Dobrá správa III
Omilostení
Pokračujeme ďalšou časťou nášho zimného seriálu. Som vďačný, že si môžeme detailne všímať posolstvo dobrej správy – čo ono je a čo prakticky pre nás znamená.. A zároveň sa môžeme aj veľa nového naučiť. Téma odpustenia je tiež jednou z takmer nevyčerpateľných tém. Mnohí sa pýtajú: „Je mi skutočne odpustené?“ Mnohí si kladú otázky: „Nehnevá sa na mňa Boh?“ Nejako to nevieme vnútorne duchovne spracovať, že Boh nás akosi veľmi „jednoducho“ omilostil. Vyhlásil nad nami amnestiu. Tak, ako to napísal ap. Pavel: „..omilostil nás v Milovanom..“ To je veľmi dôležité slovné spojenie, ktoré by sme si mali dobre zapamätať a uložiť do srdca. Je z Písma, je z Novej zmluvy. Ap. Pavel píše kresťanom list do Efezu – a v úvodnom pozdrave, ktorý ako list obsahuje, im píše veľa krásneho, milého, povzbudivého , ušľachtilého a povzbudzujúceho (1,3-14) Pokiaľ si dobre pamätám, tak v gréčtine je to jedna jediná veta. Koľko krásnych slov sa môže dostať do jednej vety. . Toľko krásneho posolstva sa zmestí do jednej krásnej dlhej vety. Aspoň ten úvod pozdravu: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista , ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristu Ježiši všetkých duchovným požehnaním.“ To dôležité je, že to je v Kristu Ježiši, nie mimo neho. Len v Ňom! To všetko – to je aj odpustenie a omilostenie. Božia milosť sa prejavuje rôznym spôsobom, jedným dôležitým prejavom je odpustenie. Neraz je to spojené aj s tou predstavou, že musíme niečo vykonať a urobiť, aby nám bolo odpustené – to sme konštatovali aj v tej minulej časti, keď si Pána Boha chceme neraz nakloniť na našu stranu. To nejde! To ani nemusíme. On je na našej strane. Ak Boh za nás, tak kto proti nám? (R 8,31)
Jedným dôvodom môže byť aj slovo, ktoré povedal sám PJK v Kázni na hore: „Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský, ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte.“ (Mt 6,15) Toto nie je dobrá správa. Je to zlá správa! Prečo? Lebo je tam podmienka! A my vieme, že Boh miluje nepodmienečným spôsobom! Pán Boh nekladie podmienky – a tu taká jedna je predsa! Božie odpustenie sa podmieňuje naším vlastným. To nie je milosť, to je zákon. Prečo Pán, ktorý je Pánom milosti tu pripomenul zákon? Niektorí ľudia potrebujú počuť najprv zlé správy, aby ocenili potom tie dobré, ako to poznáme z vlastnej skúsenosti. Pán Ježiš povedal, že prišiel naplniť zákon. A plnosťou zákona je Láska! Tak to napísal ap. Pavel: „Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska.“ ( R 13,10) Pán Ježiš vyslovil hneď v úvode svojej kázne na hore, že neprišiel zrušiť zákon, ale ho naplniť (Mt 5,17). A kde to urobil? Urobil tak na kríži! V akte zaplatenia za hriechy sveta odpustil tým, ktorí proti Nemu hrešili. Vidíme tú spojitosť? Podmienku pre odpustenie, ktoré On sám hlásal na hore, naplnil On sám na kríži. Teraz je Ježiš sám zavŕšením zákona pre tých, ktorí v Neho veria. To je veľmi dôležitý verš od ap. Pavla: „Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu.“ (R 10,4) Zmluva dodržiavania zákona bola naplnená na kríži. V jednom komentári som sa dokonca dočítal o „podmienenom odpustení“ pred ukrižovaním a nepodmieneným odpustením po Golgote. To ma zaujalo. Ponúkam aj vám zopár myšlienok! Kríž a Golgota naozaj zmenila všetko!
Bližšie si to všimneme. V deň, keď bol Pán Ježiš vzkriesený, začal hlásať pravdu, ktorá sa odlišovala od toho, čo kázal predtým. Pred Golgotou to bolo podmienené odpustenie, ale po vzkriesení povedal svojím učeníkom, ktoré slová sú Jeho autentické: „Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a tretieho dňa vstať z mŕtvych a že musí sa kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov.“ (Lk 24,46-47) Čo je pozoruhodné, Kralický preklad miesto „na“ má iba spojku „a“.. A v jednom komentári som sa opäť dočítal, že sú vlastne možné dve varianty, medzi ktorými je zásadný rozdiel. Pokánie na odpustenie hriechov kázal Ján krstiteľ, kazateľ pokánia. Je to odpustenie, ktoré bolo podmienené tým, že sa človek odvráti od hriechu. No teológovia tvrdia, že Ježiš nepoužíva slovesá, ale podstatné mená – v zmysle slov: Odteraz odpustenie nie je niečo, čo robí Boh, ale čo už urobil. Odpustenie je vyrovnanie dlhu. A kde bol náš dlh vyrovnaný? No predsa na kríži. Podľa Novej zmluvy je odpustenie podstatné meno, nie sloveso. Je to niečo, čo Boh dáva. Nie to, čo robí! Už to urobil! Na kríži bol naplnený zákon, bola zjavená milosť. Zo slovies sa stali podstatné mená. Môže to byť pre nás zaujímavá informácia, preto ju vám ponúkam aj v tomto našom seriáli. Problém odpustenia bol vyriešený na kríži na Golgote už pred dvetisíc rokmi. Na kríži sa Ježiš stal zmierením, obeťou za naše hriechy, za hriechy celého sveta (1 J 2,2). Ježiš odvrátil Boží hnev od hriechu, ktorý bol v nás – tým, že zobral na kríž naše hriechy. Každý hriech je ako bleskozvod, priťahuje hnev. Od čias Starej zmluvy hriech narastal až do takých rozmerov, že sa nedal už ignorovať, aj keď sa obete za hriech konali. Na kríži Ježiš zobral hriech sveta na seba a zmazal ho – tým, že zomrel za nás. Naše hriechy boli odpustené. Boli zahladené, anulované – boli akoby spálené bleskom. Nasledovné slová by nás mali naplniť šťastím: „Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté, blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech.“ (R 4,7-8) Blahoslavený , znamená šťastný. Napriek tomu nie sú všetci šťastní. Sú prenasledovaní vinou, neschopní odpustiť sami sebe, pretože nevideli bleskozvod kríža. Nepočuli dobrú, skvelú správu, že Ježišova obeť je raz a navždy riešením ich hriechu. Napriek tomu boli uvedení do omylu, že Boh sa na nich hnevá, že si robí zoznam ich hriechov a spisuje proti nim žalobu.
Pokánie a odpustenie hriechov. Uvažujme ďalej spoločne. Počas svojho verejného účinkovania PJK chodil po celej krajine, odpúšťal ľuďom, ktorí ani nevyznávali svoje hriechy, ani sa nekajali, aj keď povedal žene hriešnici: „choď a odteraz viac nehreš. A keď visel na kríži, tak odpustil tým, ktorí ho tam zavesil i a ukrižovali. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. K Jeho odpusteniu smieme rovnako pristupovať, ako k jeho láske – ako k jeho daru. Nemusíme sa šľahať, aby sme ho získali tak, ako to robili mnísi, ako aj Martin Luther. Oni sa predbiehali, čo kto ako vydrží dlhšie sedieť na studenom – atď. To je otázka: Ako nájdem milostivého Boha? Vždy, keď pozrieme na kríži kdekoľvek na ceste, v kostole, na retiazke niekoho: Ďakujem ti, Ježiši!“
Ak sa tak stalo (a stalo sa tak!) a nám bolo odpustené z púhej milosti, nemala by to byť pre nás lacná milosť, proti ktorej tak dôrazne bojoval D. Bohnoeffer. V tomto roku, 9.apríla 2025 si pripomenieme 80 rokov od jeho popravy, krátko pred koncom druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore vo Flossenbürgu. Za svoj krátky život, 39 rokov stihol toho pomerne dosť. Vo svojich dielach bojoval proti lacnej milosti a túžil po tom, aby to bola pre nás, pre všetkých vzácna milosť, aj keď sme k nej tak ľahko prišli. Boh nás omilostil v Milovanom! Ty nič pre to už nemusíš robiť. Ani si to zaslúžiť, lebo nikto si to nezaslúžil. Ani si nemusíš robiť žiadne zásluhy a „zapáčiť“ sa Bohu – to, čo sme získali od Boha, získali sme darom. Všetko je dar – aj odpustenie je dar. Nemusím sa teda nejako zvlášť naháňať za odpustením. Ak by sme tak to robili, znamenalo by to, ako keby sme kupovali vzduch. A ten vzduch nemusíme predsa kupovať! Ten je predsa zadarmo! Stačí otvoriť ústa – a nadýchnuť sa. ! Vdýchnuť ho do svojho vnútra! Boh nám dal všetok vzduch, ktorý kedy budeme potrebovať. A tak je to aj s odpustením. Odpustenie nie je niečo, za čím je potrebné sa znova a znova hnať. Je to niečo, čo je potrebné vlastniť a mať! A naše odpustenie je v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! Evanjelium – ako dobrá správa nie je hľadanie našich nedostatkov a našich hriechov! Je to Božia deklarácia nad nami všetkými, že nám bolo odpustené skrze Božieho Baránka Pána Ježiša Krista. Je to dobrá správa – ničím nepodmienená! Je to evanjelium pre nás pre všetkých! Tak to napísal aj. Ap. Pavel: „Lebo zavrel Boh všetkých pod neposlušnosť, aby sa nad všetkými zmiloval.“ (R 11,32) Dobrou správou je, že sme milovaní takí, akí sme. Dobrou správou je, že je nám odpustené. A dobrou správou je, že sme zachránení.. A o tom, ak dá Pán, najbližšie..