Múdro prežité leto
Momentálne sme v jeho druhom polčase – a ešte niečo je pred nami. Ďakujeme za ten prvý polčas, za júl.. Tešíme sa na druhý jeho polčas. Obidva letné mesiace majú po 31 dní, kedysi tomu tak nebolo. A keďže sú pomenované po Júliovi Cezarovi a cisárovi Augustovi, tak obidva musia mať rovnaký počet dní – o tom kedysi dokonca rokoval aj rímsky senát. Za vlády cisára Augusta prebehla menšia zmena v názvoch a dĺžkach mesiacov. Rímskym senátom bol 7. mesiac pomenovaný po Caesarovi Juliusovi, 8. mesiac po Augustovi. Aby nový „cisársky mesiac“ nepatril medzi tie kratšie, bol predĺžený z 30 na 31 dní. V roku 2 pr. Kristom sa uskutočnila posledná menšia reforma kalendára. Odvtedy má február iba 28 dní a v priestupnom roku dní 29. Dni sa rôzne presúvali, či pridávali, za jeho vlády bol kalendár už ustálený a jasne definovaný. Júl a august – to je naše leto a jeho dva prázdninové mesiace – sú pre nás požehnaním, sú darom pre nás od Boha. Je to príležitosť, ale aj šanca využiť darovaný čas milosti Božej. Nie každý má také leto, ako my – v takom móde. Vo svete sa bojuje a my to upokojenie sveta a mier môžeme podporiť len modlitbami! Tak aj robíme, tak aj robíte. A pomerne často! Nemali by sme však v tom ustávať. Čas leta je časom milosti. Život – ten pracovný, školský rok – sa dostáva do rutiny – a tá nás neraz ubíja. Povinnosti dňa nás dostávajú do istého kolobehu. Čas leta je darom, keď môžeme zmeniť čas rutiny – na voľný čas a môžeme sa venovať činnostiam, ktoré možno niekedy aj zanedbávame – a myslím, že dosť toho zanedbávame. A stále opakované slovné spojenie: nemám čas – by počas leta – aj mohla vymiznúť, čo poviete.. Nemáme čas na Pána Boha, niekedy aj na svojich vlastných, aj tých našich najbližších. Tak leto je výzvou, je príležitosťou!
Ak ide o čas pre Pána – tak príklad je možný v tom, že pokrm prijímame každý deň minimálne 3x do dňa, ak sa nepostíme, alebo nemáme nejakú diétu. A my duchovne jeme ako často? Raz za mesiac, či raz za dva týždne? Stačí nám to? Keby sme takto telesne prijímali pokrm, tak už dávno zahynieme. S úsmevom, ale aj vážne. Ap. Pavel napísal v liste Efezským: „Prísne teda dbajte, ako žijete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ (Ef 5,15-16) Teda inak ešte: Buďte na seba veľmi nároční a prísni, lebo len tak niečo v živote dosiahnete. Nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. Leto sa dá prežiť všelijako, aj nemúdro! A nemúdro múdro – znamená vlastne aj hlúpo. Žalmista v tom známom 90 žalme, v.12 prosí: „Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“ A to sa vzťahuje aj na dni letné, či nie? Leto je darom od Hospodina a my ho máme darom. Nemusíme sa nudiť – to je veľmi nebezpečné, lebo tí, čo sa nudia, vymýšľajú daromnosti. A aj o tom je druhý žalm, ktorý počujeme na Štedrý večer: „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti. Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Jeho pomazanému: Spretrhajme ich okovy a zhoďme so seba ich putá!“ (Ž 2,1-3) A čo robí Pán? Odpoveďou sú ďalšie slová v žalme: “Ten, ktorý býva v nebesiach sa smeje, Pán sa im vysmieva.“ Leto je časom, ktorý je nám daný, aby sme ho nepremárnili, aby sme sa nenudili a neunudili.
Je to čas, keď môžeme obnoviť svoj vzťah s Bohom, ale aj s našimi blízkymi. Neraz iba práca je naša priorita – práve Mária, ako sme o nej uvažoval pred týždňom je pre nás príkladom, že prácu nechala prácou, sadla si k Ježišovým nohám a počúvala jeho vyučovanie (Lk 10,38-42). A my o tom spievame: „Pri nohám Tvojich denne keď sedieť smiem, nech stane sa čo stane, daj veriť len.“ (484,2) Denne – tak ako denne jeme, tak sa potrebujeme sýtiť pokrmom Božieho slova. Nie samým chlebom je človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích (Mt 4,4). Múdro prežité leto. Tak, ako múdro prežitý život. Lebo aj ten je možné prežiť nemúdro – vlastne ho aj premárniť. Investovať čas do Božích vecí, do hodnôt Božieho kráľovstva – do ich túžobného hľadania, do hĺbania nad nimi. Ten čas – ten neúprosný vladár – ešte aj smrť vie v ňom premeniť na dar (M.Rúfus). Investovať čas do našich blízkych: „Najkrajší dar, ktorý môžeš dať, je tvoj čas, pretože keď niekomu daruješ svoj čas, daruješ mu kúsok svojho života, ktorý už nikdy nevrátiš.“
Pre niekoho je leto časom vyhodiť si z kopýtka, podľa známeho to slovného spojenia. My si však nemusíme vyhodiť z kopýtka, pretože ho ani nemáme. To má ten „rohatý“ a on si môže vyhodiť z kopýtka, lebo ho aj priamo má (s úsmevom). Pre nás je to čas radosti, aj napriek inflácii, ktorá rástla za ostatné obdobie veľmi rýchlo. Naša radosť je aj napriek tomu všetkému, čo a deje v tomto svete! Naša radosť je v Pánovi. Tak to čítame v liste Filipským, poslednej 4 kapitole: „Radujte sa v Pánu, opakujem, radujte sa.“ (F 4,4) V Pánovi je radosť, nie mimo neho. Nemusíme si vôbec vyhodiť z kopýtka, pretože máme radosť v Pánovi. Takú mal aj ap. Pavel, ktorý potom v tej kapitole za záver píše, že: „Vo všetkom možnom som pocvičený – aj sýtym byť, aj hladovať. Všetko môžem v Pánovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-3) Vedel sa aj uskromniť, vedel aj v hojnosti žiť. V Pánovi – to je jeho životné zameranie. V Ježišovom silovom poli, dajme tomu, v jeho magnetickom poli, nie mimo neho. A to je ozaj dôvod k radosti, aj počas leta. Aj po jeho skončení.
Náš oddych a letný relax je v pomere: 6:1. A vieme, čo to znamená? Pripomeniem: „Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina , tvojho Boha, nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach.“ (Ex 20,6-9) Dôvod je potom vysvetlený neskôr, hneď v ďalšom verši: „Lebo za šesť dní učinil Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich a siedmeho dňa odpočíval, preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho!“ (Ex 20,11) Na základe týchto slov, v ich zrkadle viďme svoj život a položme si otázku: „Žijeme život my – či život žije nás?“ (M.Rúfus) Zhon, stres a rutina? V Starej zmluve sa akékoľvek porušenie tohto rozkazu prísne trestalo. Keby tomu bolo aj dnes, možno by to všetko inak aj vyzeralo. Dnes nie sú také „postihy“ za porušenie nedele, ani nemusia byť – by sa trestáme sami. Pán Boh nás rozhodne netrestá, my sa trestáme sami. A ešte ako! Životom plným nepokoja a stresu! A pritom ako by inak mohol vyzerať náš život, keby sme mali inak určené a zoradené priority! Mohlo by to byť ozaj milostivé léto Pána. V Nazarete v synagóge Pán Ježiš povedal svojim rodákom, citujúc proroka Izaiáša: „.a zvestovať vzácny rok Pánov.“ (Lk 4,16-30) V českom preklade, aj Kralickom je rok Pánov preložený ako – „leto Páně.“ To je veľmi krásne slovné spojenie. Veľmi sympatické a veľmi oslovujúce.
Vráťme sa ešte k nášmu text: „Vykupujte čas!“ Roky som tomu slovnému zvratu nerozumel, ako vykupujte? Akým spôsobom? Je to nejaký „akciový tovar“, ktorý je v obchode, či v nákupnom centre vo výpredaji? To by sme sa poponáhľali, pridali možno aj do kroku. Či tak vieme pridať aj v tej duchovnej oblasti, hľadajúc Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť? (Mt 6,33) Čas sme v mnohom zotročili my ľudia, čas je vo „väzení“ a potrebuje „vykúpenie“ z nášho otroctva a investovanie do tých nadčasových hodnôt. Diabol nás veľmi oklamal a opantal nepodstatnými vecami, sme ozaj v nejakom vnútornom väzení. A stačí tak málo, vlastne stačí iba jedno. Unum necessarium! Max Kašparů povedal: „Čas a láska sú dve dôležité veličiny v živote každého človeka! Čas je formou pre lásku a láska smie byť obsahom času.“ Čo viac ešte k tomu dodať!? Možno len to, že táto výzva k vykupovaniu času sa opakuje ešte v jednom liste ap. Pavla: „Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo a vykupujte čas.“ (Kol 4,5). A k tomu môžem doplniť slová textu piesne: „Vezmi, Pane, život môj, posväť ma, nech som len Tvoj! Čas môj, dni a hodiny, vezmi Jezu jediný.“ (ES 648,1)
V tomto kontexte sa chcem sa s vami podeliť, ako sme prežili nedeľu popoludní. Veľmi sme sa potešili, keď sme čítali, že služby Božie na Vyšnej Boci (ilustračné foto) minulú nedeľu, pri spomienke na Jána Lajčiaka, budú poobede. „Konečne sa niečo koná aj v nedeľu aj popoludní“, pomysleli sme si. Pre nás, ktorí nemáme voľné nedeľné dopoludnie pre službu doma, to bol výborný a požehnaný čas. Tak sme išli s manželkou. Mali sme z toho silný duchovný zážitok. Po 15-ročnej oprave kostola je dielo dokončené. A slávili sme tam 240. výročie pamiatky posvätenia chráme. A domáci viery, čo sme počuli v histórii, sa veľmi zmobilizovali. Chrám bol pôvodne tolerančný, bez veže (1785) a po 40-tich rokoch, pristavali mohutnú vežu (1825). Je toľko možností, kde môžeme ísť na služby Božie – do okolia. Je toľko toho, čo sa koná aj počas leta – v našej cirkvi. Môžeme spojiť príjemné užitočným. V zmysle vyššie uvedeného citátu – čas a láska. Také leto vám prajem, v jeho prichádzajúcom vrchole. Nielen leto, ale vlastne aj celý váš život. Na záver robím tak v zmysle citátu z piesne z dnešný služieb Božích: „Čas náš ako krásne leto, minie niet ho, zima nájde každého, ale Kristus Pán večnú jar, milosti dar, chystá veriacim v Neho.“ (ES 660,1)

