Neboj sa, lebo ja som s Tebou..
Sila viery
Mesiac október má rôzne prívlastky – je to reformačný mesiac, Mesiac úcty k starším, Mesiac poďakovania za úrody zeme. V mnohých zboroch sa v októbri slávi aj Pamiatka posvätenia chrámu, keď po všetkých prácach a ich dokončení dielo odovzdali k užívaniu. Pridajte ešte aj vy nejaký prívlastok, čo vás napadne – možno niečo, čo sa týka osobne aj vás samých. Pre našich pacientov oproti v kúpeľoch je „mesiac na liečení“, oddychom a relaxom naplnené tri týždne možno aj práve v tomto mesiaci. Napadá ma ešte, že október bol kedysi aj Mesiac sporenia, pokiaľ si dobre pamätám. A mohli by sme pokračovať ešte aj ďalej.. A dnešná prvá októbrová nedeľa k nám prichádza s témou: Sila viery. A včera mali meniny Viery. Aké je to krásne slovenské krstné meno! V dnešnú nedeľu ide o príbeh uzdravenia porazeného muža (Mt 9,1-8) v Ježišovom meste Kafarnaume, kde vykonal toľko divov. Žiadne iné mesto sa toľkými divmi pochváliť nemohlo. Evanjelista Matúš ho preto nazýva: „Ježišovo mesto“.. Niečo o tom čítame opäť v evanjeliu podľa Matúša, len o dve kapitoly ďalej: „A ty, Kafarnaum. Budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa do podsvetia. Keby sa v Sodome boli stali divy, ktoré sa stali tebe, stála by dodnes. Ale vravím vám, že ľahšie bude v deň súdny sodomskej krajine, ako tebe.“ (11,23-24). Je to veľmi vážne slovo, ktoré nám Pán dáva v tomto texte, ktoré zaznamenal spomínaný evanjelista Matúš. Tam viera akosi „nedorazila“, či neprišla. Toľko divov – a nič, bez žiadnej väčšej odozvy, bez spätnej väzby. Sodoma a Gomora by sa bola hneď spamätala, ale Kafarnaum nie. Smutníé, priam až tragické! Bol som v toto „Ježišovom meste“, v marci 2009 mal som možnosť Kafarnaum navštíviť. Dnes sú z neho iba ruiny, aj zo samotnej synagógy a mesta. Bez viery.. A túto vetu ste už neraz počuli: „Bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu.. .“ (Žid 11,6)
Ďakujeme za dar viery, ktorý je dielom Ducha Svätého. Dar viery je spoločným menovateľom všetkých týchto októbrových udalostí. Bola to sila viery, ktorá viedla nášho reformátora k tomu, čo urobil v celkom posledný októbrový deň vo Wittenbergu. Ďakujeme za dar jeho viery! Ďakujeme za dar viery, ktorý bol daný aj nám. S vierou a mnohou vďačnosťou bude užívať aj všetky plody leta a jesene v každom novom dni nášho života. Na konci jesenných mesiacov je vždy : -ber. To je aj zber úrody – a príprava pôdy na zimný oddych. Aj príroda potrebuje odpočinok. Doprajme je to. Zarodila, priniesla ovocie. Dnes na mnohých miestach ďakujú za úrody zeme. Ďakujeme nielen v prvú októbrovú nedeľu. Vždy a nanovo! Tak to hovorí myšlienka, ktorá vám nie je neznáma: „Pozri sa dozadu – poďakuj. Pozri sa dopredu – dôveruj.“ Dôveruj Pánovi, že si budeš môcť toto všetko užívať v pokoji, v radosti a vďačnosti – nie tak, ako onen lakomý boháč (Lk 12,13-21). Máme sa naozaj dobre. Nič nám vlastne ani nechýba, máme pohodlie, máme úžasné technológie, môžeme opäť cestovať – môžete si ísť ešte aj v októbri aj v novembri predĺžiť leto – podľa vašich možností. Sú tu však aj paradoxy tejto doby – čo všetko máme a čím všetkým oplývame a – paradoxne – takmer na nič nemáme čas! A skoro každý dnes už potrebuje svojho terapeuta. S úsmevom, ale aj vážne. Iste, dnes nie je hanba vyhľadať odbornú psychologickú pomoc. A je naozaj mnoho takých, ktorí ju potrebujú. A lekári vôbec nestíhajú! Zvláštna doba. Svet sa veľmi zmenil. Minulú nedeľu uplynulo 15. rokov od smrti brata Jána Hučka z Tatranskej Lomnice, ktorý mi pri ešte prvej kríze povedal: „Pán farár, som rád, že som taký starý. Ja tejto dobe vôbec nerozumiem.“ A to bol rok 2006, 2007. A odvtedy sa svet ešte oveľa viac zmenil. Rozmýšľam nad tým, čo by povedal na túto našu dnešnú dobu náš pravidelný návštevní služieb Božích a horlivý presbyter.
Paradoxy doby sú tu. Každá doba má svoje – tá naša obzvlášť. Rozpadajúce sa vzťahy, mnoho iného s tým spojeného. Pozeráme sa často neraz ustrašene okolo seba. Čo ešte príde, čo ešte bude, čo ešte možno očakávať – čo zažijú naše deti a vnúčatá? Každá doba má svoje ťažkosti. Iste, žiadna doba nie je ideálna. Doba socializmu mala mnohé svoje úskalia a príkoria. Ešte sme nezabudli! Do každej doby však zaznieva nadčasové Božie slovo. To je veľmi dôležité! Je nadčasové. Je nad každým časom – je nad každým režimom, nad každou vládou – nad nami všetkými a predovšetkým – pre nás pre všetkých. Určené nám, k nášmu duchovnému úžitku! Božie slovo je aj nad našou pominuteľnosťou. Čítali si ju mnohé generácie pred nami. Minulú nedeľu sme tu spomínali, že 30. septembra 1452 bola vytlačená Guttenbergovou kníhtlačou vôbec prvá Biblia. K nášmu úžitku a vždy opätovnému povzbudeniu. A sme vďační, že keď iné bude drahšie, knihy nezdražejú a budú vcelku dostupné, tým pádom aj Biblie.
Za seba chcem napísať, že mne sa v boji proti akémukoľvek môjmu strachu veľmi osvedčilo Božie Slovo. Mám ho veľmi rád a často listujem v Biblii. Pobyt na Patmose ma utvrdil, že potrebujem ešte viac, ako doteraz. Vyznávam: „Sviecou mojím nohám je Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom.“ (Ž 119,105) Ono je nadovšetko. Je to veľmi účinná terapeutická pomôcka – jej pravidelným požívaním môžeme veľmi pomôcť nášmu vnútornému človeku. Ak sme doteraz tú pomoc nepotrebovali, neznamená, že už sme boj vyhrali. Čítame v Božom slove: „Kto stojí, nech si dáva pozor, nech nepadne.“ (1 K 10,12) A čo sa mi ešte osvedčilo ako moja osobná terapia? Je to pravidelné písanie. Každý deň minimálne jednu hodinu. Na tomto webe je už vyše 400 článkov, kedy sme založili tento web v čase korony. Mám veľmi pozitívne ohlasy. Ak dá Pán, chcem pokračovať ďalej. Nájdite si aj vy svoj spôsob osobnej terapie, čo vám veľmi pomôže prekonať všetky nástrahy tejto doby. To, čo pomôže konsolidovať vaše srdce v tejto dobe, ktorej tak mnohí nerozumejú.
Také nadčasové slovo a posolstvo je aj u Izaiáša. Bolo adresované ľudu v ťažkej dobe, keď bol v exile, teda vo vyhnanstve. V každej ťažkej dobe Pán Boh povzbudzoval svoj ľud tým, že im posielal prorokov. My dnes máme už vytlčenú Bibliu a môžeme po nej kedykoľvek siahnuť. V dobe temna Božie slovo bolo vždy mocnou zbraňou. Pán Boh sa prihovára svoju ľudu. Pán Boh nerezignoval. A prorok Izaiáš píše: „Ty si môj sluha, vyvolil som si ťa a nezavrhol. Neboj sa, lebo ja som s Tebou nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti a podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ (Iz 40,9b-10)
Čo potrebujeme viac počuť – veď to sú bozky pre naše uši, pre naše srdci. Keď je núdza najväčšia, pomoc Božia najbližšia. Boh je majstrom núdze! Výzva „Neboj sa“ je 365x v Biblii – pre nás. Boží Syn Ježiš Kristus je s nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20). Povedal to tesne pred svojím odchodom na nebesá a teda zanechal nám duchovný testament svojej blízkosti, podpory a prítomnosti. Nebuď teda prestrašený. Nemusí byť! Boh všetko preto urobil, aby si takým dnes nebol! Ani konsolidácia nech Ti nenaháňa strach. Keď si vnútorne ukotvený, si konsolidovaný – v sile viery, ktorú máš od Pána! To, čo sa deje vo svete – sa deje, ako to, čo musí byť pred Ježišovým druhým príchodom. Tomu sa nemôžeme vyhnúť, ani to preskočiť! U evanjelistu Marka 13,8 čítame: „Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec.“ Počujeme o nich dosť, strachujeme sa. Vojna je to najväčšie zlo, aké môže byť pre nás ľudí. Zvesť o nich je znakom blížiaceho sa príchodu Pána. Ukrajina, Izrael – a neustáva to. Práve naopak! Pán Ježiš sa nám, aj cez svojich učeníkov prihovára: „Prečo sa strachujete ľudia malej viery?“ (Mt 8,26) Bolo to na mori, počas búrky. Ak nemáme pevnú pôdu pod nohami, tak akože by sme sa nebáli? No kto by sa nebál a bol až tak veľkým hrdinom?. A prorok Ámos píše: „ Lev reve, kto by sa nebál. (Am 3,8) A nám sa zdá, že ten lev na Slovensku poriadne reve a naháňa strach tak mnohým.. nedajme sa zastrašiť! A nedajme sa zahnať do kúta..
Spomínam si, ako som pred časom prechádzal Galantou a tam ma zaujala miestna časť, ktorá sa volá „Nebojsa.“ Viem, že pred pár rokmi ma to veľmi prekvapilo, aj potešilo. Hneď by bolo lepšie a veselšie, keďže to prišlo ako nečakané povzbudenie. Kto vie, aká to bola motivácia pomenovať miestnu časť práve takto a aké boli k tomu dôvody, možno aj historické. Neboj sa, je aj pomenovanie pre odvážneho človeka. V našich slovenských rozprávkach je to princ Nebojsa. Nemohlo by top byť aj o nás, kresťanoch – Nebojsa! Tak prečo sa báť a ľakať, keď nám Pán tlmočí svoju pomoc, priazeň a podporu. A práve do toho času, o ktorom spievame v piesni: „Dni plynú, čas je vážny, bojujte boj viery.“ (ES 638,1) Nie som princ Nebojsa, môžem byť však odvážny kresťan, rytier Nebojsa! Tak len smelo do boja, milá sestra a brat aj slovami spomínanej piesne: „Vás vedie v boji smelom Kristus, kto by sa bál? Nech zaznie v svete celom: On je náš Pán a Kráľ.“