V Bohu u(po)kojená duša…
V advente opakovane veľmi rád siahnem po knihe Anselma Grüna s názvom: „Malá kniha vianočného šťastia“. Veľmi známy autor sa v nej rád hrá so slovami a skúma ich pôvod. Robí tak veľmi zaujímavým a pútavým spôsobom. Aj to mi je na tejto malej a útlej knižôčke veľmi sympatické a aj veľmi blízke. Tak posúďte sami: nemecké slovo Abenteuer (dobrodružstvo) pochádza zo slov advenire, advent, Ankunft, čo znamená príchod. Keď Boh zavíta k nám ľuďom, začína ozaj veľké dobrodružstvo. Ďalšie nemecké slovo schenken (darovať) je odvodené od slova „einschenken“ (dať sa napiť). Boh nám daruje jedinečný dar, aby sme sa z Neho aj napili a vychutnali si ho. A ten, ktorý prichádza v blížiacich sa Vianociach ponúka živú vodu, ktorá nás „udrží nad vodou“… Do tretice v knihe spomínaného autora je pozoruhodná jeho hra so slovom „still“ (ticho). To ma v tejto knihe vždy nanovo veľmi a azda aj najviac oslovuje. Toto slovo je odvodené od stellen (nehybne stáť). Zostať ticho znamená prestať sa naháňať a behať hore-dole. V nemecky hovoriacich krajinách slovo „still“ je v tesnom súvise so slovom „stillen“, čo znamená kojiť, dojčiť. Matka kojí dieťa a zároveň ho utišuje, keď plače od hladu. Tento obraz kojacej matky je príkladom, ktorý hovorí za všetky.. Akým spôsobom? No veľavravným..
Aj ja, ako už dosť dlho dospelý, potrebujem utíšiť svoju dušu, ktorá vo mne plače. A plače riadne.. Ako hladné, plačúce a nepokojné dieťa sa potrebujem utíšiť v týchto nepokojných časoch. Dnešná nestabilná doba potrebuje niečo ozaj „fest“ pevné a stabilné. Niečo také, čo nepostihne žiadna inflácia a neotrasie žiadna vojna. Naskytá sa otázka: kde to nájsť? Kde to hľadať? Ako na to?! Máme na to manuál? Vynašli ste už recept? Máte lepší, ako ten kresťanský? Žiadne nové návody nemusíme hľadať. Niečo o tom vedel aj Jan Werich, ktorý spieval v jednej piesni: „Čtěte Bibli, tam všechno je.“ Nachádzame ho teda v Biblii. Má ho žalmista, kráľ Dávid. Jeho vnútro a srdce bolo mnohokrát nepokojné a plačúce. Mnohokrát si za to mohol aj sám. Mnohokrát to boli okolnosti, ktoré nemohol nijako ovplyvniť. V žalme 62,1 napísal: „Len v Bohu utíši sa moja duša, od Neho pochádza moja spása.“ A aby to niekto neprehliadol, napríklad my dnešní čitatelia Biblie, tak to v tomto žalme pre istotu zopakuje ešte raz vo v.6: „Len v Bohu utíši sa moja duša, od Neho pochádza moja nádej.“ Stane sa, že pri čítaní Božieho slova môžeme niečo veľmi ľahko prehliadnuť. Ak je tam niečo zopakované, udrie nám to do očí. A môže aj do srdca. Kiež by sa tak stalo. Ak sa hráme so slovami, tak tento verš môžeme preložiť aj takto: „Len v Bohu ukojí sa moja duša. A platí aj to prvé, aj to druhé. Utíši a upokojí a aj ukojí..
Zaujal ma príbeh človeka, vojaka, ktorý v Bohu našiel obidvoje, našiel v Ňom všetko. Takých môže byť aj dnes mnoho na viacerých bojiskách a frontoch tohto sveta. Veľmi často sa stretával s tým, ako všetci v jeho okolí popierali existenciu Boha. Prijal to, čo počul vo svojej rodine a v širšom okolí. No prišla chvíľa v jeho živote, že sa dostal do hraničnej situácie počas druhej svetovej vojny. Tesne predtým, ako v jednej z najťažších a najdlhších bojov pri Monte Cassine v r. 1944 padol, si stihol napísať nasledovnú modlitbu:
„Bože, vypočuj ma! Hovorili mi, že neexistuješ a ja som tomu, ako blázon uveril. Avšak včera večer som v diere po granáte uvidel Tvoje nebo. Odrazu som si uvedomil, že mi klamali. Keby som sa snažil poriadne pozerať na veci, ktoré si stvoril, hneď by som pochopil, že oni popierali, že mačka je mačka. Je zvláštne, že som sa musel dostať až do tohto pekla, aby som mal čas uzrieť Tvoju tvár! Mám Ťa veľmi rád… To som chcel, aby si vedel. O chvíľu tu začne hrozný boj. Ktovie? Možno že už dnes večer prídem k Tebe. Nebývali sme dobrými priateľmi a ja sa teraz pýtam, môj Bože, či ma budeš čakať pri dverách. Pozri, takto tu plačem! Práve ja začnem fňukať. Keby som Ťa bol spoznal skôr… Poďme! Musím už ísť. Je to zvláštne: keď som sa s Tebou stretol, už sa nebojím umrieť. Dovidenia!„
Táto modlitba aj vás chytí za srdce. Dá sa čítať opakovane. Môže sa stať aj našou osobnou modlitbou. Môžeme sa dať ňou aj poučiť. Musí prísť do nášho života až hraničná situácia, aby sme v Pána Boha uverili? Za slnečných dní v našom živote je to ozaj také nemožné? Krok k tomu je aj v tom, čo povedal zakladateľ botaniky Carl von Linné: „Žasni nad všetkým, aj nad tým najvšednejším.“ My sme akosi prestali. Kto prestal žasnúť, prestal aj uctievať. Sme pozvaní, aby sme sa pozornejšie dívali okolo seba. Aby sme srdcom vnímali, aké posolstvo sa k nám opäť po roku blíži. Aby sme sa pozreli do jaslí. Tam je div divov, div sveta. Boh stal sa človekom. Boh zostúpil k nám. Ponúka nám plnohodnotný život. V každom novom dni nášho života. Boh dáva to najlepšie čo má – svojho Syna, aby nás zbavil toho najhoršie čo máme my – našich hriechov. To je posolstvo blížiacich sa dní. To je jadro Vianoc. Pozlátko Vianoc vám chce však nahovoriť, že obal je dôležitý. My tvrdíme opak – jadro Vianoc. Tým jadrom je Boh, ktorý sa nám chce dať spoznať aj počas týchto sviatočných dní. Posolstvo Vianoc ponúka dobrý základ do budúceho náročného roka. Je v znamení mnohých nepriaznivých predpovedí a takmer katastrofických scenárov. Predpokladá sa spomalenie ekonomického rastu Možno to bude aj rok v znamení hraničných situácií v našom živote. Znamenia dnešnej doby nás však pozývajú k zvýšenému a zrýchlenému tempu a úsiliu hľadania Božieho kráľovstva (Mt 6,33).
Vianoce na konci roka, nás vyčerpaných a nepokojných, chcú nás utíšiť, upokojiť a ukojiť zvesťou o živom Bohu, ktorý sa sklonil k tomuto svetu. Vianoce na konci roka sú dobrou prípravou do náročnej novoročnej reality. Bude najmä v znamení spomalenia a pokračujúcich vojen. A predsa by mohla byť v zvýšenom nasadení hľadania Boha. Stane sa tak? Osloví nás nanovo vianočné posolstvo? Novoročná realita nám to ukáže. A najmä stav nášho vnútra. Nohy idú totiž tam, kde si to žiada srdce. Realita po 1.1.2025 bude aj v znamení mnohých výpredajov. Tie nás nenechajú si oddýchnuť od vyčerpávajúcich vianočných nákupov. Tam sa akosi vždy veľmi ponáhľame. Tam zrýchlime svoje kroky, či štartujeme svoje autá. Z minulosti veľmi dobre poznávame tzv. „odpútavacie akcie“. Prežili až do dnešných čias, majú však inú podobu. Svet sa nás vždy nanovo snaží a usiluje odpútať od Slova, ktoré je pokrmom pre večný život. A predsa smieme a máme kupovať! Dá sa totiž nakupovať aj bez peňazí (Iz 55,1), bez platenia mlieko a víno. Každú nedeľu ukojiť a upokojiť dušu. Utíšiť sa v spoločenstve s Ním, ale aj doma vo svojej komôrke. A každú nedeľu s oduševnením spievať: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,14). Známy nositeľ Nobelovej ceny Albert Schweitzer povedal: „Duša, ktorá nemá nedeľu, vysychá.“ Vianoce, ich aktuálna zvesť nás nástojčivo oslovuje nebyť vysychajúcou, či už suchou ratolesťou. Spoločenstvo v tomto smere je nenahraditeľné. Autor Malého princa nám pripomína: „Spoločenstvo nie je súčtom záujmov, ale súčtom oddanosti.“ (Antoine de Saint-Exupéry).
A aj v tomto kontexte Vám všetkým, členom, aj nečlenom nášho zboru, Vám čitateľom nášho webu, návštevníkom Vysokých Tatier – prajeme radostné a požehnané Vianoce 2024..