Ozveny Grécka
Do Grécka sme sa s manželkou Emíliou vrátili v tomto roku už po druhýkrát. Prvýkrát to bolo v septembri 2024 pri návšteve gréckeho ostrova Patmos a štúdiu biblickej knihy Zjavenia Jánovho. V apríli 2025 to bola opäť študijná cesta – po stopách ap. Pavla a jeho 2. misijnej cesty. Nám obom, ale aj celej našej ekumenickej skupine 45-tich účastníkov dala veľmi veľa. V mysli neraz často prechádzam navštívenými mestami a miestami. Niektoré sú už celkom v ruinách, niektoré boli len nedávno vykopané. Poznávací zájazd vám vie veľa toho ponúknuť a aj v skutočnosti dať. Už to všetko vidíme ešte inak, hlbšie, máte to pred očami. Tak, ako keď som sa v marci 2009 vrátil z Izraela a prešiel tými najhlavnejšími biblickými pamiatkami tejto krajiny. Keď sme sa o tom dosť často rozprávali s naším bratom farárom a aj biskupom Východného dištriktu Jánom Midriakom, tak sme mu odporúčali ísť na takúto cestu. On to razantne odmietal s tým, že by sa na takúto cestu nedal, pretože chcel vidieť biblické príbehy v tej biblickej patine, nie z hľadiska prítomnosti a jej reality. Bál sa, že práve oná realita mu to všetko „pokazí“.. Do istej miery sa dá tomu rozumieť, pretože človek, ktorý sa pripravuje na cestu do Jeruzalema a „teší“ sa napr. na „Viu dolorosa“, tak následne je veľmi sklamaný, pretože je to dnes veľmi rušná a frekventovaná tržnica. Všeličo vás vie na tejto ceste vyrušiť až natoľko, aby ste na Golgotu nevystúpili. Ponuky arabských obchodníkov sú veľmi lákavé – so slovenským komentárom „dobrá cena“ – je niekedy neodolateľná. A niekomu sa môže stať, že ani nevystúpi, keď sa začne venovať všetkým tým obchodníkom a tovaru, ktorý ponúkajú. AS je možné, že je v tom aj istý zámer..
Návšteva Grécka – ostrova Patmos 2024 a štúdium 2. misijnej cesty ap. Pavla nám bola však veľmi obohacujúca. Po tých mnohých skúsenostiach si dnes už ani neviem predstaviť, že by som tam nebol! Ako dieťa som mal veľmi rád grécke báje a povesti. Mal som v tom náboženstve istý zmätok a chaos, ale príbehy to sú veľmi zaujímavé. Grécki bohovia sa škriepia, závidia si, žiarlia na seba atď atď. Naša sprievodkyňa Vivien mala v tých príbehoch veľmi jasno a vedela o tom aj pútavo hovoriť.. Pozná ich takmer dokonale, ale po ich opätovnom vypočutí – nemám v nich lepší prehľad. No to nie je dôležité. Grécka mytológia mnohých dodnes fascinuje. Vieme, že Grécko je kolískou demokracie. To je vláda ľudu – z gr. demos (ľud) a kratos (vláda). Z Grécka pochádzajú olympijské hry. Tie novoveké v roku 1894 obnovil známy Pierre de Cubertin. Úsilie s tým spojené dalo jeho životu nový rozmer. Grécko je kolískou a rodiskom mnohých filozofov. Spomienky na Grécku kultúru stále vibrujú v mojom vnútri, v tomto prítomnom veľkonočnom čase, myslím, že budú i potom – po jeho skončení. Pán Boh aj cez pohanov, ktorí verili týmto bájkam – vnukol mnoho cenného a hodnotného. Som presvedčený, že aj toľko, napriek všetkému tomu okultnému, ktorému sa venovali v ich gréckom náboženstve. Je tam mnoho veštenia, mágie, nečistých síl. No grécki filozofi a učenci sa spomínajú dodnes. Pár myšlienok gréckych klasikov by nám možno prišlo aj vhod. Zopár gréckych filozofov a ich myšlienok vám ponúkam v tejto reflexii.
„Človek je bytosť hľadajúca zmysel.“ (Platón)
„Šťastie nespočíva v majetku, ani v zlate, šťastie spočíva v duši.“ (Demokristos)
„Nič nie je aktívnejšie, ako myšlienka, lebo tá prechádza vesmírom a nič nie je silnejšie, ako nevyhnutnosť, lebo všetko sa jej musí podriadiť.“ (Táles)
„Všetky ľudské bytosti od prírody túžia po poznaní.“ (Aristoteles)
Zastavme sa na chvíľu pri ňom. Pôsobil v Aténach. Je hádam najznámejší zo všetkých. Bol pod priemernou výškou. Ostrý a dychtivý v tvári, bol obdarený mnohou energiou. Bol stále v pohybe, zbieral informácie z každého zdroja. Ako praktický človek a pozorný pozorovateľ hľadal nielen fakty, ale aj metódy, ako s nimi naložiť a dať ich do poriadku – čím pripravil pôdu pre rozvoj vedeckej metódy o mnoho storočí neskôr. Bol vysoko zmýšľajúci a dobrosrdečný, oddaný svojej rodine a priateľom. Pokojný a bez vášne bol vraj spravodlivý k svojim nepriateľom a súperom, vďačný svojim dobrodincom a v skutočnosti bol stelesnením morálnych ideálov – načrtnutých v jeho etických pojednaniach. Nasledujúce aforizmy o odvahe odrážajú niektoré z jeho vlastnej filozofie:
„Ideálny človek znáša nehody života dôstojne a s pôvabom, pričom vychádza zo všetkých okolností.“
„Odvaha je prvou z ľudských vlastností, pretože je to kvalita, ktorá zaručuje všetko ostatné.“
„Považujem toho za statočnejšieho, kto prekoná svoje túžby, ako toho, kto porazí svojich nepriateľov, pretože najťažšie víťazstvo je nad sebou samým.“
„Dôstojnosť nespočíva vo vyznamenaní, ale vo vedomí, že si ho zaslúžime.“
„Každý človek dobre posudzuje veci, ktoré vie a v týchto veciach je aj dobrým sudcom. A tak človek, ktorý bol v nejakom predmete vzdelaný, je v tomto predmete dobrým sudcom.“
Posledné tri dni našej cesty sme strávili v Tesalonikách – v Solúne. Toto mesto nás ohromilo svojou veľkosťou. Tam sme strávili aj Kvetnú nedeľu, ktorá bola tak slnečnou a hrejivou, že sa mi splnil sen – byť pod palmami práve na Kvetnú nedeľu. Už v sobotu večer sme v centre navštívili chrám sv. Demetria, ktorý ešte večer pripravovali na nedeľu, bolo asi 21.30. Bola už hotová Palmová alej, pod ktorou ste sa mohli ocitnúť idúc celkom do prednej časti kostola. A do tohto chrámu sme prišli aj v nedeľu dopoludnia – v rámci prehliadky centra aj s našou sprievodkyňou Vivien. Všetci, ktorí vychádzali z chrámu, držali v rukách zelené vetvičky vavrínovca (bobkový list) – malí, aj veľkí, starí aj mladí. Tí všetci potom vo veľkých skupinách sedeli na námestiach na terasách, bolo príjemne teplo. Všetci sa vyrojili do centra mesta – a nám to pripadalo ako úľ, keď sa včely z neho vyroja – po náhlom oteplení. Také boli Tesaloniky počas Kvetnej nedele. Školákom začali už veľkonočné prázdniny – kto mohol byť – tak bol v centre – aspoň to takto na nás pôsobilo. V meste bolo mnoho atrakcií do neskorého večera – koncerty a mnohé iné. Na takú Kvetnú nedeľu určite nezabudnem.
Na grécke podmienky je to pomerne mladé mesto. Založené boli až v roku 315 pr. Kr. jedným z diadochov (generálov) Alexandra Veľkého, ktorý sa menoval Kassandros. Ten si zobral za manželku Alexandrovu sestru Thessaloniké, ktorá dala novozaloženej metropole Macedónska svoje meno. Thessaloniké znamená „Tesálské víťazstvo.“ Alexandrovu sestru tak pomenoval ich otec, Filip II. na počesť tzv. tesálskej jazdy, ktorá sa považovala za najlepšiu v celom Grécku. Pomohla mu vyhrať veľmi dôležitú bitku. My ľudia sme však dosť lenivé tvory (s úsmevom), tak pomerne dlhé meno a názov Thessaloniké – skrátili sa Saloniké a tak vznikol aj slovenský Solún, odkiaľ k nám prišli naši vierozvestovia. Z toho mesta nepochádzal len sv. Demetrius. V meste, či v jeho okolí sa narodili aj patróni Európy – Konštantín a Metod, ktorí v našich slovenských dejinách zanechali silnú a veľmi výraznú stopu. Ich otec Lev zastával vysoký štátny úrad, no o ich matke nevieme takmer skoro nič a tvrdenie, že mala slovanský pôvod sa nedá nijako dokázať. V okolí Solúna žila v tom čase pomerne silná a početná skupina Slovanov, od ktorej sa zrejme títo bratia naučili rozprávať slovanským jazykom. Metod bol starší a narodil sa okolo roku 815, mladší Konštantín okolo roku 827. Obaja boli veľmi vzdelaní a okolo roku 860 sa vybrali na misiu ku Chazarom, ktorých mali konvertovať na kresťanskú vieru. Chazari boli kočovný národ, ktorého elity prijali za štátne náboženstvo judaizmus. Ich Byzanstská misia však nebola úspešná a Chazarov sa im nepodarilo získať pre kresťanskú vieru a následne aj pokrstiť. A potom, ako prišli na Moravu v roku 863 – je už celkom iný príbeh. Prišli veľmi dobre pripravení – ovládali reč ľudu, ku ktorému mali prísť. Vytvorili aj prvé písmo v dejinách Slovanov -tzv. hlaholiku, 38 písmen podľa malej gréckej abecedy. Zostavili aj prvý slovanský jazyk – staroslovienčinu. Vidím ich aj teraz – pred mojimi očami. A v ich pozadí čnela najvyššia bájna hora Grécka – Olymp, vo výške 2.918 zasypaná snehom.
A čo dodať na záver týchto mojich vnútorných vibrácii – po opätovnej návšteve Grécka. Počas týždňového pobytu nám znelo často to grécke – eucharisto (ďakujem) a odpoveď – parakalo (prosím). Ďakujúc Pánovi za všetko videné a prežité (Ž 103,1-2). (Pokračovanie a mapovanie tejto cesty nájdete na našom webe – „Po stopách apoštola Pavla“)