Po stopách apoštola Pavla I
2.misijná cesta – začiatok vo Filipis
V tomto veľkonočnom období 40 dní začíname novú sériu – 2. misijná cesta apoštola Pavla. Dôvod je zrejmý a jasný – takmer celú som ju prešiel a manželkou a celou našou skupinou, tesne pred Veľkou nocou v apríli 2025. V septembri 2024 sme navštívili Patmos a ten nám dal tiež veľmi veľa. Tak sa stalo aj pri ceste – po stopách ap. Pavla v Grécku. Grécko bolo prvé, kde sa začalo kázať evanjelium – a to samotným ap. Pavlom. Vedel perfektne po hebrejsky a grécky. To je tá dobrá správa, ktorá dorazila do Grécka – aj vďaka veľmi kvalitným cestám, ktoré tam postavili Rimania. Stalo sa tak aj vďaka veľkej oblasti s jednotnou rečou – gréčtinou. Je to reč, v ktorej sa dá vyjadriť úplne všetko. Takú pridanú hodnotu nemá každý jazyk. Napríklad slovo milujem sa v gréčtine dá vyjadriť úplne inak, ako v našom jazyku slovenskom. Vieme, ako sa slovo láska dá vyjadriť rozmanitým spôsobom v gréčtine – agapé, eros, fileo. Gréčtina má také výrazové prostriedky, aké pre porovnanie nemá náš jazyk, ani pravdepodobne iný. To všetko, ale ešte aj mnoho iných faktorov spôsobili, že evanjelium sa rýchlo šírilo v tejto časti a oblasti sveta. A nezanedbateľnou príčinou bola aj rýchlosť šírenia sa správ v danom čase – najmä v gréckom svete. Je dobre podotknúť, že v Izraeli v dobe Pána Ježiša Krista takmer nikto po hebrejsky nehovoril, reč nášho Pána bola aramejská. A východiskom bolo slovo apoštola Pavla: „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.“ (G 4,4)
Našu poznávaciu cestu sme začínali z Atén, teda z juhu Grécka, smerom na sever – do Tesaloník. Apoštol Pavel išiel opačným smerom: zo severu – na juh. Náš týždňový pobyt v skupine 45-tich končil trojdňovým pobytom v Tesalonikách, inak aj Solún. Toto mesta je nám blízke a známe, pretože odtiaľ prišli naši vierozvestovia – Cyril a Metod. My sme začínali náš pobyt v Aténach, kde sme prileteli lietadlom. Ap. Pavel sa tam ocitol v strede svojej misijnej cesty. Pôvodný plán ap. Pavla, bolo do istej miery kopírovať 1. misijnú cestu – ponavštevovať bratov, ako sa majú, ktorých navštívili na tej 1. misijnej ceste (Sk 15,36-41). Kniha Skutkov apoštolov však opisuje veľmi dôležitý apoštolský konvent, po ktorom ap. Pavel a Barnabáš rozumejú „Božím veciam“ tak, že majú ísť práve po stopách 1. misijnej ceste – ponavštevovať bratov a sestry v Kristu, aby videli, ako evanjelium rastie, ako napreduje. Evanjelium je živé a rastie v ľudskom srdci. Všetko živé rastie, ako to aj teraz vidíme v prírode. Ten konvet sa konal po 1. misijnej ceste ap. Pavla. Bol dôležitý v tom, že tí, ktorí sa stávali kresťanmi z pohanstva boli konfrontovaní tým, aby sa dali ešte aj obrezať. Tak to prezentovali bratia z Júdska, ktorí apelovali na Mojžišov zákon. Tým sa zaoberal tento koncil v Jeruzaleme, ktorý sa uzniesol, že obriezka nie je potrebná k spáse. Vzišlo z neho „iba“ odporúčanie, či uznesenie, v týchto slovách: „Zaľúbilo sa Duchu Svätému, aj nám, neukladať vám nijakého iného bremena okrem tých nevyhnuteľných veci: aby ste sa zdržiavali mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre urobíte. Majte sa dobre.“ (Sk 15,28-29)
Táto cesta sa začína tak, že sa vydajú peši, ale nejde s ním už Barnabáš, ten sa aj Jánom Markom odplavili na Cyprus. Pavel berie so sebou Sílasa a Timotea a neskôr sa k nim pripája aj Lukáš, lekár, autor Lukášovho evanjelia a knihy Skutky apoštolov. Ap. Pavel mal zdravotné problémy (problémy s očami, údajná apilepsia) – tak vždy lekára potreboval, aby bol nablízku. Prišli aj do Derby a Lystry, kde ho chceli pred časom (na 1. misijnej ceste) ukameňovať (Sk 14,8-23). Tam nachádzajú Timotea, ktorý sa stáva duchovným dieťaťom ap. Pavla, ktorého kvôli Židom aj obrezal. V ďalšom pokračovaní tejto kapitoly čítame, ako im Duch Svätý zakázal kázať slovo v Ázii. Kto vie, akú to malo priamo aj reálnu podobu?! Čo myslíte? Ako to priamo poznali, že tam nie – dal im vnuknutie? My vieme že Pán Boh si spôsob vždy nájde! Na scénu prišiel istý Makedónec, ktorý prosil Pavla vo videní, aby prešiel k nim a hlásal tam Božie slovo. Mozaiku, kde bol práve ten Makedónec zobrazený, sme videli na až na miestach – v Bérii, aj v Neapolise (ilustračný záber nad článkom). Bolo to pre samotného apoštola veľmi dôležité, čoi prišlo priam od Pána. Je treba ešte pripomenúť a zdôrazniť, že oná Makédonia nie je identická s tou dnešnou – pri Chorvátsku.. Tá pôvodná, to je časť Grécka, jedna z najväčších, ako zároveň aj rímska kolónia. Celé macedónsko pretína naprieč starobylá rímska cesta „Via Ignatia“, cesta, ktorú vybudovali Rimania. A dnes je to dôležitá diaľnica z Atén do Tesaloník. A tak onen Makedónec to všetko naštartoval, iste Pán Ježiš práve cez neho. Navštívili sme na našej ceste aj Neapolis s jedinečným akvaduktom veľmi dobre zachovalým, dvojposchodovým z čias Rímskej ríše, a s prístavom. A tá Troada je bývalá Trója, ktorý vykopal nemecký archeológ Heinrich Schliemann v roku 1873 (pre porovnanie, je to rok, keď do Smokovca za kúpeľného lekára prichádza dr. Szontagh).
Apoštol Pavel so svojím tímom prichádzajú do mesta Filipis, mesta založeného Filipom II. Macedónskym, cca roku 50. Hlavným dôvodom založenia mesta bolo zabezpečiť správu nad zlatými baňami nachádzajúcimi sa v blízkosti. Vo Filipis vojaci z Rímskej ríše boli penzionovaní práve v tomto meste, ako aj onen žalárnik (bývalý vojak), ktorému sa budeme venovať. Toto mesto a prostredie si apoštol tak veľmi zamiluje zamiluje, že im neskôr napíše svoj najosobnejší, najsrdečnejší a najvrúcnejší list, v ktorom im vyzná lásku, keď im napíše: „Nosím vás v srdci všetkých, ktorí ste spolu so mnou účastní milosti.“ (F 1,7) Filipis – je to tá moja obľúbená biblická destinácia, kde uverili traja ľudia, kde sme našli zrúcaniny synagógy, vykopávky – kde sme videli aj väzenie ap. Pavla. To je prvé miesto v Európe, kde dorazilo evanjelium vďaka Pavlovi. A tam je veľmi zaujímavá skladba poslucháčov Božieho slova – najprv Lýdia, potom veštiaca služobná dievka a potom samotný žalárnik a väzni v žalári. Každý z tých troch má iný pôvod, ale rovnako ich zasiahlo mocné Božie slovo (Žid 4,12). Ako vôbec prvá sa spomína Lýdia. Tá bude aj prvá v našom poradí. Tam mala pravdepodobne svoj obchod aj Lýdia – na námestí – na agore (na trhu) žena z Tyatíry, ktorú poznáme zo Zjavenia Jána. Tá je známa v starovekom svete zo skutočnosti, že bola centrom výroby a predaja purpuru. Kvôli obchodu Lýdia prišla do Filips. Mala tam svoj „značkový“ obchod. Povedané dnešnou rečou – jej biznis vychádzal a darilo sa jej veľmi dobre. Bola veľmi úspešná, keď si obchod otvorila práve vo Filipis. Musela mať istý kapitál, ktorý investovala do tohto obchodu. Povedané dnešnou rečou: je obchodníčkou s módou z Paríža, ktorá vlastní zároveň aj módnu rezidenciu v New Yorku. Tam sú tí hľadajúci (nabudúce si ich komplet všimneme).. A tí traja ich veľmi zaujímavým spôsobom aj reprezentujú. Evanjelium, ako dobrá správa – evanjelium na spasenie každému veriacemu, predne Židovi, potom aj Grékovi (R 1,16). Nie všetci sú ale Gréci, pravdepodobne iba tá dievčina, ktorá mala veštiaceho ducha. Žalárnik je Riman, a Lýdia je Aziatka, pochádzajúca z malej Ázie. A ženy v danej oblasti, v Tyatíre boli aj v duchovnej oblasti údajne veľmi aktívne a sebavedomé. Nespomínajú sa tu vôbec muži, Lukáš spomína iba ženy, ktoré sa tam schádzali. Boli sme aj pri rieke, kde sa dala pokrstiť – je tam vystavaný mramorový chrám z roku 1974. Pri rieke aj preto, lebo Židia potrebovali na očisťovanie kóšer vodu, tá bola iba v tečúcej, nie stojatej vode. A v spojitosti s vodou a židmi sa používa slovo geto , ktoré bolo údajne po prvýkrát použité v Benátkach, kde tej vody bolo a je aj stále pomerne dosť. Ap. Pavel vyhľadá miesto, kde sa stretávajú ženy. To je zhromaždenie, oni vlastne nepotrebujú ani chrám – veď synagóga to je spoločenstvo, ako aj cirkev: Cirkev – to nie sú kostoly, ale spoločenstvo tých, ktorí sa stretnú v mene Pánovom a môžu byť iba dvaja, či traja (Mt 18,19-20) . Židov muselo byť 10 na bohoslužbu, my si vystačíme aj traja. A tej Lýdii Pán tak mocne otvoril srdce skrze Ducha svätého, že uverila. Viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo. Dala sa pokrstiť aj s celým svojím domom. To je základ pre budúcnosť – veľmi dôležitý a potrebný základ. A dokonca bola tak neodbytná, že po krste sa konala hostina v jej dome vo Filipis. Prinútila ich, aby išli k nej. V pokračovaní tejto série si na budúce všimneme tieto tri postavy, porovnáme ich – doplníme, čo o nich prípadne nevieme. A máme sa na čo tešiť.