Príjem – výdaj
K bezslávnostnej polovici cirkevného roka
Je tu druhý polčas cirkevného roka – nedele po svätej Trojici. Bude ich celkovo 23. A to až po 23. november 2025, kedy budeme sláviť nedeľu večnosti. Bude to súhlasiť aj čo sa týka čísel. Tak tomu bolo aj nedávno, keď 19. júna sme mali na fare v Zborovom dome v poradí predposlednú, 19. biblickú hodinu. A dnes, 22. júna sme si na službách Božích v Novom Smokovci pripomenuli deň, keď sme 22.6.2003 položili Základný kameň Zborového domu Eben – Ézer a práve dnes je tomu aj 22. rokov. Zaujímavá a pozoruhodná reč čísel. V prvej polovici cirkevného roka sme veľa prijali – Vianoce, Veľká noc a Zoslanie Ducha Svätého. Len so spomeňme na to bohatstvo toho všetkého – tých textov, príbehov, myšlienok, úvah, zamyslení atď atď. Tým sme vlastne všetkým spolu prešli. Boh do nás veľa investoval. Vložil do nás jedinečný duchovný kapitál, akoby do nejakej svojej pomyselnej banky. A teraz, v druhom polčase prichádza čas, aby sme to – obrazne povedané – zainvestovali. Zúročili, zveľadili, rozmnožili. Aj takto by sme mohli rozdeliť cirkevný rok – jeho prvú slávnostnú polovicu a tú druhú – bezslávnostnú. Príjem a výdaj. Vydať počet z už prijatého. A na pomoc nám príde aj Božie slovo. A to je podobenstvo o nespravodlivom šafárovi (Lk 16,1-9), ktoré je v mnohom provokujúce, až šokujúce. Akoby pochádzalo zo šedej ekonomiky ktorá tu vždy bola, je a stále bude. To je len odrazový mostík pre Pána, ktorý povedal toto pozoruhodné podobenstvo. Ak ho použil v takej podobe, tak to niečo znamená. Ak sa Pán tomu venuje v takej forme a dokonca pochváli nespravodlivého šafára, tak to nemôžeme obísť len tak. Všimnúť si dnes – je vhodná príležitosť. Pán Ježiš rád aj vyprovokoval, v dobrom slova zmysle. Rečí peňazí aj my veľmi dobre rozumieme, tak z bežného života použil príklad, ktorý nám v mnohom môže poslúžiť – pre tú predovšetkým duchovnú oblasť.
Istý pán mal správcu, nebol to ani jeho sluha, ani otrok. Spravoval mu celý majetok. Ak máte tak veľkú hmotnú zodpovednosť, tak sa nevyhnete zlým rečiam. Ani onen správca sa im nevyhol. A tak ide na „koberec“. A hovorí mu: „Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už ďalej nemôžeš šafáriť.“ Aj my sme takýmito „správcami“ svojho vlastného života. To je celý náš majetok. To je náš kapitál. Život. Iný vlastne ani nemáme. My sme takýmito manažérmi svojej žitia púte a cesty a raz príde chvíľa, keď budeme musieť aj my vydať počet z nášho života. Stane sa tak raz pred Božou tvárou, keď na to príde chvíľa. V čase, keď si nás Pán k sebe povolá. Vieme, že všetko má svoj čas. A ten čas nie je až taký vzdialený. Len nedávno sme konštatovali, ako sa život môže zmeniť v minúte, či dokonca v sekunde. A aj najnovšie udalosti z toho mesiaca sú toho dôkazom a potvrdením. Sme teda správcami, sme šafármi Božích tajomstiev, ako to napísal ap. Pavel: „Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Božích a o šafároch tajomstiev Božích. Od šafároch sa vyžaduje, aby každý bol verný.“ (1K 4,1-2) Ten šafár nebol verný – gazdoval všelijako. Všelijako účtoval a dokonca aj potom, ako bol vyzvaný – tak vstúpil do zóny šedej ekonomiky. Prišiel čas na „vyúčtovanie“. Ako šafárime s týmito tajomstvami? So spomínaným posolstvom Vianoc, Veľkej noci a Svätodušných sviatkov? Veľa Boh do nás vložil, veľmi veľa do nás „investoval“, aby sme v druhej časti – mali z čoho čerpať. Nedele po Trojici – bude ich celkovo 23 a budú veľmi bohatou príležitosťou k samotnému „výdaju“.. No nielen nedele. Každý nový deň, leto, naše cesty, naše prázdniny a dovolenky. Pán Ježiš vo vysielajúcej reči svojím učeníkom povedal: „Zdarma ste prijali, zdarma dávajte.“ (Mt 10,8) Okrem toho je v tejto kapitole vyslovené a povedané mnoho. Potešte niekoho peknou myšlienkou, biblickým príbehom. Prišiel na to čas, v tom druhom polčase. Príjem – výdaj. Rodina z Košíc, ktorej občas niečo pošlem v obálke poštou my poďakuje slovami: „Ak by ste nám brat farár niečo neposlali, tak do našej poštovej schránky chodia iba reklamné letáky.“ Urobme niekomu radosť inou formou. Príjem – výdaj!“ Nezabúdajme! Aj pre toho manažéra prišiel čas. Prijímal, no gazdoval a „vydával“ všelijako! Aj nám raz príde tá chvíľa zúčtovať, ako sme spravovali svoj život, ako sme nakladali so svojimi hrivnami, či sme ich zveľaďovali, či sme ich zakopali. Ako sme narábali s časom svojho života. Jedna pekná myšlienka konštatuje: „Zlou správou je, že čas letí. Dobrou správou je to, že ty si pilot.“ (M.Altshuler) Ty si pri kormidle! Ty určuješ – do čoho áno – do čoho nie. Ty si správca, ty si šafár – ty si manažér. Nezabúdaj na túto dôležitú pravdu svojho života. Veľmi dobre poznáme obraz Mŕtveho mora. Otázkou je – prečo zomrelo? A obrazný výklad jeho pomenovania sa vysvetľuje takto: zomrelo, pretože iba prijíma a nič neodovzdáva. Do Mŕtveho mora sa vlieva rieka Jordán, v ktorej bol pokrstený Pán Ježiš Kristus. Zomrelo na svoju lakomosť? Áno! Aj také sú výklady, obrazy a metafory. Iba prijíma, ale nič neodovzdáva. Nepodobáme sa mu niekedy až veľmi..
Hodil by sa tu výstižný príklad. Ponúkam vám ho. Ruský klasik N.V. Gogoľ napísal divadelnú hru – Revízor. Hra opisuje tú situáciu, ako do malého mestečka má prísť štátna kontrola – teda má prísť revízor. Keď príde ten neznámy človiečik k nim, tak všetci si myslia, že to je už ten očakávaný revízor. Všetci sa ho snažia nakloniť na svoju stranu. Postupom času zistia, že je tiež to „ich človek“ a je jedným z nich. Chce sa však čo najdlhšie udržať na svojom mieste a „pri svojej moci“ a vyťažiť z neho maximum, pokiaľ sa to dá. Vznikajú z toho mnohé komické situácie. Zakrátko príde ten pravý revízor – a následne obyvatelia mestečka zistia, že ten predchádzajúci bol falošný. Vznikajú ďalšie humorné situácie. Ľudia sa na premiére veľmi bavili a smiali. Iba jeden človek bol veľmi smutný. Bol to Gogoľ. Ten bol veľmi smutný. Viete prečo? Lebo on tú hru nenapísal ako komédiu, ale ako tragédiu. Do postavy falošného revízora autor vložil symbol diabla. Ten sa veľmi ľahko zmocňuje ľudského života a srdca človeka, ktorý sa chce vyhnúť tomu pravému revízorovi, teda Bohu. On raz skontroluje všetky naše účty, naše dlhy.. A to možno aj vo chvíli, keď to budeme možno najmenej čakať.
Apropo, keď sme pri dlhoch. V modlitbe Pánovej Otčenáš sa modlíme: „Odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím.“ Tu je nám potrebné sa ešte pristaviť na krátku chvíľu. V aramejskom jazyku pre slovo hriechy je metafora – dlhy. Čiže máme dlhy, ak máme hriechy. A keď sa modlíme: „Odpusť nám viny naše..“ vlastne prosíme, aby nám náš Pán odpustil naše dlhy. A máme ich všetci dosť..
Pán Ježiš Kristus v tomto príbehu na veľmi malej ploche nám tlmočil veľmi veľa. A veľmi bravúrnym spôsobom. Tlmočil nám, že nejde tak ani o majetok, ale o dlhy a hlavne ich odpustenie. A vieme, že odpustenie je veľkou témou Biblie. Je to veľká téma, s ktorou prišiel aj Pán Ježiš na tento svet. Pán učil ako ten, ktorý má moc a nie ako zákonníci. Aj oni učili, ale bez moci. Bez takej autority, akú mal náš Pán. Keď dokončil svoje vyučovanie na vrchu, tak evanjelista Matúš napísal: „Keď Ježiš dokončil tieto reči, zástupy sa veľmi divili jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc a nie ako ich zákonníci.“ (Mt 7,28-29) V Ježišovom vyučovaní je prítomná moc Božia. Tak by sme sa mohli diviť aj nášmu podobenstvu. Mnohí s ním majú problém. Možno najviac ekonómovia, ktorým je táto problematika veľmi blízka. A bol som pomerne často jedným bratom ekonómom dotazovaný, ako je to s týmto podobenstvom nášho Pána. Ako ho mohol Pán pochváliť. Veď nič „chvályhodné“ v tomto príbehu nie je. Práve naopak! Tie okolnosti sú také, aké sú. Pointa je však v dlhoch a ich odpúšťaní, nie v samotnom majetku! A pointa je aj v tom, že „synovia sveta sú opatrnejší voči seberovným, ako synovia svetla.“ V tom je pointa, že mamona je prostriedok, ako si „ zabezpečiť“ budúcnosť. Ľudia zo sveta na to myslia, vedia sa o budúcnosť postarať aj skrze svoj majetok. Robia to možno o niečo intenzívnejšie, ako “synovia sveta“.. A preto Pán povie tie známe slová: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony..“ Tá je vždy iba nespravodlivá..
Príjem a výdaj. Ideálne by bolo, keby bola v tejto obalsti rovnováha. Aký príjem, taký výdaj! Ďakujeme za „príjem“ v prvý polčas cirkevného roka, za všetky tie tri výročité sviatky. Mysľou aj srdcom nám prebehlo, ako sme ich slávili v našej vlastnej rodine, aj v rodine cirkevného zboru. V tom prvom polčase nám veľmi výrazným spôsobom utkvel Štedrý večer v Starej Lesnej. Chrám bol tak plný, ako už dávno nebol. Ako sa naplní viac-menej iba na pohrebe. Štedrý večer bol výnimočný v mnohom práve v danom chráme. Prišli hostia z okolia, prišli domáci viery. Aj spev bol v mnohom výnimočný za doprovodu veľmi kvalitného organu. Radi a vďačne na to spomíname. Boh bol k nám štedrý nielen na Vianoce, ale v každom novom dni nášho života. Túto Božiu štedrosť podajme ďalej.. Poslúžme ľuďom v našom okolí tým, čo sme od Pána prijali. Pokúsme sa aj o advekvátny „výdaj“.. A vyhýbajme sa naďaleko a naširoko onomu Mŕtvemu moru, ktoré iba prijíma.. A nič neodovzdáva..