Boh, tak to bude niečo iné. A nás potešil Tadeáš, keď nám, rodičom to sám pripomenul v závere leta na pobyte v Zádielskej doline. A rodičov takáto spätná väzba vždy poteší.  Našim deťom sme odovzdali aspoň trochu z toho, čomu my sami veríme.  Ukázali sme im aj prakticky, čomu veríme? Koho vyznáme, v Koho sme uverili: Ap. Pavel vyznal a napísal Timoteovi: „Viem, komu som uveril.“ (2 Tim 1,12)  Veľa o tom diskutujeme s naším juniorom, na škole, ktorá začína je mnoho prázdnoty – a mladí to riešia chémiou. A začína to tak nevinne  –  najprv  len taká „náladovka“  – a potom to už ide. A je toho veľmi veľa. Divili by ste, že až tak veľa!

    A geniálny Milan Rúfus to vyslovil v jednej básni  takto: „Prázdno je Bože, chýba nám. Prázdny je priestor tu i tam. Prázdno je Bože, chýbaš nám. Pomysli Bože pomysli, to nie Ty, to my sme odišli.“  To my sme tí, ktorí sme Ťa opustili. My sme Ťa zradili, by Ťa ignorujeme a ty nás napriek tomu pozývaš na svoju Večeru, ako sme to počuli minulú nedeľu.  Prázdno je iba tam, kde nie je Boh. V ľudskom srdci, v našom byte – dome, ak tam nie je miesto pre Pána Boha. V našej spoločnosti. V tej obzvlášť! A akoby to už ani vôbec neplatilo, že sme kresťanskou krajinou, prázdno je bez Pána Boha u nás. Zdravý rozum sa kdesi vytratil, ten zdravý sedliacky rozum. Prevyšuje ľudská nevedomosť, vedecké inštitúcie sú na smiech mnohým.  Je to vlastne tragická takmer situácia. Prestali sme si vážiť vzdelaných ľudí.  A namiesto toho.. Veď viete..

    Naša chvála a vďaka je aj za Večeru Pánovu pred týždňom. Máme ju 4x do roka  –  je to príležitosť byť s Pánom. Čím častejšie, tým lepšie pre nás. To my ju vždy a nanovo  potrebujeme v našom pokání, keď prichádzame k Pánovi s prosbou o odpustenie –  s tou našou prázdnou nádobou.  Ďakujeme  za to, aj –  aj za mnoho ešte  iného. Doplňte si svoj zoznam vecí, za ktoré by si chcel osobne Pánovi poďakovať! V čom bolo toto leto pre teba výnimočné, čo Ti dalo, aj čo Ti aj zobralo. Jób nás učí poďakovať Pánovi aj za to, čo nám berie (Jób 1,21). On vie, prečo nám to berie. A On jediný môže vziať a zobrať.   Ďakujeme za to, čo má prísť – za nový školský rok, ktorý prichádza. Za tých 10 mesiacov, ktoré  nám dajú určite zabrať. Za to vyučovanie, za prichádzajúce biblické hodiny. A práve dnes sa modlíme za biblické hodiny.  Budeme opäť pilne študovať Božie slovo. Budeme sa podobať tým v Bérii, na ktorých tak rád spomínam z našej poznávacej cesty po stopách ap. Pavla. V Tesalonikách podnietili proti Pavlovi mnoho naničhodníkov,  ale v Bérii  boli Židia oveľa šľachetnejšieho zmýšľania, pretože si všetko overovali, čo ap. Pavel im Kázal. Ani tam sa však dlho nemohol zdržať, z Tesaloník prišli Židia a Pavel musel odísť do Atén, kde ho vysmiali. To všetko nájdem v knihe Skutkov apoštolov v 17. kapitole.  Tešíme sa na novú tému, na nové stretnutia pri Božom slove.

      Sme pozvaní od tých mnohých starostí – nájsť si čas pre Božie slovo. Pán nám tlmočí, že nimi svoj život nemôžeme predĺžiť (Mt 6,27), ale môžeme ho veľmi  prehĺbiť – na to nezabúdajme..  A tak sa deje skrze Božie slovo , len a len skrze neho  – v moci Ducha svätého. A v prichádzajúcom septembri a novom školskom roku bude k tomu množstvo príležitostí ..   Chopme sa ich nanovo v čase milosti, ktorý žijeme..