Z núdze – dostatok a hojnosť X
O kúkoli medzi pšenicou a Kainovi a Ábelovi (záver seriálu)
Sme už pri desiatej časti nášho letného, už aj jesenného seriálu. Prešli sme rôznymi biblickými textami. Mohli sme ich nanovo re-interpretovať – z hľadiska práve našej téme. Vo svete je mnoho biedy. Je priam neopísateľná. Iste, je aj mnoho krásy, ktorú sme zažili na našich cestách počas leta – v Chorvátsku, Nemecku, ale j v Grécku. Zo všetkých ciest sme sa šťastne vrátili.. Nie každý tú milosť dostal. My áno, no nie preto, že sme lepší, ako tí ostatní. Pán Ježiš Kristus pri jednej príležitosti povedal, keď mu rozprávali o mnohých tragédiách: „Ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ (Lk 13,1-5) To je Ježišova odpoveď – nerozoberá tragédie, nekomentuje ich, nejde do žiadnych detailov a podrobností. Odpovedá tak aj nám, s láskou nám radí, aby aj našou odpoveďou v spätnej väzbe na všetky tragédie tohto veta bolo naše úprimné pokánie. Túto skutočnosť si už pred rokom povšimol náš Tadeáš – a postrehol to, že my sme po letných prázdninách doma, všetko sme šťastne absolvovali – aj Dánsko a týždenný pobyt u dcéry v Kodani v auguste 2023. A na konci prázdnin pred rokom to skonštatoval, že my sme doma, mnohí nie. A moju odpoveď, ktorú som mu vtedy dal, už poznáte: „Ďakujeme Pánu Bohu, že je to tak – stalo sa tak nie preto, že sme lepší, ako tí ostatní, alebo to, že sme kresťania.“
Mnohá núdza je v tomto svete. Čo je vlastne jej podstatou? Bohatší bohatnú, chudobní chudobnejú ešte viac. Dôvod je jasný – ľudský egoizmus.. A ten vždy produkuje iba zlo. Je ho mnoho v tomto svete. To potvrdzuje aj podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou (Mt 13,24-30). Pán Ježie v ňom predstavuj dvoch rozsievačov – jeden seje cez deň, ten druhý v noci. Ten je predstavený ako nepriateľ, ktorý rozsieva na poli tohto sveta, keď všetci spia. Semená sú na nerozoznanie, rozdiel nie je vôbec viditeľný. Ten rozdiel sa stáva viditeľným až pri raste. V podobenstve čítame, že keď sa „siatina vyklasila, ukázal sa aj kúkoľ.“ Ten bol zasiaty nie cez deň, ale v noci. V čase, keď my ľudia spíme. Spánok je z biologického hľadiska nevyhnutý, ale v duchovnej oblasti predstavuje značné nebezpečenstvo. Práve v čase, keď sa pozornosť zmenšuje, v čase, keď strácame ostražitosť – vtedy seje nepriateľ. Stačí mala ozaj nepozornosť a človek sa prispôsobí tej väčšine, tomu silnejšiemu a mohutnejšiemu prúdu. A musíme si priznať, že v mnohom strácame ostražitosť. Spánok – v duchovnej oblasti je naším nepriateľom a nepriateľ rozsieva iba vtedy. Aj z tohto dôvodu čítame mnohé výzvy ku prebudeniu: „Prebuď sa kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus.“ (Ef 5,14) V čase, keď vstupujeme do adventu tak počujeme tú známu výzvu ap. Pavla: „A toto čiňte, keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.“ (R 13,11-12) Nie je to len spomínaný advent, ale čas ku prebudeniu je vždy. A táto doba v mnohom prichádza z naliehavou výzvou po duchovnom prebudení – vzhľadom na celosvetové udalosti. Aj to množstvo zla, biedy a utrpenia. My by sme toto zlo chceli hneď odstrániť, aby bolo menej núdze v tomto svete – no nie je nám dovolené. Nie je to možné! Máme nechať oboje, nech rastie až do času žatvy. Žatva je čas na to veľmi príhodný – na triedenie dobrého od zlého. . Zlo začalo tuž Adamom – a jeho manželkou Evou. Zlo vstúpilo do sveta. Satan chcel vládnuť v nebi, keď sa vzbúril proti Bohu – Lucifer bol synom rannej zory. Zastával vysoký post medzi anjelmi. Mal vyberanú krásu a veľkú múdrosť. Dostal veľké mocenské postavenie a vplyv. Bol nazvaný cherubom uzavierajúcim prístup (Ez 28,12-17). Mal tak výsostné postavenie pred Hospodinom, no prekvapujúc v jeden deň sa v jeho srdci našla pýcha. Nevieme, kde sa tam zobrala. Jednoducho, jeho srdce veľmi prudko spyšnelo! Pomyslel si, on by mal vládnuť všetkým v nebi (Iz 14,12-15). Vzbúrila sa tretina anjelov a tá jedna tretina anjelov si vybrala za vodcu Satana (Zj 12,4). V knihe Zjavenia Jána čítame (12,12): „Beda zemi a moru. Lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času.“ To je dôležité miesto a ešte jedno, ktoré spomína Pán Ježiš: „Videl som ako blesk padať z neba diabla.“ (Lk 10,18) A potom v podobe hada prišiel do rajskej záhrady k Adamovi a Eve. A potom k ich synom, no predovšetkým ku Kainovi. A lavína zla sa začala valiť. Kain zabil Ábela. V odseku u Jána (8,37-44) čítame, že diabol je vrahom ľudí od začiatku. Svoj boj prehral, bol zhodený z neba. To potvrdil Pán Ježiš (na zopakovanie a pripomenutie): „Videl som ako blesk padať diabla z neba.“ V nebi sa mu to nepodarilo, tak chcel vládnuť dole. Vzbura v nebi sa nepodarila, tak musel padnúť dole, na túto zem. A začalo sa mu dariť. A až veľmi. A vie, že ma málo času, tak rozpútal konflikty na Ukrajine a v Izraeli. Tam sú mnohí vrahovia! A prvým vrahom bol Kain. Ten zabil svojho najbližšieho – zabil svojho brata Ábela.
V istý čas obidvaja bratia priniesli obeť obidvaja, jedna obeť bola prijatá, druhá nie. Boli to zápalné obete. Z tých dvoch jedna bola to krvavá obeť, druhá nie! Otázkou je, či nemali byť obidve obete krvavé?! Ábel priniesol z tých najtučnejších zvierat, Kain priniesol z plodín poľa. Nemala j jeho obeť – krvavá obeťou? Pripomeňme si – v jednom prípade bola, v druhom nie. Ábel bol pastier, Kain bol roľníkom. Priniesol obeť vlastným spôsobom, pravdepodobne si to uľahčil. No v jeho prípade nečítame, že by, ako roľník, bol priniesol to najlepšie, zo svojej úrody. Jeho rodičom však dal Boh obleky z kože (1 M 3,21). To je tiež veľmi dôležité miesto v Biblii! Znamená to, že to bola obeť krvavá. A tak Kain začal žiarliť na svojho brata – a zabil ho. Pýcha mu pravdepodobne nedovolila ísť k bratovi a požiadať ho o ovečku na obeť. Pýcha následne prináša žiarlivosť. Kain sa pýtal – prečo Boh moju obeť neprijal a bratovu – áno! A diabol mu hneď „poradil“ – mal radu „po ruke“: choď a zabi svojho brata. A on to urobil. Je vrahom. Tým prvým vôbec! Takí, ako Kain a jemu podobní a mnohí ďalší vrahovia, smilníci, modloslužobníci budú mať podiel v jazere, horiacom ohňom a sírou, to je druhá smrť (Zj 21,8).
V teologickej oblasti je veľmi známa veta: UNDE MALUM? Odkiaľ sa vzalo zlo, keď Boh tak všetko dokonale stvoril. Veľmi sa „vytešoval“ z toho, ako to opakovane čítame v 1. kapitole 1. Mojžišovej – to je refrén 1. kapitoly. V 2. Kapitole je druhá správa o stvorení sveta. A 3. kapitola už prináša správu o pokušení a hriechu. A 4. kapitola podáva tragickú informáciu o prvej bratovražde. Zlo, nech má akúkoľvek podobu, vždy privodí stav núdze. Podstatou zla je vždy núdza – a ona prináša akútny nedostatok. Tým sme prešli počas nášho seriálu. Je čas a príležitosť rekapitulovať. Tak poďme do toho:
Choroba je núdzou zdravia
Chudoba je núdzou nedostatku
Smútok je núdzou radosti
Samota je núdzou blízkosti
Stratenosť je núdzou zmyslu
Smrteľnosť je núdzou večnosti
Boh je však majstrom ľudskej núdze a jeho mnohej biedy. Ale aj zlo, ktoré je veľmi zničujúce, je naozaj na niečo dobré. To zlo, ktoré diabol šíri vie Boh sám použiť na dobro. Nechajte, nech oboje spolu rastie do žatvy. Všetko má svoj čas! Boh aj z núdze tvorí cnosť. Ap. Pavel píše: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé.“ (R 12,21) Aj my smieme „priložiť ruku k dielu. Zlo môžeme zastaviť iba láskou a odpustením. Inak to nejde. Zlo sa nezastaví zlom. Iba láskou a dobrom. Pán nám preto opäť pripomína: „Ak Ťa udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé.“ (Mt 5,38-42) Nech sa páči – udri si aj na to druhé! Poslúži si! Dali by sme to aj takto? Len láska zastaví zlo. Inak to nepôjde! Kresťanstvo je náboženstvom lásky. No a to zlo, ktoré by sme chceli „povytŕhať“ ako kúkoľ, a ktorého je tak veľa okolo nás – sa v konečnom dôsledku (aj) nám nakoniec hodí, pretože nás môže preskúšať. Je testom našej viery. Aby sme sami zistili, na akej duchovnej úrovni sme! Taký test vždy a nanovo potrebujeme. Zlo a bieda tohto sveta nám ho vždy ponúka. V tom, ak os biedou vedel zápasiť, bol majstrom apoštol Pavel, ktorý napísal: „A nielen to, ale súženiami sa chválime, vediac, že súženie pôsobí trpezlivosť, trpezlivosť vyskúšanosť, vyskúšanosť nádej. A nádej nezahanbuje, lebo láska božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého.“ (R 5,3-5) A na inom mieste ten istý apoštol píše: „Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci: v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach, v ranách, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, bdeniach, pôstoch.“ (2 K 6,4)
Skúšky sú vždy na niečo dobré. Pán Boh si ich použije, aby nás otestoval. Ako bol testovaný Jób, ktorý zažil asi najväčšiu biedu sveta. A onej Lazár, ktorý ležiaval pred bránou boháča vredovitý každý deň. I ten doráňaný na ceste, ku ktorému sa sklonil milosrdný Samaritán. Také skúšky sú v náš prospech. Takých núdznych ľudí nám Boh posiela do cesty každý deň. Smieme zmierniť ich utrpenie. Od núdze pozemskej – k hojnosti aj pozemskej, ale aj tej nebeskej. Je to vízia, ktorú máme. Budujeme ju aj naďalej. A pomáha nám v tom slovo: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“ (1 K 2,9)
Sme vďační, že náš 10-dielny seriál nám to pripomenul. Všetky jeho časti sú na tomto webe. Ak budete mať vôľu, vráťte sa k tomu slovu. Prinieslo nám požehnanie a obohatenie. Začínali sme v máji (16.5), končíme v závere septembra (26.9). A prinesie nám to opäť, keď sa k tomu vrátime.. Urobte tak vždy – s láskou a vďačnosťou.. Keď je núdza najväčšia, pomoc Božia je najbližšia.. Haleluja Amen