Letná búrka 1505 II
V živote nášho reformátora Martina Luthera veľmi dôležitú úlohu zohrala letná búrka. Už som o nej písal pred rokom (nájdete to v našom archíve, júl 2024) , chcem sa vrátiť k tejto pozoruhodnej udalosti, pretože je tu malé výročie – uplynulo od nej počas tohto leta už plných 520. rokov. Dnes vám ponúkam voľné pokračovanie. Tá búrka zmenila úplne všetko. Jedna búrka môže zmeniť úplne všetko! Zmenila život Martina, zmenila jeho otca Hansa, ktorý zo svojho syna chcel mať právnika. Búrka zmenila život celej rodiny nášho reformátora. Zmenila vlastne aj beh dejín. Zmenila svet – jedna búrka a jej následky, ktoré vlastne svetu boli a stále sú veľkým požehnaním. Akcia búrky vyvolala reakciu – Luther sa veľmi zľakol a veľmi sa bál.. Búrka prišla, tak náhle a nečakane, ako neraz búrky aj prichádzajú. A to sú aj búrky života, o ktorých sa zmienim ešte aj neskôr. Akcia a reakcia. Každá akcia vyvoláva nejakú reakciu. Ako reagujeme na veci okolo nás? Neraz impulzívne, neraz prehnane, často aj neadekvátne. Aj odmietavo, nevšímavo, nebodaj arogantne. Búrka do Lutherovho života prišla, doslova a do písmena a tá obrátila všetko na ruby. Ako na ňu reagoval samotný Luther? Poznáme rôzne búrky v živote – aj ľahšie, aj ťažie, aj veľmi osviežujúce. Astmatici sa veľmi tešia, pretože po každej búrke sa im oveľa ľahšie dýcha. Po trpickom týždni aj v Tatrách prichádza čas búrok. Aspoň tak to avizovali v predpovedi počasia. Ak sme zažili búrku aj na lodi na mori, už viac nechceme ísť na loď, pretože máme fóbiu. Máte svoje osobné skúsenosti, niečo podobné ste možno aj prežili. A je to kdesi uložené vo vašom podvedomí. Ale čo prežil Luther počas búrky 2. júla 1505 naozaj nikto nevie. Iba sám Luther – čo to bolo za búrku – iste to vie sám Hospodin. On ju zoslal, aby zmenil beh dejín svete – cez všetko to, čo sa bude diať následne potom. Po tomto úvode, poďme k jadru veci. K jadru nášho príbehu.. Ale poďme po poriadku.
Z Luthera chcel mať otec úspešného právnika – bolo to niečo žiadané a už aj v stredoveku veľmi vychytené. Byť právnikom dnes – je tiež v centre pozornosti mnohých mladých ľudí. Luther ním vlastne ani nechcel byť. Užíval si života, bol veselého ducha. Až také ambície nemal – „mať sa dobre“ v stredoveku. To bol sen a túžba jeho otca. On pracoval v uhoľnej bani, ťažko drel – chcel, aby sa jeho prvorodený syn Martin mal oveľa lepšie v živote. Veď tak do našich detí pretavujeme neraz svoje a naše často nesplnené túžby. Často sa to deje aj dnes – to, čo sa nepodarilo rodičom, to prenášajú na svoje vlastné deti. Ale poznám aj prípad, keď rodičia – obidvaja lekári veľmi túžili, aby aj ich syn išiel v ich šľapajách. Nemal na to, vôbec sa necítil na to. Po presadení vôle rodičov Michal nakoniec na medicínu išiel. Bol poslušný svojim rodičom. Vlastne, aj ako Martin, ktorý bol poslušný svojmu otcovi. No skončilo to veľmi tragicky – Miško si siahol na život. Neuniesol ťarchu toho všetkého. Bolo to nad jeho sily. Stalo sa to pred niekoľkými rokmi a viem o tom z rozprávania jeho starej mamy Etely, ktorá stratu svojho milovaného vnuka niesla (a stále nesie) hádam aj najťažšie. Tento prípad je reálny a udial sa v Ružomberku – nie až tak dávno. Stará mama žije dodnes a na svojho milovaného vnuka nemôže zabudnúť. Často si aj ja na neho spomeniem. Aj takéto sú prípady, žiaľ. Príbehy, keď rodičia nerešpektujú slobodu dieťaťa a „nepustia“ ho jeho vlastnou cestou do života. No iste, v stredoveku to bolo celkom iné. No aj dnes sa to v rôznych obmenách deje. Deti sú poslušné svojim rodičom. Veď tak nás nakoniec k tomu zaväzuje aj Božie prikázanie: „Cti si otca a matku, aby si dlho žil na zemi.“ Ale určite nie v takomto kontexte, ktorý spomínam vyššie. Aj moja nebohá teta Anna sa vydala za muža, ktorého nemilovala a skončilo to rozvodom – krátko po svadbe. Vydala sa za neho, lebo počúvala moju starú mamu. Neviem si to predstaviť – vziať si človeka, ktorého vôbec nemilujete. Aj moji rodičia sa nebrali z lásky, nie kvôli poslušnosti, ale kvôli tomu, že už im „tikali ich hodinky“ a bol čas na svadbu. Prišlo to na jedno „odporúčanie“ – obidvaja boli veriaci a pracovití, tak sa zobrali v máji 1951. Ale v prípade mojich rodičov láska prišla – to bol ten lepší prípad! Bohu vďaka! Máme byť iste poslušní svojim rodičom, ale v úplne inom – nie takto a takýmto spôsobom. Sme vďační, že sme v tomto už výrazne pokročili. Aj keď ten prípad z Ružomberka je vážnym mementom! Stredovek bol stredovek. Otec prikázal – a všetko bolo jasné! A syn Martin bol poslušný otcovi, pri ktorom mal pomerne ťažké detstvo – poznal iba trest. Raz ho otec tak veľmi zbil, že utiekol z domu. Aj vďaka tomu Luther v Bohu, ak Otcovi nevidel žiadnu lásku, ale iba prísny trest. To bol stredovek – prísny trest za všetko platil vo všetkom. V rodine, aj v náboženstve! Ani od matky veľa lásky nedostal. Martin neskôr študoval na prestížnej univerzite v Erfurte, kde nadobudol veľmi pozitívny vzťah k hudbe, ako neskôr ku veľmi dôležitej súčasti svojho života. Hudbu si veľmi zamiloval a spieval aj v speváckom zbore. Na univerzite získal nových priateľov, ktorých predtým nemal. Dokončil bakalárske štúdium v obore umenia, bol pred dokončením magisterského štúdia a chýbal mu už iba kurz práva. Otec Luther začal svojmu synovi následne vykať – používal „vy“ a nie ty.. Bol to prejav úcty – keď ho takto tituloval. Martin si užíval života stredovekého študenta. Následne však prišiel mor, tzv. čierna smrť. V stredoveku bolo jediné možné vysvetlenie – bol to Boží trest. Ľudia zomierali priamo aj na uliciach. Na mnohých prišli prudké a rýchle horúčky, opuchy na tele, tmavé škvrny na tele – krvné podliatiny z vnútorného krvácania. A človek na mor zomieral vo veľkých bolestiach. A mnohých smrť zastihla aj na ceste, či na chodníku. Luther stratil aj svojich troch blízkych priateľov. V takomto ťažkom období šiel domov – prečkať toto veľmi nepriaznivé obdobie. Tešil sa aj na svojich, napriek tomu, že veľa lásky od nich nemal. A idúc – do toho všetkého chytila ho búrka. Prišla nečakane. Musela to byť až tak silná búrka, že volal k Bohu a dal sľub: „Svätá Anna, zachráň ma. Stanem sa mníchom.“ Ak bol niekto v núdzi v tom čase, alebo v ohrození života, tak v stredoveku sa modlil takto: „Svätá Anna, zachráň ma od každého nebezpečenstva a buď pri mne aj v hodine smrti, aby som prišiel do neba.“ Na doplnenie: svätá Anna podľa tradície bola matka Márie, teda stará matka Pána Ježiša – a jeho „dedkom“ bol Joachim, manžel svätej Anny. Sám si dosť dobre neviem predstaviť, aká musela byť silná. Smrteľná panika, v ktorej sa ocitol. O dva týždne už tam bol, vybral si najprísnejší rád – augustiniánov – jeho priatelia si mysleli, že žartuje, čakali ho pred kláštorom dva dni, či náhodou nevyjde. Nevyšiel. Zostal tam! Búrka zmenila všetko. Búrka môže zmeniť všetko. Nestal sa právnikom, otec bol takmer šialený a zúril.
Luther dal sľub a naplnil ho. Múdro o tomto píše Kazateľ: „Ak urobíš sľub pred Bohom, nemeškaj splatiť ho, lebo On nemá záľubu v bláznoch: čo sľúbiš, to aj splň. Radšej nesľubuj, ak by si mal sľúbiť a nesplniť. Nedopusť, aby ťa ústa zviedli na hriech, nehovor pred Bohom: Bol to omyl.“ (Kaz 5,3-5) Poznal tento text, ako znateľ Písma. Aj keď Bibliu intenzívne začal študovať až neskôr, z ktorého štúdia, už ako mních, získal následne doktorát. Sľúbil – a aj splnil. Akcia a reakcia. Je toľko nenaplnených sľubov všade okolo nás. Tých, napr. pri konfirmácii , pri Večeri Pánovej, pri vstupe do manželstva. Je toľko aj naplnených sľubov! Luther je nám vzorom. Tá letná búrka všetko zmenila – v jeho živote, prehodnotil toho veľa, zmenil priority. Búrka v živote môže mať aj takúto podobu – strata blízkeho, či nečakaná diagnóza. Búrky podobného druhu naše priority môže prekopať. Taká búrka nami môže poriadne zatriasť. Neraz sa tak stalo. A mnohí, keď toto prežili – sa obrátili ešte viac k Bohu. Dokonca aj vstúpili do zboru, do cirkvi. Máme aj v tejto oblasti bohaté skúsenosti v našom cirkevnom zbore. Keby neprišla búrka do života ľudí, tak mnohých by som v Tatrách ani nepoznal. Má to zmysel a len sám Boh vie najlepšie, čo potrebujeme prežiť v živote. Nie to, čo sa nám stane je rozhodujúce. To, ako reagujeme na to, čo príde do nášho života. Na tom záleží!
Takú nečakanú búrku na mori prežili aj učeníci (Mt 8,23-27). Slovko – hľa, znamená, že sa strhla veľmi rýchlo a nečakane. A Ježiš spal. Je to vôbec možné. Zobudili ho a povedali Mu: „Zachráň nás Pane, hynieme!“ A Ježiš im odpovedal: „Čo sa strachujete, ľudia malej viery.“ Náš strach je prirodzenou a spontánnou reakciou na takúto búrku. Ak ste ju zažili na mori, tak viete, o čom píšem.. Strach, ktorý prežíval Luther. Strach, ktorý nám naháňajú naši politici. Len a len aby sme sa báli. Cez strach sa dá ľuďmi manipulovať. Lutherov sľub nebol len impulzívnym z náhleho strachu, bol zo do istej miery aj zúfalý výkrik v jeho roky trvajúcom hľadaní Pána Boha. Vieme, že dlho ho trápila otázka. „Ako nájdem milostivého Boha?“ Jeho vnútro bolo v mnohom nepokojné a do toho všetkého prišla ešte aj oná letná búrka. Tá ním otriasla. A všetko zmenila. A my ďakujeme, že prišla od Boha. Jedna búrka – akoby len a len kvôli jednému človeku – kvôli Lutherovi. Všetko tomu nasvedčuje, že to bolo tak.. Keď vám bude ťažko, tak si nájdete v našom Spevníku pieseň 528, ktorá vám môže byť modlitbou. Dnes sme ju spievali na našich službách Božích. Je to osobné vyznanie autora, že keď v búrke života volal na Boha, tak sa mu životná sila vrátila a našiel nanovo zdroj potešenia (ES 528,3). Zdroj potešenia sme našli v závere našich služieb Božích v piesni: „Ježiš – moja radosť!“ A v búrke môžeme spievať: „Ja v tvojej ochrane, i keď boj nastane, nič sa neľakám. Nech si víchor zúri, nech zlosť ľudská búri, v Teba len dúfam. I Keď hriech sa rozmáha a mňa kríž, zármutok desí, len nech Ty pri mne si.“
A je s nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20). Nemáme dôvod na strach, aby nás niekto cez strach ovládal a manipuloval nami. Pán Ježiš je s nami na „lodi“ nášho života. My všetci sme na jednej lodi! Niekedy sa nám zdá, že dokonca spí, ako v tom biblickom príbehu. Nič sa nedeje – Ježiš spí. Zdanie neraz klame! Je však dôležité, že je s nami. Túto vieru nám nikto nezoberie. Haleluja Amen