Dobrá správa l
Úvod
Slovo evanjelium skloňujeme vo všetkých pádoch. V cirkvi je práve toto slovo najfrekventovanejšie. Už toľko krát sme my ho my sami vyslovili. Už toľko krát sa sme ho počuli. Vieme jeho význam a obsah, ale pripomeňme si ho nanovo. Evanjelium je dobrá správa. Slovo evanjelium pochádza z gréčtiny a vzniklo spojením dvoch slov – eu (dobrý, radostný) angelion (správa) – čiže dobrá (radostná) správa. Toto slovné spojenie, ale v celkom význame, než ho používame my dnes, sa často používalo v Rímskej ríši pomerne bežne a často. Keď skončila vojna, či akákoľvek doba neistoty, keď skončil starý režim, prišiel nový – tak sa to vždy ohlasovalo ako – dobrá správa. Po vražde Júliua Cézara – roku 44 pred Kristom, prebiehala trinásť rokov dlhá občianska vojna. Stav neistoty, obás a strachu dlho pretrvával. Zo záverečného námorného duelu Oktaviána versus Antónius vyšiel víťazne v roku 31. pred Kristom práve Oktavián, neskorší prvý cisár Augustus. Bol to vlastne adoptívny dedič samotného Cézara. Do vtedy napätej situácie zaznieva evanjelium, teda dobrá správa o tom, že Oktavián vyhral a stal sa vládcom, prvým cisárom Rímskej ríše. Ten, ktorý dostal prívlastok Augustus, v preklade božský. Neistota sa po dlhom čase skončila. Boje sa skončili. Nádej, že svet bude lepším miestom pre život, znova a nanovo ožila. Definícia dobrej správy je asi v tom: niečo sa stalo (víťazstvo) a má to ďalekosiahle následky a niečo sa ešte len stane (návrat), ale už teraz to má veľký a ďalekosiahly vplyv na život ľudí.
Evanjelium je predovšetkým dobrá správa! Je to správa o tom, že sa niečo už stalo a ešte sa niečo stane. Dobrá správa je to, čo Boh pre nás v Kristu vykonal. O tom je aj ten jedinečný verš, ku ktorému sa dostaneme: „Lebo tak Boh miloval svet..“ (J 3,16) Tento Boží Syn Pán Ježiš Kristus už zvíťazil na dreve kríža na Golgote, ale triumfálne sa ešte raz vráti na túto zem. Už nie ako o dieťa v Betleheme, ale ako mocný Sudca živých a mŕtvych. A táto dobrá správa má veľmi silný a mocný potenciál meniť životy ľudí už teraz. Nebo prišlo na zem . Svet je opäť lepšie miesto pre život – tým, že Boží Syn sa stal človekom. To je dobrá správa! Je to viac, ako dobrá rada! Predstavte si takú situáciu u lekára. Každý tam ide, každý ho potrebuje – skôr, či neskôr. A keď očakávame na výsledky vyšetrení , tak to čakanie nemá konca kraja. Pán doktor nám pri osobnom stretnutí povie: „Mám pre vás dobrú správu!“ Ale ako by to vyznelo, keby nám povedal: „Mám pre vás dobrú radu!“ V Biblii máme mnohé cenné rady, ďakujeme.. Biblia je to Kniha kníh. Evanjelium nie je dobrá rada! Evanjelium je dobrá správa! A ako sa reaguje na dobrú správu? Predsa: Wau! Či nie? A o tom chceme spoločne uvažovať počas februára, resp. aj v marci, keď takto o mesiac začneme pôstne obdobie.
Zaujal ma skutočný príbeh, ktorý sa udial po skončení 2. svetovej vojny. Je celkom možné, že ste sa s ním aj stretli. Keď sa skončila ničivá svetová vojna, nastal čas veľkej radosti. Meče sa podľa knihy proroka Izaiáša prekuli na pluhové radlice a oštepy na vinárske nože (2,4), zajatci boli oslobodení a milióny ľudí sa vrátilo domov k svojim rodinám. Len jeden muž menom Hiroo Onoda z japonskej cisárskej armády sa rozhodol neuveriť vysielaniu ohlasujúcemu koniec vojny. Nasledujúcich celých 29 rokov sa skrýval vo filipínskej džungli a odmietal sa vrátiť domov. Úrady vedeli, kde je, snažili sa mu doručiť „dobrú“ správu. Onoda však všetko ignoroval, letáky, ktoré mu nechávali ostrovania, vnímal ich ako nepriateľskú propagandu. Dokonca listy, rodinné fotografie a výtlačky novín, ktoré mu zhadzovali z lietadiel , považoval za dobre vymyslený a umný trik. V roku 1974 – teda po 29. rokoch od konca vojny sa jeden japonský vysokoškolák rozhodol podniknúť osobnú misiu, aby vystopoval vydedenca. Študent po pátraní v džungli starého vojaka našiel, spriatelil sa s ním, ale nepodarilo sa mu ho presvedčiť, aby sa vzdal. Napokon japonská vláda do džungle vyslala jeho bývalého veliteľa s rozkazom, aby sa stiahol. Onoda zbavený povinnosti vyprázdnil guľky zo svojej pušky a konečne zložil zbraň. Vojna sa pre neho definitívne skončila. Vrátil sa domov, kde ho vítali ako hrdinu.
Skutočný príbeh! Toto sa mohlo stať? To fakt? Áno, dokonca vyšiel aj v slovenskom jazyku ešte v roku 1980 (vo vydavateľstve Pravda) pod názvom: „Hiroo Onoda: Moja tridsaťročná vojna.“ Tri desaťročia bojoval v neexistujúcej vojne, proti imaginárnemu nepriateľovi, ktorého sa bál a vôbec nikomu nedôveroval. A to je zaujímavý obraz, alebo podobenstvo do dnešných čias. Niektorí ľudia práve takto vnímajú Pána Boha. A existuje ešte stále mnoho ľudí, ktorý nepočuli evanjelium. Alebo ju aj počuli a neveria jej, ako náš japonský vojak. Žijú v klame a lži a odmietajú prísť domov. Tento svet je takých ľudí preplnený. Dobrá správa je správou všetkých čias, zaznela nad Betlehemom v plnosti časov (G 4,4) v čase narodenia Pána Ježiša Krista: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (Lk 2,10) Nie tak dávno sme to počuli, aby sme na to nezabudli. Na Vianoce sa ohlasuje – veľká radosť všetkému ľudu. Všetkým, bez rozdielu! A je tak málo radosti v tomto svete. A Vianoce neboli až tak dávno! Neradujeme sa. Alebo prestali sme sa radovať. Ľudia majú často ústa plné smiechu, ale je to bez radosti. Je to cesta, ktorá je nám ponúknutá – žiť v radosti! No mnohí túto jedinečnú ponuku odmietajú a razia si k Bohu svoju vlastnú cestu. A na takejto ceste sa im nedarí nejako v radosti posunúť sa ďalej, sme ako ten škrečok, ktorý sa v kolese krúti stále dookola. Určite ste mali , či máte toto zvieratko doma. Stále dookola – stále to isté! Posunúť sa predsa môžeme, pretože sme ľudia dobrej správy, nie dobrej rady. Sme evanjelici, sme ľuďmi dobrej správy. Ja, ako bývalý poštový doručovateľ som na svojom rajóne v Prešove na Sekčove roznášal správy všelijaké – dobré, aj zlé. To som robil rok, keď som čakal na možnosť opätovného podania prihlášky na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Po prvom neprijatí v roku 1983, som teda rok čakal pracujúc, ako klasický poštár! A v roku 1984 som bol prijatý. Odvtedy prinášam iba samé dobré správy, no najmä od roku 1989, kedy som prišiel do Vysokých Tatier. Evanjelium je dobrá správa všetkých čias, že Boh je dobrý, miluje ťa a s radosťou sa vzdá všetkého, čo má, aby mohol mať teba. V protiklade k tomu zaužívanému: Boh sa na teba už hnevá. On sa nehnevá, On nemá ani zlú náladu. Ten hnev si za nás odniesol Boží Syn na kríži. Pán Boh nás ani netrestá – my sa trestáme sami – a to našimi zlými a nesprávnymi rozhodnutiami. To nie je dobrá správa, že Boh sa hnevá. Akékoľvek „evanjelium“, ktoré nás zanechá neistým a váhavým a vnesie do nášho vnútra nepokoj, nie je evanjeliom. A my budeme nad tým uvažovať ďalej, čo dobrou správou je a čo nie je. Ak sa stále pýtame: „Som prijatý? Boli mi odpustené hriechy ? Boh sa na mňa hnevá !“ – toto nie je pravé evanjelium. Dobrá správa hovorí: Boh je tu pre teba, je šťastný a delí sa o svoj život s tebou. Pekná myšlienka od nemenovaného autora , ktorú som kdesi zachytil v tom ostatnom týždni je: „Čo môžeme urobiť pre Pána Boha dnes? Keď prijmeme všetko to, čo On z lásky urobil pre nás v Kristu. A neustále koná.“
Pravdivosť evanjelia je doložená samotným Ježišom – Jeho smrťou a jeho vzkriesením. Na kríži Boh dokázal, že nás miloval, keď sme boli ešte hriešni. Jedinečný citát je v slove ap. Pavla: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení jeho krvou?“ (R 5, 8-9) To je tiež veľmi dôležitá verš v Biblii. Mali by sme si ho farebne zvýrazniť! Keď sme boli ešte hriešni – keď sme o to nestáli – tak rozumiem týmto slovám. Hriešni sme aj naďalej, zachránení skrze Pána Ježiša Krista! Boh by radšej by zahynul, akoby mal žiť bez nás. A svojím vzkriesením nám dokázal, že dokonca nič, ani smrť nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá nám patrí v Ježišovi (R 8,31-39). To je celé. Evanjelium je v celku veľmi jednoduché. Boh ťa miluje a chce byť s tebou. V jednoduchosti je pravda. To je tá najväčšia pravda vo vesmíre. Prijať Jeho lásku a reagovať na ňu v našej spätnej väzbe. Toto je základný zákon našej existencie a dôvod, prečo tu sme, prečo žijeme a existujeme. To je tá najlepšia správa, akú sme kedy počuli. Evanjelium je také jednoduché, že našou dospelou mysľou to nedokážeme často uchopiť. Nemôže to byť až také jednoduché, predsa – neraz si myslíme! Musí byť v tom nejaký háčik! My sami ho tam však pridávame. A neprávom! Nám sa často vynára slovko: ale. Pripomeňme si, čo sme nedávno počuli: „Emannuel – Boh s nami“, rozhodne nie proti nám (Mt 1,23). Nie je vzdialený hore na nebi, je tu dole medzi nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20). Je dostatočne jednoduché, aby evanjelium prijalo aj dieťa, aj každý dospelý. Nemusíme vedieť ani po grécky, aby sme mu porozumeli, či absolvovať rôzne semináre, či biblickú školu, aby nám to došlo. Tie sú prospešné pre ďalšie štúdium, iste! Nám to nám poslúžia tieto naše biblické hodiny, ktoré máme tak radi. A pokračovanie bude nabudúce..