Stretnutie pri Jákobovej studni II
Na letné osvieženie živou vodou – jadro príbehu
Máme za sebou prelomový úvod. Po úvode pokračujeme v tomto pozoruhdonom biblickom príbehu, ktorý máme zaznamenaný v Jánovom evanjeliu, 4. kapitole. Pokračujeme v ňom, v tomto tropickom augustovom lete a počasí. Po chladnom júlovom daždivom počasí prišlo horúce augustove leto. A tu by sa hodilo niečo na osvieženie v tomto čase druhého polčasu leta. Tak poďme ďalej. Ako žiak a študent som veľmi rád písal slohové práce. Tá záľuba sa mi veľmi zišla aj pri mojom povolaní a poslaní. Veľmi rád píšem, snažím sa každý deň aspoň hodinku. A keď píšem, tak to, čo má zostať na papieri, musí mať nejakú štruktúru. To dobre poznáme v slovnom spojení troch slov – úvod, jadro, záver. Zrejme tak postupovali aj samotní evanjelisti, keď písali svoje evanjeliá. Tak postupoval aj Ján pri písaní práve tých svojich veľkých kapitol. Opis deja je veľmi dôležitý. Jeho popis a charakteristika. A hlavne, dať „ vtiahnuť do deja“. A na to je potrebná bohatá slovná zásoba a sviežosť slova a umné narábanie s ním. Pri návšteve hradu Karlštejn pred niekoľkými rokmi mi nedalo, aby som sa sprievodkyni nepoďakoval za skvelý výklad a práve ono „vtiahnutie“ priamo do deja udalostí pred mnohými stáročiami na hrade známom aj z televízneho spracovania hudobného filmu.
Úvod teda máme už za sebou, je pútavo podaný, vťahuje nás do témy celého príbehu. Prichádza jadro. Téma sa diskusia na pravé poludnie zvrtne na osobný život ženy pri studni. Ako páli slnko, tak ju „páli“ aj táto téma, ktorú Ježiš nečakane otvoril. No rozhodne neuhýba a v rozhovore pokračuje. Ježiš ju nekarhá, ani nenapomína. Žena je úprimná, hovorí pravdu. A On sám to veľmi oceňuje. Jej úprimnosť je nadovšetko. Osobné tajomstvo a jeho odkrytie neznámym cudzincom túto ženu posúva ďalej a ďalej. A práve cez tajomstvá jej osobného života jej zjavuje seba samého. Obrátenie tejto ženy nie je pre Ježiša pravdepodobne prioritné, ale poznanie jeho tajomstva, moci a sily. V čom spočíva to jej znovuzrodenie? To moje a tvoje, ktorým si kedysi prešiel, či prechádzaš? Vyzná svoj reálny stav a jej vyznanie tohto stavu pomôže tejto žene spoznať v Ježišovi Božieho muža a proroka. Nikto iný jej nepomôže vymaniť sa z „čerpania vody“ práve na pravé poludnie.. Pomoc aj pre ňu, v jej „bezvýchodiskovosti“ začarovaného kruhu prichádza zhora (Ž 121).
A pokračujeme k ďalšej časti toho príbehu, k jadru samotnému. V ňom nachádzame dva dôležité prvky: 1) 13. komnatu tejto ženy (jej nezriadený život) a 2) klaňanie sa Bohu a pravý kult. V Českej televízii už dlhé roky beží program, v ktorom známe osobnosti odkrývajú niečo zo svojich tajomstiev, problémov, o ktorých by ste asi ani nikdy nepomysleli, že ich majú. Ako vidíme v príbehu tejto ženy, v živote človeka všetko so všetkým súvisí. To osobné telesné, aj s tým duchovným. Žena v rozhovore spomína starý problém, ktorý Pán Ježiš so ženou zvlášť nerozoberá a nerieši. Garizim, či Jeruzalem? Kde je to miesto skutočného a pravého kultu? My uctievame to – a vy to. My a vy. Vy – židia, my – Samaritáni. Kto má vlastne pravdu? Vy hovoríte to a my hovoríme zasa to. Nepripomína vám to niečo aj z tejto našej nie ľahkej prítomnosti? Tvrdenie proti tvrdeniu. Jedna strana má „svoju pravdu“ a tá druhá tú svoju. Raz pozeráte na tých a zakrátko na tých druhých. Politické nedeľné debaty nie sú diskusiami, ale vlastne hádkami. Ide v nich o tvrdenie proti tvrdeniu. A vy neviete, komu vlastne máte veriť. Ako ping pong. Alebo ako na tenise, keď ste sledovali turnaj, či hru. Hlavy sa otáčajú raz na jednu stranu, potom na druhú stranu. Je to niekedy až veľmi úsmevné, až komické, ak sa zameriate iba na to. Pripomína mi to aj dnes tak časté – tvrdenie proti tvrdeniu. Dnes opakovane v mnohých reprízach. Rôzne teórie a mnohé aj konšpiračné. Rozdelenie – očkovaní a nezaočkovaní. A naše hlavy sa ďalej otáčajú.. Tu pomôže len a len hlboké poznanie pravdy, ktorá vyslobodzuje. Čítame o tom slovo opäť u Jána, ktoré povedal Židom, ktorí v Neho uverili (8,32-36).
Pri studni však tí dvaja diskutujúci z dvoch úplne odlišných svetov to vôbec konfrontačne neriešia. Pán Ježiš sa v rozhovore sústreďuje na kult – teda význam poklony Pánu Bohu a jeho podstatu.. A konštatuje, že práve Ním sa niečo končí a zároveň začína. Začína sa univerzálny kult. „Prichádza hodina a už je tu“, konštatuje pri studni. Spása je síce zo Židov, ale tu neplatí žiadna protekcia u Boha. Ježiš sa inkarnoval do Izraela a narodil sa ako Žid. Spása sveta je teda spojená s Ním, a s Jeho Božím ľudom. Ale prichádza hodina, keď ani Židia nebudú mať viacej žiadne špeciálne privilégia. Prichádza nový kult, teda spôsob uctievania Pána Boha po novom. V úplne novom móde – v Duchu a v pravde. Už viac nepôjde o otázku – kde? Ale odteraz sa bude potrebné pýtať – ako? No predsa – „v duchu a v pravde.“ To často počujeme počas našich zhromaždení. Pri výzve k modlitbám a k stíšeniu. Pripomeňme si, že práve tento Ježišov slovný zvrat pochádza od studne – „v duchu a v pravde“. Tak sa modlime takto.. Je to veľmi obohacujúce..
Niečo sa naozaj končí. Končí sa prinášanie obetí, ako to konštatuje list Židom v 10. kapitole. Obete prestali. Ešte príde tá „obeť všetkých obetí“ na Golgote. Ďalšie už nebudú potrebné, pretože Mesiáš zomrie na dreve kríža. Aj židia Ho čakali, aj Samaritáni. Žena v tom nerozlišuje, ale vie, že má prísť. „To som ja“, ktorý hovorím s tebou. To musel byť silný moment. Chvíľa ticha. Či aj dlhší okamih. Čas sa akoby zastavil práve v danej chvíli. Stretnutie pri studni tým vrcholí. Stretnutie, ktoré začalo Ježišovou iniciatívou. Bez Neho a Jeho aktívneho prístupu k týmto „nepriateľom“ Božieho ľudu by sa tento príbeh veľkej kapitoly do Biblie nedostal. To bol veľmi silný moment – vtedy pri studni. Ako aj vtedy, keď Simeon vzal do náručia 40-dňového Pána Ježiša v chráme (Lk 2, 25-35). Simeon sa dočkal. Aj oná žena, ktorej ani meno nevieme – sa dočkala. A pritom Ho tak intenzívne, ako práve spomínaný Simeon ani nečakala. Prišiel akoby priamo za ňou. Ako styčnú a kontaktnú osobu na všetkých Samaritánov. Otec takýchto ctiteľov chce mať všade – aj pod Tatrami. Začínal pri studni so ženou, pokračuje ďalej.. Cez veky a stáročia. Až podnes.. Uctievanie v duchu a v pravde pokračuje a napreduje ďalej. V tvojom chráme, v komôrke Tvojho domova, či srdca, aj pri Skale v Tatranskej Polianke.. Na turistike v horách. Kdekoľvek sa ocitneš – napr. v lete pri mori. Všade si to môžeš vychutnať – v duchu a v pravde.. Už nezáleží ani na čase, ani na priestore. Ale na spôsobe a na Tvojom srdci.. Pána Boha môžeš vzývať kdedkoľvek, pretože je všade.. Ale najlepšie je mu v Tvojom srdci.. (záver v druhej polovici augusta)