Vďačnosť  je ovocím Ducha

    Leto pomaly vrcholí, ale ešte zďaleka nekončí. Sme stále na „letnej vlne“ a obrazne povedané a aj napísané – vezieme sa na nej.  Posledný augustový týždeň je opäť v znamení tropických teplôt aj vo Vysokých Tatrách, aj pod nimi.. V týchto dňoch si premietame  obrazy leta, momentky z prázdnin.  Vyslovené slovami klasika: „Všetko bolo krásne a všetkého bolo dosť.“  Ozaj už dosť?  Album vďačných spomienok je takmer plný, postupne vstrebávaný a triedený.  A v zime bude často aj vyhľadávaný, keď príde tuhá zima, ako nám ju už teraz predpovedajú. Tak to konštatuje táto myšlienka: „V hĺbke zime som pochopil, že vo mne  spočíva nepremožiteľné leto.“ (A. Camus) A zároveň sme si uvedomili, že čas uteká aj podľa toho, s kým sme  a ten čas spolu trávime (W.Shakespeare).  Niekedy sa priam vlečie, niekedy uteká priam závratnou rýchlosťou. Tak ubehlo aj toto leto počas mesiacov – júl a august.   Zo všetkých ciest sme   sa, vďaka Pánu Bohu –  šťastne vrátili, ďakujeme v mnohom  za hojné požehnanie leta.  Tak to povedal a skonštatoval už pred rokom aj  náš junior Tadeáš.   Uvažuje nad životom  –  a to nás  veľmi teší, nič neberie za samozrejmosť.  A nedávno nám rodičom povedal, že sa už veľmi  teší do školy. To je vcelku dobré znamenie, čomu sme sa tiež veľmi potešili.  Škola už naozaj volá,  učitelia a pedagógovia už v tomto týždni „zarezávajú“ a pripravujú nový školský rok. Mesiac september  a nástup do školy sa blíži každým prežitým, aj týmto tropickým augustovým dňom.. Pánovi ďakujeme za mnoho a mnohé. Veľa sa toho míňa, ale aj napriek tomu – to podstatné naďalej zostáva – to troje, ale najväčšia z nich je láska (1 K 13,13).

     Vďačnosť je na mieste. Nič nie je samozrejmé. Dokonca vo vďačnosti je sila, ktorá nás poháňa stále dopredu. Rozumiem tomu a snažím sa porozumieť ešte lepšie a aj hlbšie.  Vďačnosť je hnacím motorom. To je nový rozmer, ktorý nám ponúka aj táto myšlienka: „Nemôžete mať veľa sily bez vďačnosti, lebo práve vďačnosť vás udržiava v spojení so silou.“ (Wallace D.Wattles). A to mi je veľmi blízke. Vďačnosť je – sila kráčať ďalej. Iste, aj z toho dôvodu je v Biblii toľko výziev k vďačnosti. Je ich nemálo. Tak aspoň jeden citát, ten azda najznámejší: „Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás, v Kristu Ježiši.“  (1 Tes 5,18) Vďačnosť je zdroj sily, aj energie nášho života. Je to akumulátor, ktorý dobíja „baterky“ nášho života. Stále sme svedkami, ako mnohí v tomto svete hľadajú „energetické zdroje“ a centrá v prírode, ktoré ich nabije novou silou a energiou. Iste, príroda má túto moc nás regenerovať, nič proti tomu. Veľmi dobre to poznám z osobnej skúsenosti. Pán Boh do prírody vložil naozaj nemálo a – veľmi mnoho! Už len krátky pobyt v nej má priaznivý účinok na nás – po každej stránke.  V tomto kontexte sa vyjadrila aj nemenovaná slovenská herečka, z veľmi úspešného seriálu Dunaj, že spolu s manželom takéto „energetické centrá“ priamo  intenzívne vyhľadávajú, kde chodí menej ľudí. Kde je veľa ľudí, tam to už „nefunguje“ tak, ako na miestach s minimom ľudí. Sme ozaj veľmi rôzni a veľmi rôzne to aj prežívame. Ďakujeme sa silu prírody a  v prírode, za Boží kód do nej vložený.  Už neraz nám dokázala svoju moc, aj počas tohtoročného leta. Pre mňa osobne najmä po duchovnej stránke je zdrojom sily – práve oná  nenahraditeľná a nezastupiteľná – vďačnosť. A táto vďačnosť je aj témou 14. nedele po sv. Trojici, ktorá sa blíži – 1. septembra. A tak vďačne  listujeme v letnom  albume našich mnohých spomienok, ako v nejakej pomyselnej  knihe. A aj náš život je ako kniha: „Váš život je ako kniha. Urobte z neho bestseller.“ (S. Gray) A čo nám v tom bráni? Ak niečo, tak je to len naša vlastná pohodlnosť. A tie naše obľúbené a vychodené koľaje a skratky. Tomáš Baťa aj pod našimi veľhorami zo svojho života urobil niečo hodnotné a kvalitné. To už vieme prečo, keď rekapitulujeme aj letné čítanie na tomto našom webe:  „Nehľadaj ľahké cesty.. Tie hľadá toľko ľudí, že sa po nich nedá prísť nikam.“  

      Sme teda už doma – po letných prázdninách – sme na konci leta.  Leto ale zďaleka nekončí.  Sme vďační za náš pozemský domov. A čo je domov? A čo tvorí náš domov? Čo ho vytvára? Počujme:   „Domov je tam, kde sa srdce môže smiať bez hanby. Domov je miesto, kde slzy srdca môžu schnúť vlastným tempom.“ (V. Baker) Vďaka za všetky šťastné návraty z ciest. Najmladšiemu synovi som vtedy povedal,  že nie sme o nič lepší, ako tí, ktorí sa domov z ciest už vrátiť nemohli. Neviem to vysvetliť, je to tajomstvo, ktoré s vďačným srdcom prijímame. S mnohou vďakou za všetky naše šťastné návraty a prudké objatia so všetkými našimi blízkymi a  domácimi.  Počujme a čítajme ďalej zaujímavú myšlienku:  „Keď sa vraciate domov, je to zvláštny pocit. Nič sa nezmenilo. Všetko vyzerá rovnako, všetko cítite rovnako, dokonca aj všetko vonia rovnako. Uvedomíte si, že všetko, čo sa zmenilo, ste vy.“ (F.S.Fitzgerald) Aj toto leto nás v mnohom zmenilo a priviedlo bližšie k Pánovi, aj podľa slov: „Boha musíme poznať uprostred nášho života a nie až na hraniciach našich možností.“ (D.Bonhoeffer)  Pána Boha sme našli aj počas leta. Kde všade je Boh – a my sme o tom doteraz nevedeli.. 

      Pred rokom to bol tiež Jadran a Dánsko, kde žije dcéra Alžbetka. Vtedy to bolo opäť „po stopách H.Ch. Andersena“, ktorý povedal, či napísal: „Život každého z nás je rozprávka napísaná Božou rukou.“ Radi a veľmi vďačne spomíname  na Kodaň a na týždeň strávený v hlavnom meste Dánska.  Návšteva mnohých historických pamiatok a chrámu so sochou Pána Ježiša Krista od známeho sochára Thorwaldsena, ktorý sa vám priam do očí pozrie len vtedy, keď pokľaknete a nájdete ten správny „uhol pohľadu.“ Tento „dánsky“ Kristus s otvorenou náručou pozýva: „Poďte ku mne všetci..“  ämt 11,28)  No nepodarilo sa nám stále vidieť známu atrakciu Kodane – Malú morskú pannu. O nej Andersen napísal: „Morská panna nemá žiadne slzy a preto trpí omnoho viac.“  A do tretice na spomienku na svetoznámeho rozprávkara, ktorého rodný dom v Odensee sme navštívil už skôr: „Život nestačí, povedal motýľ. Je potrebné k nemu slnečný jas, slobodu a malý kvietok.“

     Tropické leto stále trvá – a všetko tomu nasvedčuje, že bude minimálne až do konca augusta. Často sa konštatuje, že leto prináša tzv. „uhorkovú sezónu“ v zmysle, že sa nič nedeje. U nás tomu tak určite  nebolo. 21. augusta bola spomienka na inváziu sovietskych vojsk   a do tejto situácie bol umiestnený aj dej filmu Vlny. Pôsobivý a mocný príbeh, ktorý by som odporúčal na „povinné videnie“..  Kedysi sme mali povinné čítanie, mohlo by byť aj také videnie – už sme na mnoho zabudli. Ľudská pamäť je naozaj veľmi krátka. A preto prichádza  na konci letných prázdnin vhod spomienka aj na  80. výročie SNP, ako memento z minulosti – ako mocné vzopretie sa slovenského ľudu vtedajšej totalite.  Či by sme toho boli schopní dnes? Posúďte sami.. Či by sme boli schopní bojovať dnes tak, ako sa bojuje na východ od  nás. Ak by naši východní susedia padli, my sme hneď „ďalší“ na rade. A som opäť pri filme Vlny, ktorý vám vrelo odporúčam. Som aj za to vďačný, že sme nielen stále na letnej, ale hlavne najmä na – jednej vlne.   Bolo to horúce leto roku 1968, ale aj v roku 1944. Vďaka za naše iste aj pohodlné leto 2024 – prežité bez bojov so zbraňami, možno práve v našich vnútorných bojoch na modlitbách za túto našu krajinu, za náš pozemský domov.

    Po tropickom lete  opäť príde jeseň, najpestrejšie ročné obdobie. Jarabina sa už teraz prudko červená – všade navôkol. Minulého roku vôbec nebola  a nekrášlila prírodu svojou ohnivo červenou farbou. Postrehli ste to?   Aj jeseň bude horúca – politicky, aj spoločensky.   Tie ročné obdobia nájdeme aj v našom ľudskom živote. Tak to konštatuje aj tento citát:   „Láska má svoje zákony rozvoja, tak, ako ľudský život. Má svoju nádhernú jar, horúce leto, jeseň, ktorá pre jedných býva tepla, svetlá a plodná, pre iných je chladná a sychravá.“ (Belinskij) Pomaly nastupuje čas farebnej jesene. Už sa to miestami farbí do zlatista. Listy na breze hneď pri fare to potvrdzujú.  Ktovie prečo jeseň má rada žltú a zlatistú farbu?  „Jeseň je tak zamilovaná do západov slnka, že ich maľuje na každý list zo stromu.“  (M.Lo  Pilato)  Jeseň vie byť žiarivá a nádherná, aj hmlistá a mrazivá. Ideme teda  ďalej,  k jeseni, v očakávaní,  kto alebo čo rozbúši naše srdce aj počas nastávajúceho ročného obdobia. A tak sa deje vlastne počas celého roka.   „To, čo rozbúši vaše srdce a rozžiari s oči, vždy potvrdzuje, že kráčame po správnej ceste.“ (R. Schache)  Práve včera som čítal  smutnú správu  o úmrtí môjho menovca, ukrajinského pianistu, ktorý zomrel v ruskom väzení  –  v jeho hladovke proti tomu, čo sa deje v jeho krajine – proti  ruskej okupácii. To rozbúšilo moje srdce opäť. Už sa tej krásnej jesene nedožije.  Pomaly príde  čas padajúceho lístia. A opäť vám z mnohej mojej osobnej vďačnosti ponúkam moje obľúbené myšlienky:  „Myšlienky sú ako padajúce lístie, ak ich včas nezachytíš, vietor ich odfúkne navždy.“  Snažím sa, aby mi ich vietor neodfúkol. Ani jednu z nich.. Je ich mnoho, čo srdcom preteká.. „Jeseň je  ako druhá jar, kde každý list je kvetom.“ (A.Camus)  Máme sa teda na čo tešiť.. Ani blížiaca sa jeseň nás v tomto nesklame.. „Pokiaľ  bude jeseň, nebudem mať dosť rúk, farieb a plátien na maľovanej krásy, ktorú vidím.“ (V.van Gogh) Ďakujeme za leto.. Sme vďační a šťastní, čo nám všetko ponúklo a aj dalo, aj slovami už posledného citátu:  „Šťastie nespočíva v tom, čo všetko máme, ale z čoho všetkého sa dokážeme radovať.“ (Ch. Spuergon) A v radosti poďme aj ďalej..