Letný slno(z)vrat sveta I.

Izrael versus Irán

   Dni do letného slnovratu sú poznamenané množstvo svetla. Nastáva dnes, v  sobotu 21. júna 2025.  Začína astronomické leto a my zažijeme najdlhší deň v roku a zároveň najkratšiu noc. Počas 14 dní pred a po slnovrate u  nás nenastáva tzv. astronomická noc, ale len astronomický súmrak. Teda stav, keď slnko zapadá viac, než 18. st. nad obzor. Aj noci sú výrazne zjasnené. Tento letný efekt sa v rôznych častiach aj našej krajiny môže prejavovať odlišnou intenzitou.  Tento jav sa volá „neúplná astronomická noc.“  Miesto noci je iba „nekonečný“ súmrak. Ani okolo polnoci nie je teraz úplná tma. Pre našich pohanských predkov bol letný slnovrat jeden z dvoch dôležitých sviatkov. Svetla pribúda, ako napr. na adventnom venci.  Hviezdy možno síce stále pozorovať, ale značne obmedzene. Niektoré galaxie a hmloviny na nočnom pozorovaní nemožno pozorovať vôbec. Kvôli tomu sa v tomto období nerobia niektoré astronomické pozorovania, pretože v noci je príliš veľa svetla. Takže tie naše noci nie sú až také tmavé, ako sme tradične zvyknutí. No nočnú oblohu môžeme pozorovať stále. A hviezdy na nočnej oblohe sú vždy zážitkom, aj napriek tomu všetkému, čo sme doteraz čítali. A inšpirujem sa touto myšlienkou: „Kto sa upne na hviezdu, nemení svoj názor.“ (L. da Vinci)  Naša severná pologuľa sa v tomto čase  kúpe  vo svetle, v niektorých oblastiach slnko vôbec nezapadne. Máme k dispozícii viac, ako 16 hodín denného svetla.  S úsmevom, môžeme ušetriť elektrickú energiu. Aj z tohto dôvodu máme tzv. letný čas, ktorý mi osobne veľmi vyhovuje.   Leto začína, ale svetla bude postupne už aj ubúdať. Nastáva teda nielen slnovrat, ale aj istý zvrat. Na južnej pologuli v tom istom čase nastáva zimný slnovrat. Pozorovať nočnú oblohu je vždy úžasné a priam exkluzívne. Je to vždy mocný zážitok, ktorý patrí k tomuto ročnému obdobiu.  „Nočný vzduch, dobrý rozhovor  a obloha plná hviezd dokážu vyliečiť takmer každú ranu.“ (B.Taplin).

    Je toľko svetla v tomto svete – práve v tomto čase a zároveň aj toľko tmy v tomto svete.  Myslím často na citát J.W.Goetheho, ktorý vraj na smrteľnej posteli povedal: „Mehr Licht“ (Viac svetla). Mnohí to stále spochybňujú a vysvetľujú, že si v smrteľnej agónii žiadal viac vzduchu, nakoľko sa mu ťažko dýchalo a vraj povedal:  „Mehr Luft.“ Tak či onak, je to isté posolstvo, či aj jeho osobný duchovný testament. Viac svetla, aj viac vzduchu, aby sa nám ľahšie dýchalo v tomto utrápenom svete.  Je toľko svetla v tomto období, ako nikdy v žiadnom inom období v roku – práve počas leta. Pamätám si na naše návštevy u našich priateľov na severe Nemecka, v okolí mesta Rostock, kde sme mali vidno takmer až do polnoci. Boli to pre nás nezabudnuteľné okamihy práve počas leta a prázdnin. A predsa!  Zdá sa nám, že tmy pribúda vždy viac a viac. Vojnové konflikty  neustávajú a neutíchajú  – a pribudol ďalší. Sme veľmi znepokojení. Svet nejde a nespeje ku lepšiemu, čo sa týka bezpečnosti. Vo svete sa to stále viac a viac komplikuje. A to nám nepridáva radosti. Myslím na najstaršiu členku nášho zboru, sestru Milku, ktorá mi opakovane tvrdila, že Stará zmluva sa jej tak ťažko číta, pretože je plná vojen. To človeka môže odradiť. Neodradilo to aj vás?  Izrael, ako Boží vyvolený ľud – bol vždy obklopený mnohými nepriateľmi. A vždy prežil, pretože na jeho strane stál Boh. A tak je tomu aj dnes! Za všetky biblické miesta zo starej zmluvy môžem citovať tento: „Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho.“ (2 M 14,14)

     Je tu letný  slnovrat, ale aj nejaký ťažko vysvetliteľný zvrat k oveľa horšiemu, nie k lepšiemu. Rinčia zbrane, padajú bomby, ľudia sa musia ukrývať. Aj takú podobu má leto na sužovanom Blízkom východe. Tam došlo k zvratu práve počas júna. Izrael zaútočil na Irán. A to nie je celkom taká ľahká téma, s akou sme začali v úvode tejto reflexie a článku. Slnovrat a ďalší zvrat vo svete! Poďme aj k ťažšej  téme! Ako máme tomu všetkému porozumieť? Je to iba politika, či ešte aj niečo „iné“ za tým. O „politike“ v kostole nechceme počuť ani slova! To tam vraj nepatrí. To však nie je „iba“ politika!  Náš Pán Ježiš Kristus  nás na to všetkých upozornil už dávno. Už pred dvetisíc rokmi.  V Biblii je úplne všetko. Nesledujme teda  iba tituly v novinách, ale čítajme viac Bibliu. To je výzva do týchto letných  dní. Iste ťažká téma, v lete máme radi ľahšie témy. No sirény znejú, bomby padajú, domy sa rúcajú. Tento svet nejde k chaosu nejako celkom  náhodne. Náš Pán o znameniach času pre posledné obdobie predsa aj hovoril: „Povstane národ proti národ a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad a mor a miestami aj zemetrasenia. A všetko toto je počiatok bolestí.“ (Mt 24,7-8) A evanjelista Marek ešte dopĺňa: „Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec.“ (Mk 13,7) My nielen počujeme, ale my to aj takmer dennodenne ešte aj vidíme –  a všetko, akoby v priamom prenose. Vojny, zemetrasenia –  to sú autentické  slová nášho Pána Ježiša Krista.  Sú pravdivé. Kristus je Cesta, Pravda i život (J 14,6). Sme teda varovaní  –  z lásky, nie preto, aby sme mali strach. Nemáme panikáriť, ale máme sa pripraviť. My sa práve nemáme báť a strachovať. Veď viete, a to nanovo pripomínam, že výzva: „Neboj sa!“ je v Biblii v rôznych formuláciách až 365x, teda na každý nový deň! Ale je to vôbec možné, keď to vidíme takmer denne?  Áno, my sme sa opäť trochu zľakli. No nie všetci! A pri tom všetkom mnohí  si žijú ďalej   svoje životy. Nedajú sa ničím „vyrušiť“ v tomto svete. Konfrontácia medzi Izraelom a Iránom v tomto svete ich nezaujíma. Povedia si – je to dosť ďaleko od nás. No Ukrajina nám až taká vzdialená nie je. Duchovná tma sa medzi nás  pomaly  vkráda. Cítime sa neraz  ako napr. Eliáš  – sme veľmi oslabení. Videl prejavy Božej moci a chcel následne  zomrieť. Zúfal si nad vlastným životom aj napriek tomu, že videl Božiu moc na vrchu Karmel v priamom prenose  (1 Kr 18 – 19. kap.).  Akási „vnútorná vojna“ sa odohrávala v jeho vnútri. Bol veľmi vyčerpaný, tak, ako aj my dnes.  Sám a na púšti bol  unavený a všetko na neho doľahlo a ovisli mu plecia. A zažil a  videl Božiu moc priamo „na život!“   Tak sa cítia dnes aj mnohí veriaci. Eliáš videl záblesky Božej moci, ale bol veľmi unavený a  vyčerpaný. Odvážne stál na vrchu Karmel a zanedlho si zúfal nad vlastným životom.  V tichých chvíľach mnohí veriaci kresťania  zápasia s vnútorným vyčerpaním. Aj Eliáš sa cítil  veľmi opustený. A prorok Jeremiáš plakal nad Božím ľudom (Žalospevy – Plač Jeremiášov) nie preto, že by nemal nádej. Videl, ako Babylon obkľučuje Jeruzalem, ako je chrám znesvätený. Plakal, lebo miloval. Láska mu lámala srdce  pre jeho ľud.  Stál uprostred ľudu, ktorý sa rúcal. Akoby sme niečo také prežívali aj my dnes –  práve počas tohto leta. (pokračovanie)