Vyuč ma svojej ceste..
Tak prosí a modlí sa zbožný kráľ Dávid. Je to jeho pokorné volanie v žalme 27,11: „Vyuč ma Hospodine, svojej ceste a veď ma rovným chodníkom.“ Podobný motív nájdeme aj v jeho žalme 25, v ktorom Dávid píše v tomto zmysle: človek, ktorý sa bojí Hospodina dostane od Neho poučenie, akú cestu si má zvoliť pre svoj život. A do tretice ešte jeden motív presne v tomto našom kontexte. Ide skôr o zasľúbenie, ktoré dostáva človek, pokorne hľadajúci Hospodina : „Vyučím a ukážem Ti cestu, po ktorej máš kráčať, radiť Ti chcem a moje oko bude bdieť nad Tebou.“ (Ž 32,8) Vo všetkých týchto troch veršoch od kráľa Dávida sa spomína: vyučovanie. Tie žalmy sú pomerne blízko seba, pre žalmistu to bolo veľmi dôležité. Potrebuje vyučovanie od Hospodina, jeho vedenie a usmernenie vo svojom živote. Vie, že si nevystačí sám. Vie, že nemá toľko múdrosti pre svoj život. A nutne ju potrebuje, pretože bez nej sa nepohne v živote ďalej. Vyučovanie v Božej každodennej škole. V tej nie sú žiadne prázdniny. Vyučovanie na školách začalo už v tomto septembri. Škola volá, škola začala. Naši školáci už tri týždne zarezávajú, aj keď sa im príliš nechcelo. Nášmu Tadeášovi aj áno, pretože sa tešil do školy. To nás, ako rodičov prekvapilo, že sa tak tešil. Na spolužiakov, na kolektív, na profesorov. Vyučovanie je slovo, ktoré sa v septembri skloňuje už vo všetkých pádoch. Aj my na Patmose sme mali vyučovanie (ako sme mu hovorili), či prednášky – vždy dopoludnia od 09.00 do 12.00. A po obede sme mali už voľno, bez domácich úloh (pre úsmev). Poobede sme všetko vstrebávali v lone Božej prírody na jedinečných plážach tohto grgéckeho ostrova. Osem dní po sebe, každý deň vyučovanie, takže sme chodili do biblickej školy. Bol to veľmi požehnaný čas pri Zjavení Jánom. Veľa som sa dozvedel, veľa som sa naučil, práve na mieste, kde bola táto kniha napísaná. To nám bolo na požehnanie, práve aj na mieste napísania tejto knihy. Ak mi Pán dá milosť, tak sa tam určite vrátim. Som vďačný, že to bola prvýkrát dovolenka pri intenzívnom štúdiu Božieho slova, aj pri oddychu a relaxe pri mori. S manželkou sme si naozaj predĺžili leto. U nás pršalo, bol to ten najhorší týždeň povodní, veľkej vody. Na Patmose osem dní slnko a vždy takmer 30 stupňov. A tropicky teplo. Návšteva kláštora a miesta, kde Ján bol v jaskyni, bola nám na obohatenie. Vidieť tieto reálie, bolo veľmi obohacujúce a inšpirujúce. Prijal som veľa duchovných stimulov, za ktoré som osobne veľmi vďačný.
Vyučovanie – výučba – škola už začala. Nie všetci sa tešili na ňu, ale povinnosť je povinnosť. Náš Samuel mal ako školák a študent také príslovie: „Keď musíš, tak musíš!“ A zmysel pre povinnosť mu zostal doteraz. A tak to vníma vždy a nanovo, že ak ide práve o biblické vyučovanie, tak smieme hľadať vždy nové príležitosti k nemu, škoda každej chvíle, keď o to prídeme. Prichádzame naozaj o cenné poznatky. . Rozmýšľam nad tým – niekedy tak humorne a úsmevne, ale aj vážne, či nie sme niekedy aj „záškoláci“ v tej jedinečnej Božej škole. Otestujme sa sami, ako stojíme o to vyučovanie skrze nášho Pána a Jeho sväté slovo! Myslíme si, že čo všetko už vieme. Pobyt na Patmose ma presvedčil, ako sa potrebujem aj ja sám ponárať do hlbín Božieho slova – v samotnej knihe Zjavenia Jánovho, ale aj do evanjelií, listov a Starej zmluvy. V knihe Prísloví čítame tie známe slová: „Dúfaj v Hospodina a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.“ (3,5) Niekedy sa na ňu veľmi spoliehame! Až príliš často! A kniha Prísloví sa nám opäť prihovára: „Počiatok múdrosti je: Získavaj múdrosť a za celé svoje imanie získavaj rozumnosť .“ (4,7) Alebo: „O ceste múdrosti ťa poúčam, vediem ťa po priamych chodníkoch.“ (4,11) A možno ten najznámejší verš: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom“. Potrebujeme ju pre svoj život na každý nový deň života – potrebujeme sa cvičiť v Božích pravdách, v Božej múdrosti. Tak, ako to povedal Pán Petrovi: „Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte.“ (Lk 5,4) Už neraz sme si ho povedali a pripomenuli tento citát, stále sa kĺžme akoby iba po povrchu a všetko tomu nasvedčuje, že nám skôr vyhovuje povrchnosť, ako hĺbavosť. Ako však porozumieme Bohu a Jeho cestám a plánom s nami? Pri povrchnosti sa to rozhodne nijako nedá. Potrebujeme na to stíšenie, načúvanie v tichu – tomu tichému šelestu Božieho slova (1 Kr 19,1-14)
Mám veľmi rád citáty P.Kosorina, ktoré sú dobre pamätateľné a sú to tzv. aj kresťanské aforizmy. Tak napr.: „Viera náš učí žiť a život nás učí veriť.“ Viera má rozhodne edukatívny rozmer – učí nás v živote, ako reagovať, aké mať postoje, iste aj názory. A to, čo denne zažívame, nás učí veriť Bohu a dôverovať Mu celým srdcom. Kde čerpať, kde hľadať silu do všetkého toho, čo je pred nami. A ešte jeden citát od Kosorina: „Pán Boh nehľadá odvážnych ľudí.. Hľadá takých, ktorým by dodal odvahu.“ A ja dodávam, aj múdrosť. Takých, ktorí sa dajú vyučiť, vyučovať na svojej ceste. V každom novom dni nášho života. A stále vo mne rezonuje myšlienka, ktorú už ste tu čítali. Opakovanie je však matkou múdrosti. Tak pre úsmev: „Vyhradiť si čas pre Pána Boha je najlepší spôsob, ako nájsť silu do všetkého.“ Vyhradiť si čas aj pre vyučovanie. Pre stíšenie. Pre modlitbu na začiatku každého nového dňa, pri Tesnej bráne,! Ráno – lebo ráno dáva hodnotu celému dňu. Akú podobu dáme každému ráno, tak také budú potom naše všetky dni, až do večera a zotmenia. Ráno dáva pečať dňu nám darovanému, tak ho stvárnime najlepším možným spôsobom. Ak teda takto túžime, ak sme sa v týchto slovách našli, ak stojíme o Božiu školu a Jeho vyučovanie, tak dostávame našu odpoveď: „Vyučím Ťa a ukážem Ti cestu, po ktorej máš kráčať, radiť Ti chcem, moje oko bude bdieť nad tebou.“ Radiť Ti chcem – to potrebujeme načúvať – skrze Ducha svätého, potrebujeme sa pred Ním náležite stíšiť. V hluku sveta to nie je možné. A Božie láskavé oko bude bdieť nad nami. Pripomeňme si heslo roku minulého: „Ty si silný Boh, ktorý ma vidí.“ To nás sprevádzalo v roku 2023, to Božie oko, ktoré vidíme vo vrchnej časti našich oltárov.
Typickým príkladom človeka, ktorý sa dala vyučovať – bola naša obľúbená Mária (Lk 10,38-42). Len nedávno som tu o nej písal. Vrátime sa k nej opäť aj dnes. Len naozaj heslovite. Vyvolila si dobrý podiel preto, lebo v danej chvíli urobila správne rozhodnutie – dala sa vyučovať, keď Ježiš prišiel na návštevu. Je však potrebné ísť aj do kuchyne. Je potrebné navariť nedeľný obed. Ten príbeh o Márii a Marte nie je čierno-biely. Aj nedávno sme ho čítali v Tesnej bráne. Páči a mi tá myšlienka z článku: Vyučovanie: „Duchovné osoby dávajú prednosť Márii. A pritom sú veľmi spokojné, keď pre nich Marta navarí.“ (J.Green) Mária sa dala v danej chvíli vyučiť, zvolila si ten „lepší podiel“. Sú chvíle, keď máme byť kontemplatívni, sú chvíle, keď máme byť akční.. prosíme Pána o múdrosť k jednému, ale aj tomu druhému.
Slovo žalmu a celkovo žalmov bolo pôvodne určené židov. Sú to piesne staro-zmluvnej cirkvi. Dostali sa však do kresťanskej Biblie, preto sú záväzné aj pre nás. Smieme sa nimi modliť, oslavovať Pána v našom živote a Jeho sväté meno chváliť. To Božie vyučovanie do dokonalosti priviedol Boží Syn Pán Ježiš Kristus. Čo predovšetkým robil? Vyučoval. A veľmi intenzívne počas svojho verejného trojročného pôsobenia. Jeho mocné vyučovanie – to je aj Jeho kázeň na hore (Mt 5-6-7). V Markovom evanjeliu máme zaujímavé miesto (1,21-28), ako Pán Ježiš vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Všetci sa veľmi divili Jeho učeniu. Učinil, ako Ten, ktorý má moc, nie ako ich zákonníci. Oni poúčali – Ježiš vyučoval. Oni stále po starom, no Jeho škola bola v mnohom inovatívna. Išiel aj príkladom, keď vravel: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“ Ľudia sa za Ním hrnuli v tisícoch, On ich potom aj nasýtil na púšti, postaral sa o nich aj po telesnej stránke. Najprv vyučovanie a potom následne telesné nasýtenie. Pre všetko je priestor a všetko má svoj čas. Tak tomu mohlo byť v dome Márie a Marty – najprv vyučovanie pre obidve sestry (aj ich brata Lazára, ktorý sa v našom texte priamo nespomína) a potom čas pre občerstvenie a Mária by svojej sestre určite a veľmi rada a aj s láskou pomohla. Ale až po vyučovaní! V nedeľu dopoludnia je čas pre vyučovanie v slove Božom. Je živé a mocné a ostrejšie, než ktorýkoľvek dvojsečný meč (Žid 4,12). A potom je čas pre nedeľný obed. Ďakujeme pánovi, že Pán aj dnes naše kroky naviedol a nasmeroval do chrámu. Do toho vášho. Strávili ste v ňom požehnané chvíle. Bola to jedna vyučovania hodina. Ďakujeme aj za tú dnešnú, keď sme mohli načerpať a natankovať cestou do večnosti. Tešíme sa na ďalšie príležitosti a vyučovania. A po nedeľných službách Božích v spoločenstve zboru a cirkvi to bude opäť najbližšie opäť biblická hodina. Opäť príležitosť na vyučovanie sa v Božom slove A nehovoriac o tom všetkom, čo všetko sa dá zrealizovať v tej vašej domácej komôrke. Volanie kráľa Dávida sa smie stať aj tvojím osobným volaním a prosbou k Pánovi: „Hospodine, vyuč a vyučuj ma svoje ceste.“ Haleluja Amen