August, august I
Mám v obľube venovať sa názvom jednotlivých mesiacov v našom kalendári. Naposledy som tak urobil v spojitosti s mesiacom máj. Prečo je máj májom? A čo august?, ktorý v súčasnosti prežívame? Už som sa mu kedysi venoval, teraz chcem tak urobiť nanovo. je takmer polovica augusta a ja mám k tomu najvyšší čas! August je 8. mesiacom v poradí kalendárneho roka. Je pomenovaný po prvom slávnom rímskom cisárovi Augustovi. O ňom pravidelne počujeme v tom vianočnom príbehu narodenia Pána Ježiša Krista. Prvý letný mesiac júl je nazvaný po jeho predchodcovi, po Júliusovi Caezarovi, ktorý v roku 46 pr. Kristom urobil reformu starorímskeho kalendára, ktorý mal iba 355 dní. Po ňom je pomenovaný tzv. „juliánsky kalendár“, ktorý bol v roku 1582 nahradený gregoriánskym kalendárom. Je hodno pripomenúť, že pravoslávny veriaci používajú juliánsky kalendár dodnes a preto svoje sviatky slávia „v posunutom“ termíne.
Ale vráťme sa k súčasnému augustu, ktorý nesie názov po Augustovi, ktorý žil v rokoch 63. pred Kr. – 14. po Kr. Počas jeho vládnutia štátna forma zriadenia z republiky prešla na cisárstvo. Tento prvý rímsky cisár je označovaný a „pasovaný“ za „otca vlasti.“ Počas doby jeho vládnutia došlo k rozkvetu kultúrneho života, literatúry a umenia. Z jeho doby pochádzajú diela takých významných autorov ako sú napr. Vergílius, Horatius a Ovídius. Je pozoruhodné, že aj téma kalendára a počítania dní mu nebola až tak vzdialená. Za jeho vlády prebehla menšia zmena v názvoch a dĺžkach mesiacov. Rímskym senátom bol 7. mesiac pomenovaný po Caesarovi Juliusovi, 8. mesiac po Augustovi. Aby nový „cisársky mesiac“ nepatril medzi tie kratšie, bol predĺžený z 30 na 31 dní.
O Augustovi čítame samé ódy a chvály. Na mieste zanedbaných mestských častí a štvrtí vystaval pamiatky, chrámy a divadlá a komplexy vládnych budov. Konsolidoval celú krajinu. Podľa rímskeho spisovateľa Plínia st. boli to „najkrajšie stavby, aké svet videl“. Sám Augustus prehlásil, že Rím, mesto z tehál prebudoval na mesto z mramoru. S obľubou sa stavali tzv. víťazné oblúky. Z doby jeho panovania a obdobia nasledujúceho pochádza špecifický výraz na označenie istého časového úseku: „Pax romana“, čo v preklade znamená „rímsky mier“, alebo „Pax augustana.“ Na toto časové obdobie sa hľadelo priam, ako na zázrak. Nikdy také dlhé obdobie bez vojen v dejinách Rímskej ríše nebolo. Takmer 200 rokov nebola žiadna vojna. Tento stav trval až do smrti veľmi obľúbeného (aj môjho) cisára Marka Aurélia (180 po Kr.). Mimochodom striebornú mincu s jeho portrétom našli robotníci, keď kopali základy prvej budovy pre budúce Szontaghovo sanatórium v Novom Smokovci. Augustus zabezpečil krajinu po každej stránke, aj politicky, aj bezpečnostne. Prišiel vytúžený mier a pokoj. Všeobecná prosperita a stav blahobytu priviedol obyvateľov Rímskej ríše k nárastu až do počtu 70 miliónov. Nápis na Trenčianskej skale (Laugarício) potvrdzuje, že hranice tejto ríše siahli až k nám na Slovensko.
Tento prvý rímsky cisár nariadil sčítanie ľudu (Lk 2,1). Dostal sa teda aj do Biblie. Chcel vedieť, koľkým vládne. Pre porovnanie – sčítanie ľudu nariadil aj kráľ Dávid, o čom čítame v 1. knihe Kronickej 21. kapitole. Je pozoruhodné, že táto kapitoal začína slovom: „Satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida scítať ľud.“ To malo za následok Boží hnev a trest pre Izrael (pre porovnanie aj 24. kapitola 2. Samuelovej). Za vlády Augusta vlády sa narodil Spasiteľ sveta – Pán Ježiš Kristus. V konkrétnom čase a na konkrétnom mieste – v Betleheme. Stalo sa tak na základe mnohých a mnohých staro-zmluvných proroctiev. To najznámejšie je z proroka Micheáša, ktorého cituje evanjelista Matúš: „A ty, Betlehem, Judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými , lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ (Mt 2,6) Presne tak, ako každý jeden z nás! Prišiel na svet v Betleheme, pripomíname si to na Vianoce, pripomeňme si to však aj v lete – v spojitosti s mesiacom august! A v týchto tropických teplotách sa osviežme posolstvom Vianoc, ktoré slávime v studenom decembri. Každý z nás prišiel na svet za istých okolností. O narodení Krista počúvame pravidelne v štedrovečernom evanjeliu: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet.“ Táto veta neodmysliteľne patrí k atmosfére služieb Božích v predvečer Vianoc. A ja si vždy v tej chvíli spomeniem na letný prázdninový mesiac august. V zime príde krátka a rýchla spomienka na čas leta v úvode najkrajších sviatkov v roku. Za svojho života sa tento cisár pravdepodobne nedozvedel, kto sa narodil počas jeho vlády. Kráľ všetkých kráľov a Pán všetkých Pánov bol a je celkom iný panovník. Pán Ježiš sa ale ani nemohol narodiť v decembri, pretože v Izraeli pastieri (Lk 2,8) boli na poli do polovice novembra.. Vianoce slávime v zime, ale tie prvé boli v inom termíne a čase. Ide o symbolický dátum jeho príchodu do tohto sveta, ktorý má tak trochu pohanský pôvod. Ako vlastne aj samotné názvy našich mesiacov. Česi, ako „ateisti“ svojimi názvami tomu v podstate unikli. Keď som to spomínal počas leta – v auguste na službách Božích v našom cirkevnom zbore, tak jeden chlapec, žiak z náboženstva zostal veľmi smutný, že sa Pán Ježiš nenarodil na Vianoce. Uvedomil som si, ako je potrebné s touto informáciou narábať asi aj opatrnejšie. Presný dátum teda nevieme, rozhodne oveľa dôležitejšie je, že sa narodil. My žijeme dobu po Kristu, vieme, že sa narodil. Vieme aj, prečo sa narodil (1 Tim 1,15.16). Aký cieľ bol Jeho zemskej návštevy, Jeho misie (J 3,16). Čoho všetko sa nám dostalo Jeho narodením: „Lebo zákon daný bol skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (J 1,17) Pán Ježiš nás „zabezpečil“ milosťou, pravdou a pokojom s naším nebeským Otcom na viac, ako na 200 rokov. To by bolo veľmi málo, ak by pokoj Ním vydobytý na dreve kríža bol časovo ohraničený. Obdobie od jeho narodenia až po súčasnosť by sme mohli nazvať „Pax Christi.“ Čas Božej milosti, ktorý žijeme, je ozaj časom: „Pax Christi“. Máme pokoj s Bohom (Rim 5,1) – to je veľmi dôležité biblické posolstvo. Pokoj s Bohom skrze Pána Ježiša Krista, nie od Neho! „Milosť vám a pokoj od Boha Otca nášho a od Pána Ježiša Krista“, tak začínajú takmer všetky listy apoštola Pavla. To je pre neho tak veľmi dôležité. Až natoľko, že všetkým čitateľom svojich listov ho „udeľuje“ už hneď v úvode. Pokoj Kristov je rozhodujúci. Ten je nadovšetko! Mať Boží pokoj v srdci aj v týchto nepokojných časoch. A s týmto pokojom kráčať aj v ústrety budúcnosti. Pokoj, ktorý nám svet nemôže dať, ktorý nám môže dať iba Kristus (J 14,27). Boh nás všetkých bez rozdielu, mužov, aj ženy povolal k svojmu pokoju (1 K 7,15). (pokračovanie zajtra)