Vďačnosť je tlkot srdca

     Prvá štvrtina leta a prázdnin je už za nami. Leto sa rozbehlo, možno nie celkom práve  najlepším počasím. To sa hodnotí predovšetkým, pretože na dovolenke je vcelku vhodné, keď je aj lahodné a priaznivé. My sme sa vrátili od Jadranu, kde bolo počasie tiež premenlivé. Zažili sme aj búrku, po ktorej sa hneď vyčasilo. Tam, ako rýchlo príde búrka, tak aj odíde. Bolo aj veterno, ale hlavne bolo teplo. A keď už bolo veľmi teplo, tak sa človek osvieži v mori. To sme mali len pár krokov od nášho penziónu. Aj preto sme tam, kde sme boli, na Sevide, sme boli už po 13x krát na tom istom mieste. Ak dá Pán, o rok zase.. S vďakou za pohodu leta, ktorú sme tam mali. Chorváti majú pre pohodu slovo – fjaka, Dáni majú slovo – hyge. U nás je to slovo – pohoda. A nedávno bola aj letná Pohoda pri Trenčíne.  Máme pred sebou mnohé žiarivé jadranské obrazy a reflexie. Jadranské stopy sa hlboko dostávajú do vnútra srdca, aj duše. Máme z čoho čerpať do náročnej reality. Vrátili sme sa od mora  –  do „mora“ našich problémov. Nemáme na Slovensku klasické more, preto toľko Slovákov cestuje k moru. A nielen do Chorvátska. Máme však  iné more, more problémov, ťažkostí – a všetkého iného možného. Svet je jedno veľké more problémov. A tomu sa nevyhýba ani naša krajina, so svojimi  špecifickými problémami a ťažkosťami. Ak však  chceme akékoľvek more prekonať, musíme sa na neho vydať a plávať po ňom.  To potvrdzuje aj tento citát: „More neprekonáte tým, že stojíte a dívate sa na vodu.“ (R.Thákur) Tak to more naozaj  prekonáte tak, že sa vydávame na plavbu. A to more našich problémov nezvládneme tak, že sa budem na ne iba pozerať, lamentovať alebo hundrať.  Problémy sú vždy výzvou pre nás. A dobre je, že ich vlastne aj máme.  Silu do nich, do riešení, aj  odvahu  nám môže dať vďačná spomienka, ako „kvapka“ z mora – či jadranského, či akéhokoľvek iného..  Je to nielen jedna kvapka, ale aj more vďačnosti. Tak, ako sa skladá more z nespočetných kvapiek, tak aj v našom živote máme kvapky na občerstvenie z minulosti – z prežitej dovolenky, či prázdnin. Veď práve tak často spomínane na tie letné prázdniny u našich starých rodičov v čase nášho  detstva.  No  nemôžeme  v nich iba uviaznuť a žiť iba zo spomienok. Aj keď často sú dobrým liekom do úloh, ktoré prídu  po čase dovolenky. Pri návrate do náročnej reality môžu byť pre nás dobrou pomocou.   Do toho všetko, je aj naše „more“ vďačných spomienok na náš jadranský pobyt. Do mora problémov je tu opäť  výzva – všetky problémy sa skutočne dajú riešiť. Niet neriešiteľného problému. Nemáme nad nimi iba lamentovať, ale riešiť ich. Tak to praktizoval aj MUDr. Szontagh –  a od neho som sa to aj  naučil.  Už som o tom pomerne veľa písal, nechcem to opakovať nanovo. Všetky problémy vedel vyriešiť aj preto, lebo sa držal Pána Boha a Jeho mocného slova. A Pán Bohu mu dal múdrosť, dal múdrosť aj Šalamúnovi, dáva múdrosť aj všetkým nám, ktorí o tú múdrosť prosíme a žiadame.  Aj Angličania majú veľmi zaujímavé príslovie: „Neplač nad rozliatym mliekom“..  Keď sa nám niekde zatvoria dvere v živote, otvorí sa inde aspoň malé okno, či okienko. Máte určite aj vy svoje skúsenosti s tým a v tejto oblasti. Marcus Aurélius má taký citát: „Keď sa jedny dvere šťastia otvoria, iné sa zatvoria. Často však pozeráme tak dlho na zavreté dvere, že nevidíme tie, ktoré sa otvorili pre nás.“  Inými slovami, skrátiac to – keď sa nejaké dvere zatvoria, niečo iné sa otvorí. A napomenutím je, aby sme sa stále nepozerali len na práve tie zatvorené dvere.  Také „jadranské kvapky“ sú určite dobrým liekom do všetkého. Aj do toho, keď sa vyskytne problém a je ho potrebné riešiť.  V mojej tej obľúbenej vete. „Užívajte po kvapkách!“ Tak sme to tam prežívali počas takmer dvoch týždňov v našom obľúbenom letovisku.

         Tak ešte pár myšlienok z tradičného jadranského pobytu, ako tzv. „jadranské kvapky.“  Nech to za mňa vyjadrí Daniel Pastirčák, môj obľúbený autor: „More je miesto, kde sa ohraničené končí a neohraničené začína. Má farbu  a hĺbku detskej duše, ktorá vo mne nikdy neumĺkla. More je inverziou neba, jediný priestor, ktorým môžem letieť, hoci nemám krídla. Vznášať sa na vlnách, ponárať až sa do hlbín. Keď niekto povie: Boh – predstaví si biele svetlo.  Keď hovorím Boh –  ja, more je vo mne, aj okolo mňa. Malá kvapka sa vracia k nekonečnému, z ktorého pochádza.“  Vždy som to tak cítil, už vlastne roky, ale nevedel som to takto excelentne vyjadriť a pomenovať. Pre mňa je Jadran ako modré nekonečno, takmer ako raj na zemi. Iste, sú aj krajšie a exotickejšie destinácie, kde si človek oddýchne, ale my sme si v rodine obľúbili práve chorvátsky Jadran. Tam si človek dokonale oddýchne, zrekreuje sa, slovami: „Odstrihnite sa od minulosti a od budúcnosti a váš život sa stane piesňou a hudbou.“ (Osho) To, čo je nám ponúkané počas leta – je ako tá sila prítomného okamžiku, ktorý si smieme z Božej milosti práve v danú chvíľu užívať. To všetko, čo dané prostredie ponúka. Pri Jadrane – aj tú slanosť prostredia. Moje je slané, v každej kvapke morskej vody je rozpustených toľko minerálnych solí, že je to nám ozaj aj na liečenie.  Mnohí aj preto odchádzajú na pobyt s a problémami dýchacími, či aj s problémami kože. Morská klíma je hotový  priam zázrak. A tá predovšetkým liečivá „slanosť“ pre naše telo je ako dôležitá, ale aj veľmi účinná  terapia. Je toľko nádherných citátov, ktoré nás obohacujú aj v tejto našej téme. Opäť ponúkam ďalší:   „Slza je slaná ako more. A more je slané, ako slza.“ (B.Bergerová). A ktovie prečo sú slzy práve slané a nie sladké!? Napadlo vás to už niekedy. Slzy nie sú len trpké, ale sú aj slzy šťastia a dojatia. Pri mori ozaj prídete na mnohé veci a zaujímavé skutočnosti.  K tej slanosti  mora pri Jadrane   sa pridružili ešte  aj tradičné  cikády,  aj vôňa borovíc, pridal sa ešte aj  veľmi pôsobivý  „jelení“ spln, ktorý  sa konal 10. júla. To všetko je kolorit nášho výročného letného pobytu. A ten mesiac v plnej kráse sa odrážal  celý na morskej hladine. Spln pri mori má ešte aj iné čaro, ako doma –  vo  Vysokých Tatrách, či niekde ešte aj inde. Tá celistvosť mesiaca – po fáze jeho neúplnosti a postupného  rastu je pre mňa výzvou a aj mocným oslovením, aby som aj ja pre môjho Pána bol  práve tak celistvý, nie polovičný, ani polovičatý. Celistvý a plný lásky voči nemu – za všetko to, čo On vykonal pre mňa z Jeho celistvej – a ničím nepodmienenej jeho mocnej lásky.  lásky. Pán hovorí vo svojom svätom slove: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou- To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: „milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého.“ (Mt 22,34-40). A pozorovanie hviezdnej oblohy pri mori má tiež svoje čaro. A môže mať aj takúto podobu: „Nekonečné je nebo svojimi hviezdami, more svojimi vlnami a srdce svojimi slzami.“ (G.Flaubert) A západ slnka nad morom je priam neopísateľný.

    Poďme ešte opäť k moru. Vráťme sa k nemu.  Počujme jeho šum, jeho vlnobitie. Ten skrytý a v mnohom tajuplný život v morských hlbinách. O tom budem písať ešte aj neskôr. Máme člena zboru, menom Jozef Čulman,  ktorý v máji tohto roku oslávil svoje 89. Narodeniny. Presťahoval sa, potom, ako ovdovel, k synovi do Chorvátska. A keďže vedel, aký máme blízky vzťah k Jadranu, tak vždy, keď išiel okolo mora, vždy na chvíľu zavolal telefónom, aby sme mohli počuť jeho šum. Bolo to od neho veľmi milé.  Dva roky dozadu to robil ešte aj pravidelne. Nakrátko, ale vždy nás vedel takto potešiť a zavolať. V živote netreba veľa.. Stačí tak málo. A keďže už to nerobí, vzhľadom aj na vek, tak nám to chýba. Užili sme si mora a toho všetkého, čo ponúka len pred pár hodinami. Ale aj na takúto službu jeho lásky k nám veľmi rád spomínam. A ešte aj k tomu ponúkam zopár citátov:  „Sú takí, čo prídu k moru, no vodu v ňom nevidia.“  (židovské príslovie) A ešte jeden na túto morskú tému: „Večnosť je slnko zmiešané s morom.“ (Rimbaud) Aj takto si môžeme predstaviť večnosť pre nás naším Pánom pripravenú a prichystanú.

   Pravidelne počas pobytu si vždy robíme výlet do našej obľúbenej zátoky. Zapožičiame si lodičku a vyplavíme sa na more. Výnimkou nebol ani tento náš pobyt. Stihli sme ráno ešte to, že nebola obsadená, dalo sa tam plávať a šantiť v mori, ako malým deťom. Ozaj, pobyt pri mori a jadranská atmosféra je pre nás tak dôležité pre leto a oddych s tým spojený. A tie lode, ktoré okolo nás plávali – aj väčšie, aj menšie. A loď je stvorená pre more, nie aby stále kotvila v prístave, aj keď aj to je pôsobivý pohľad. A k tomu citát:  „Loď je najistejšia v prístave, no nie na to ju postavili.“ (Coelho)

    Pánovi patrí predovšetkým naše poďakovanie za čas strávený na jadranskom liečení. Nie každý sa tam ocitne, nie každý má také leto, aj také možnosti. Niekde sa bojuje, niekde stále ľudia zomierajú v bojoch. A úplne zbytočne. My sme mali a stále máme požehnaný čas leta, ktoré sa rozbehlo svižným tempom takmer všade. Tak k tomu pridávam na záver ešte toto poďakovanie. Poďakovanie nášmu Stvoriteľovi na požehnanie nášho jadranského leta pri mori. Stvoril to všetko pre nás, zo svojej lásky ku nám všetkým. Božie slovo nás vedie ku vďačnosti: „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite. Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa  Božia pri vás, v Kristu Ježiši.“ (1 Tes 5,16-18) A nasledovný citát to jednoznačne potvrdzuje:  „Každé ráno, každý deň, povedzme len: Ďakujem! Je to úcta, láska, život. Vďačnosť je náš srdca tlkot.“ (D.Šarkany) Tak, ako bije naše srdce – ďakujeme, že bije, lebo sme stále tu. Tak nech ten tlkot je aj tlkotom našej vďaky nášmu Pánovi. Aj za požehnanie leta. (z archívu: „Vďačnosť je pamäť srdca“, august 2023)