Od Boha – k Bohu
K Pánovu Vstúpeniu
Dnes je ten deň D, keď Pán Ježiš Kristus vstúpil na nebesá. Dnes je ten deň, ktorým vrcholí veľkonočné obdobie. V žalme 118. V.24 čítame: „Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujme sa v ňom.“ Toto je deň Pánovho návratu do Jeho nebeskej domoviny. Lukášovo evanjelium končí správou o Vstúpení Pána na nebesá. Tam, kde končí Lukáš, pokračuje knihy Skutkov apoštolov – autor je ten istý, je ním Lukáš, lekár apoštola Pavla. S veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema, vyprevadili svojho Pána a majstra k Otcovi (Lk 24,50-53). Vrátil sa domov, vrátil sa tam, odkiaľ vyšiel. Po vykonanom diele – naspäť ku Otcovi, s ktorým sa rozlúčil na tých svojich pozemských 33 rokov. Po vykonanom diele – vracia sa domov. A to, kde odchádza, nám ukazuje smer aj našej hodnotovej orientácie. Učeníci mali veľkú radosť – všetkému už viac porozumeli, ešte Duch Svätý nebol síce zoslaný, ale už im isté súvislosti zapadli do seba – s veľkou radosťou. Už nežialili, už neplakali, ako napr. na pohrebe, keď sa niekto s niekým lúči. S veľkou radosťou. Radosť zaplavila ich vnútro. To je refrén celého veľkonočného obdobia, to je refrén veľkonočnej doby – veľká radosť. Už žiadna bolesť, zármutok, či strasť – iba čistá radosť. A spomeňme si na slová nášho pána, ktoré sme počas veľkonočného obdobia 40 dní počuli viackrát: „ ..a nik vám nevezme vašu radosť..“ (Lk 16,22b) A tá ešte mocnejšia a hlbšia radosť ešte len príde – po zoslaní Ducha Svätého.
Počas posledných troch nedieľ tohto obdobia – Jubilate, Cantate, Rogate sme mali starocirkevné evanjeliá práve z Jánovho evanjelia, z tzv. Ježišových rečí na rozlúčku. Sú veľmi pôsobivé. A dnes by sme sa chceli zamerať na slová Pána, ktoré tiež povedal v tomto kontexte: „Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi.“ (J 16,28). A učeníci Mu následne povedali, že teraz vraví otvorene a nie v obrazoch. Už tomu viac rozumeli. Pán im povedal, že ešte im mnoho má povedať, ale teraz by nezniesli. Tak postupne im odkrýval tajomstvá a pravdy. Životná cesta Pána – je od Otca – ku Otcovi. To je Jeho cesta. To je aj naša cesta. Aj my sme vyšli od Otca. Život sme si nedarovali sami. Nie sme tu z vlastného rozhodnutia. To Pán Ježiš sa stal človekom preto, že sa rozhodol pre to On sám. Povedal Otcovi asi aj takto: „Otče, idem do toho. Stojí mi to za to, aj keď to bude ťažké a zložité..“ A my vieme, že to dal.. Zvládol to. Ale bolo to veľmi ťažké. V Getsemane sa modlil: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich, ale nie ako ja chcem, ale ako Ty..“ (Mt 26,39) My sme sa narodili ako „produkt“ lásky našich rodičov. Nič sme okolo nášho narodenia nemohli ovplyvniť – sme tu. Rodičia sa pre nás rozhodli. Ale prv, ako sa tak stalo, sa pre nás rozhodol náš nebeský Otec. Pán Boh vedel o nás už dávno pred naším narodením. My sme vyšli z Jeho stvoriteľskej dielne. Smieme to poznať podľa slov vyznania proroka Jeremiáša: „Prv, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, prv, než si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa a určil som ťa národom za proroka.“ (Jer 1,4-5) Dal mu život, pretože mal pre neho a aj s ním poslanie. Často sa vraciam ku citátu D. Bonhoeffera: „Život – to je Boží plán s nami.“ Minule som to vysvetľoval v Senior centre Pod lesom jednej sestre katolíčke: „.. taký plán mal Pán Boh aj s Máriou. Nič viac, nič menej, než len aby porodila Božieho Syna Ježiša Krista. Bolo to výnimočné poslanie, no „len“ poslanie. Nie nepoškvrnene počatá, nie Kráľovná neba.. A rozhodne nie kráľovná Tatier! A ona to tak, ako som jej to vysvetlil, aj prijala vo veku 93 rokov. Nevyhnem sa opakovanému tvrdeniu, že my evanjelici neveríme v Pannu Máriu. A tak to s láskou vysvetľujem, že aj ona bola ohnivkom v reťazi tých mnohých. Pán Boh mal taký plán s ňou. My sme tiež tým ohnivkom. Malým síce, ale veľmi dôležitým. Bez nás tá reťaz by bola neúplná. A tá sestra Magdaléna to naozaj prijala – dala si to takto vysvetliť a bola veľmi rada, že tomu smie tak rozumieť. A pripomenula, že je to takto ešte nikto nikdy nevysvetlil. A s úsmevom dodala, aké má privilégium, že ona nemusí chodiť za pánom farárom, ale že pán farár chodí za ňou a ešte jej aj to všetko vysvetlí. Teším sa, že takýto pán má Pán aj so mnou.
Vedel to tak mocne a v hĺbke svojej duše precítiť aj sám kráľ Dávid, ktorý v tom známom 139. žalme vyznal tie známe slová: „Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.. Ty vieš, či sadám, či vstávam i moju myšlienku chápeš zďaleka.. Obkľučuješ ma zôkol – vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa..“ A preskočme niekoľko ďalších známych veršov a príďme spoločne k jeho vyznaniu (v.15-16): „Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.“ Jedinečné vyznanie, ktoré má nám čo povedať aj dnes. Podčiarknime si ho vo svojej Biblii, zvýraznime farebne.. Pán má so mnou svoj jedinečný plán. Z tohto dôvodu som sa aj ja narodil, som tu – a žijem.. A veľmi ďakujem za túto možnosť a príležitosť.. Pripomeňme si citát z Pavlovej kázne na Areopágu: „Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme.“ (Sk 17,27-28)
Od Boha – k Bohu. To je povedané všetko v kocke o živote nášho Pána. Od Boha vyšiel, k Bohu sa vracia. S výnimočným poslaním Pána vykúpiť nás od smrti večnej a moci diabolskej. A tak je to aj pre nás mocné posolstvo: od Boha – ku Bohu. A medzi tým beží náš život – u niekoho kratší, u niekoho dlhší. Je toľko nádherných myšlienok a citátov o živote. O tom, čím všetkým naplniť náš život. A keďže som milovník rôznych citátov, tak vám ich opäť zopár ponúkam. Stále mám okolo seba vzácnych ľudí, ktorí ma nimi obohatia (za všetky menujem aspoň dve – sestru Zorku, sestra Dášu). Tak napr.:
„Všetko, čím sme, žije v každom okamihu v nás.“ (A.Miller)
„Každý okamih je posvätný. Dajte každému okamihu jasnosť a zmysel, každému váhu svojho vedomia, každému jeho pravé a náležité plnenie.“ (Th. Mann)
„Každý deň nám Boh dáva spolu so slnkom okamih, v ktorom môžeme zmeniť všetko, čo nás robí nešťastnými. Každý deň sa tvárime, že ten okamih nevieme rozpoznať, že dnešok je podobný včerajšku a taký istý bude aj zajtrajšok. Tí, čo venujú pozornosť všedným dňom, objavia v nich magické okamihy. Môžu sa skrývať ráno, keď strkáme kľúč do zámky, vo chvíli ticha po večeri, v tisíc a jednej maličkosti, čo sa nám zdajú všedné a stále rovnaké. Takéto okamihy existujú: sú to okamihy, keď nami prechádza všetka sila hviezd a umožňuje nám konať zázraky.“ (P.Coelho)
„Múdrosť nie je nič iné, ako príprava duše, schopnosť, tajné umenie myslieť, cítiť a dýchať myšlienky jednoty v každom okamihu života.“ (H. Hesse).
„Teraz, keď sme sa naučili lietať v poverí ako vtáci, potápať sa, ako ryby, ostáva nám už len jediné – naučiť sa žiť na zemi ako ľudia.“ (G.B.Schaw)
„Hĺbku jadra vecí poznáš iba srdcom.“ (Ph. Bosmans)
„Kotva srdca sa vždy ponorí hlbšie, než kotva rozumu.“ (M.Arnould)
Zopár motivačných citátov aj pre nás pre našu cestu: od Boha – ku Bohu. Od Otca – ku Otcovi. Aj učeníci to tak prijali o svojom Pánovi. A pravdepodobne aj potom následne o ich vlastných životoch. Učeníci ten čas, po vstúpení, pred zoslaním Ducha Svätého vyplnili modlitbami. Mali sme nedeľu Rogate, nedeľu modlitby. Jedna nedeľa ale nestačí. Ap. Pavel napísal Tesalonickým kresťanom: „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite. Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás, v Kristu Ježiši.“ (1 Tes 5,16-18). Tak sa dialo v prvotnej cirkvi. Mali radosť vo svojich srdciach, zotrvávali na modlitbách a ďakovali za všetko. Práve na modlitbách učeníci poznali, že majú doplniť plný stav 12-steho učeníka (Sk 1,15-26). A lós padol na Mateja. Modlia sa, volia Mateja za apoštola. Čas 10 dní do prvých Letníc vyplnili takto efektívnym spôsobom. Bolo zo jedinečné očakávanie – na modlitbách. Podľa slov Pánových neodišli z Jeruzalema, ale očakávali zasľúbenie Otcovo. A tak očakávajú, nie so založenými rukami, ale na modlitbách – so zloženými rukami, aj keď ich takto zložené nemali. Ďakujeme za dar modlitby, môžeme nimi naplniť náš život. Modlitba je dar, je milosť, nie je to povinnosť. Je to výsada a právo Božích detí. Aj my smerujeme do nebeského domova, kde všetko uvidíme tvárou v tvár. Máme sa na čo tešiť. Ďakujeme aj za našu cestu: Od Boha – ku Bohu..