Ľahkosť  leta

Neviem vám to opísať, ani detailne popísať, ale čas leta prináša istú ľahkosť.  Ľahkosť aj čo sa týka bytia, žitia, keď neriešime žiadne  „ťažké “  životné situácie. Iste, okrem nutných prípadov. Máme radosť z leta, pretože prichádza asi pre väčšinu ľudí to najobľúbenejšie ročné obdobie. Leto prináša a ponúka radosť a smiech   v detských očiach, ale aj srdciach – počas letných prázdnin aj slovami myšlienky: „Smiech je radostná a univerzálna melódia života.“ (A. Lincoln) Je to spôsobené aj trvajúcimi prázdninami, dovolenkami, cestovaním, istým druhom životnej bezstarostnosti.  Sme takmer v polčase leta,  takmer na konci júla. Nám prinieslo  pobyt pri Jadrane – more a  teplo – jednoducho povedané pohoda leta.  Žiadne väčšie  problémy s počasím, ako napr. v zime  –  fujavice a kalamity. Aj keď je pravdou, že aj letné búrky a veterné priam smršte vedie poriadne potrápiť. A tiež letné požiare sú veľmi zničujúce.  A tá letná tragédia s búrkou v Monkovej doline je stále veľkým mementom.     Aj čas leta prináša prudké zmeny počasia. Pamätám si, že počas jedného leta prišla taká búrka s vetrom, že naši priatelia, ktorí boli na liečení v Novom Smokovci v Palace, nemohli prísť práve k nám oproti na návštevu na faru, práve kvôli silnej búrke, ktorá  v tom čase prišla. Teda, aj leto vie potrápiť a poriadne, ale čas leta je spojený s ľahkosťou kvôli oddychu v škole, v práci a tak celkovo  slnko svieti a žiari. A more a pobyt pri ňom má svoje čaro.  Veď platí tá myšlienka: „More je obrazom nepolapiteľného ducha života.“ (H. Melville)

     My suchozemci, pochádzajúci zo starého európskeho  kontinentu, priamo z jeho stredu a centra radi a  pravidelne letujeme pri mori.  Geografický stred Európy sa nachádza  u nás na Slovensku – na Krahuliach, pri Kremnici. My, suchozemci z centra Európy si možno aj často  myslíme, že je viac pevniny, ako mora.  Sme náchylní si to tak neraz aj vsugerovať – pretože žiadne more nemáme. No vieme, že zdanie klame! Potrebujeme ísť k nemu, aby sme získali a mali túto aj osobnú skúsenosť. Keď sme však pri mori, pri nekonečnej vodnej hladine, takmer nekonečnom horizonte, nad ktorým sa dá tak hĺbavo meditovať, tak si uvedomujeme pravý opak. A prichádzame na celkom skvelé myšlienky, ktoré by nás na doma asi ani nenapadli. O mori sú mnohé, tak napr.:  „More je tvojím zrkadlom, kontempluješ svoju dušu v nekonečnom otáčaní valiacej sa vlny.“ (Ch. Bandelaire) A potom nám to dochádza a dôjde, že žijeme a máme tzv.  Modrú planétu. A tá modrá –   to sú oceány a moria – a tej vody je nepomerne viac, ako pevniny. Túto vetu, či toto prirovnanie údajne použil a  povedal J.Gagarin, keď uvidel našu planétu z vesmíru: „Ja vižu golubuju planetu.“  A odvtedy je to už iba „modrá planéta“ – kvantum vody  navodzuje tento pohľad a takúto skúsenosť z vesmíru.  A ešte jedno veľmi dôležité prirovnanie! Napadlo vás, že  to vlastne  aj kopíruje naše telo –  koľko je vody v našom tele (vyše 70 percent), toľko je aj oceánov a morí na našej zemi. Náhoda? Vodný svet je úžasný a famózny. Ten „vodný pocit“ máme aj v našich kožných  receptoroch, veď v plodovej vode sme boli ponorení deväť  mesiacov. Vlastne vyvíjali sme sa vo vode. Vodné pocity sú jedinečné, podvedome nám vyrábajú endorfíny, hormóny šťastia. Sme teda tzv. „vodní suchozemci“. Pri mori vás všeličo napadne. Tá voda nás priam nadnáša a spôsobuje onú ľahkosť leta – aj pri kúpaní a šantení vo vode a mori.

   Putujeme letom, v súčasnosti v jeho pomyselnom strede – aj pri vode, aj pri mori, aj na horách.  „Šťastie nie je iba cieľ, ale aj putovanie po ceste života.“ (E.Weiner)  My, žijúci v Tatrách a pod nimi naše hory máme celý rok, tak priam nutne potrebujeme energiu mora. Je veľmi oslovujúce a inšpirujúce pre náš duchovný život. V mnoho nám môže poslúžiť za zdroj oslovenia. To hneď prvé, čo vás môže napadnúť, že je nevyčerpateľné. More je úžasná metafora pre umelcov, obraz plnosti v nekonečne. Navodzuje jedinečnú atmosféru, ktorá vždy pohladí vašu dušu. Boh je nevyčerpateľné more, putujúce k oceánu lásky, len sa doň ponoriť.  V tej ľahkosti bytia máte zdroj mnohej tvorivej inšpirácie aj slovami autora Malého princa: „Je krásne plávať, ak sa Ti pritom z mora ukazuje breh.“ (A. de S.Exupéry)

    V tomto roku do večnosti odišiel brat Alojz Gerényi z Vyšných Hágov,  ktorý veľmi túžil dožiť sa svojich 90. narodenín (28.3.), no nestalo sa tak. A nechýbalo mu do nich až tak veľa. Veľmi rád maľoval a tak  pri dokončení Zborového domu v roku 2007 nám venoval obraz do zborovej miestnosti. Je na ňom pozoruhodný výjav: Na skalnom útese stojí kríž, pod ním sú burácajúce vlny, ktoré opätovne narážajú na útes a skalné bralo. Kríž stojaci na bralo však stojí pevne a nepohnute. Veľavravný obraz. Ponúka toľko inšpirácie. Je aj toľko cenných myšlienok, ktoré sa nám v spojitosti s týmto obrazom ponúkajú. Tak napr.:  „Stoj v živote, ako skala v mori, nerušený a nepohnutý vždy s novými vlnami.“ (H.I. Chan)  Aj to more je obrazom istej húževnatosti, ktorá nám neraz aj v živote chýba:  „Vždy buďte ako more, ktoré sa láme o skaly, vždy nájde silu to skúsiť znova.“ (J.Morrsison) Pamätám si, ako jedno dievčatko – u nás na návšteve, si opakovane sadlo  na stoličku a dlho si vychutnávalo  tento jedinečný pohľad na samotný výjav.  

     Dokážeme sa dlho pozerať aj  na šírošíre more. Blízke more ponúka aj osvieženie, ktoré je na dosah. Najmä vtedy, keď sú dlhotrvajúce letné horúčavy. Tie nám dali zabrať pri Jadrane v prvom polčase leta.. Chorváti majú zaujímavý výraz a pojem slovom: „fjaka.“ Je to stav ducha, keď sa človek túži pozerať len do diaľky a rezignovať z akejkoľvek svojej  aktivity. Dáni na to majú svoj pojem: „hyge“ a Švédi to nazývajú tiež po svojom – „fika“..  A to je stav duše, ale aj tela počas  leta pri mori. Nič sa vám nechce, vzdávate sa akejkoľvek činnosti  a hneď poobede – je to oná siesta. A potom to všetko ožíva až na večer, keď nastáva príjemne schladenie. Človek sa teší na teplo, ale je ním niekedy aj paralyzovaný  –  najmä ak trvá dlho. My sme dva týždne mali iba slnko a teplo, teploty rástli každým dňom. Vždy sa tešíme na túto morskú klímu, pre zmenu z nášho prostredia, ktorú prináša aj dovolenka. A potom sa tešíme aj na domov, to je zmysel dovolenky, človek si dá „odstup“ vyše tisíc km a teší sa na domov. Aj to prináša letná dovolenka – v ľahkosti bytia. Uvažoval som nad tým, že by som v takom prostredí asi celoročne byť nedokázal – teplo máme radi, ale veľmi radi sa vraciame aj domov, pod naše veľhory.

   Ozaj, čo všetko ponúka more. Celý rok sa vlastne na neho tešíme. Rok dopredu si objednáme a rezervujeme ubytovanie na našom mieste. Pravidelne sa tam vraciame. More je hneď pri našom penzióne. Kedykoľvek sa to už „nedá vydržať“, tak sa nám ponúka na osvieženie. Je to istým spôsobom terapia, liečenie pre nás. Dýchame jadranský vzdych, vychutnávame si slané more. Šum mora, niekedy aj škrekot čajok patrí do tejto atmosféry, cvrlikanie cikád a mnoho ešte iného. No najmä azúrové a priezračné more, ktoré nám navodí pocit uvoľnenia, ľahkosti a onoho šťastia. Stačí tak málo. A to nás  pozýva vždy a nanovo aj týmto slovom:  „More, ktoré volá k sebe všetko, volá i mňa.. Ty šíre more, večne bdejúca mať, ktoré jedine dávaš mier i slobodu rieke a prúdu. Potom prídem k tebe, ako nekonečná kvapka k nekonečnému oceánu.“ (Ch.Džibrán)

    A čo o lete nájdeme v Biblii?  Žiadalo by sa nám zakončiť trochu aj duchovnejšie.. O lete toho  nemáme až tak veľa. O lete  čítame napr.  po potope: „Pokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.“ (1 M 8,22) V Novej zmluve Pán Ježiš o svojom opätovnom príchode hovorí:  „Pozrite si figovník a všetky stromy, keď vidíte, že už pučia, sami viete, že je leto už blízko.“ (Lk 21,29.30) žalmista, kráľ Dávid spomína letnú vyprahlosť v čase, keď svoj hriech Pánu Bohu nevyznal (Ž 32, 3-5). Zaujímavý text nachádzame ale v českom preklade miesta, kde na záver svojho vystúpenia v Nazarete v synagóge Pán Ježiš vyhlásil, citujúc Izaiáša: „..a zvestovať vzácny rok Pánov “ (Lk 4,19). Český a aj kralický preklad tento verš uvádza takto: „.. milostivé léto Páně vzácne.“ Tento preklad je mi blízky. Rok prekladajú ako léto. Pôvodne išlo o rok, kedy sa odpúšťali dlhy a prepúšťali sa otroci. Milostivý rok bol jubilejný bol každý 50-ty rok (3 M 25,10). Z Biblie však poznáme, že aj každý 7. rok sa pôda nemala obrábať a to, čo na nej vyrástlo malo slúžiť pre chudobných.  Leto  –  júl a august –  je pre mňa časom milosti  –  máme voľnejší režim, menej povinností a dostupnosť voľna a oddychu. A iste aj dostupnosť mora – a ľahkosť bytia. Často si povieme: „Tak tento problém budeme riešiť až po dovolenke, až po lete. Chceme si tak trochu „uľaviť“, že si ho trochu sami pre seba „odľahčíme“.. Žiadne ťažké témy  –  vyhýbame sa správam o vojne na Ukrajine a v pásme Gazy. A to, čo máme „riešiť“  – tak to budeme až  po lete (pokiaľ sa to dá posunúť a „prokrastinovať“).  Milosť Božia nás nesie – máme „milostivé leto“.  Ďakujeme Pánovi. Nie každý ho má také. Tak predivne  nás nesie aj voda Mŕtveho mora. Nemusíme vedieť vôbec  plávať, určite sa v ňom neutopíte!  Voda vás nesie. Voda „odľahčuje“ naše bytie a žitie. Aj z tohto dôvodu túžime po letnom pobyte pri mori – a celkovo pri vode.  A existuje ešte aj iná voda – živá voda, čo nás drží nad vodou (J 7, 38)..