Dvojité oslovenia III

Marta, Marta  (Lk 10, 38-42)

Evanjelista Lukáš, ako jediný zaznamenáva  príbeh návštevy Pána Ježiša Krista u Jeho priateľov v Betánii. Bola blízko pri Jeruzaleme  (Lk 11,1). Do domu Ho pravdepodobne pozvala Marta, tá ho aj prijíma. Mária si však sadla k Ježišovým nohám a počúvala slovo a vyučovanie svojho priateľa, ale aj svojho Pána.  Príbeh dvoch sestier je takmer nevyčerpateľný!  Na malej ploche je tak vyslovené mnoho. Je to príbeh viacerých vrstiev a vždy je možné niečo iné akcentovať! Už toľkokrát som  a im venoval aj ja, ale je to téma, ktorá má nám stále čo povedať (do pozornosti vám dávam ešte: „Nešetrime na Ježišovi  – apríl 2022 a  „Mária a Marta – Dve cesty“ –   august 2022).   A aj j nedávno ste si o nich čítali na našom webe („Aj málo niekedy stačí“ – jún 2024). A opäť sa k nim vraciame v rámci našej série:  dvojité oslovenia. A čoskoro – po letných prázdninách sa k nim opäť vrátime.   Dve sestry – praktická Marta a zdá sa, že nepraktická Mária!  Jedna behá hore dole, jedna sedí, nič nerobí – a jednoducho iba počúva. Tak  čo všetko by sa dalo napísať  aj k tomuto. Čo všetko ste si len nedávno o nich prečítali, čo si prečítate dnes. A vôbec – dá sa ešte niečo nové napísať? Počúvajúca a pasívna Mária. V Biblii počúvame pomerne častý refrén: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“  Uši sú predovšetkým na počúvanie. Je to sluchový orgán, ktorý je priamo napojený na  srdce.  A srdce je prepojené na ústa. Všetko so všetkým súvisí.  A obzvlášť to platí o ľudskom tele.  Tak si pripomeňme aspoň zopár biblických textov v tejto oblasti. Ten najznámejší je: „Viera je z počutia a počutie skrze slovo Božie.“ (R 10,17) Uši a počutie a následne viera v ľudskom srdci. Uši a srdce sú veľmi úzko a tesno prepojené. Je tam tajomný neviditeľný kanál. Tak, ako v Jeruzaleme to slovo, ktoré bolo zvestované na prvé Letnice bodlo mnohých v srdci a uverilo ich tritisíc duší (Sk 2,37 – 41). Uši a srdce sú naozaj veľmi prepojené. K tomu sa pripájajú aj ústa: „Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho boh vzkriesil, budeš spasený.“  (R 10,9). Uši, srdce a ústa. Každý orgán má svoje špecifické miesto v našom tele. A v duchovnom živote obzvlásť! Srdce – jedno, to stačí, ústa – jedny – tie tiež postačia jedny (s úsmevom). No uší máme až dve – aby sme počuli „stereo“ a aby sme dobre počuli. Uši sú na počúvanie!  Tak nech aj  naše uši dobre počujú, ako uši Márie! Evanjelium pre naše uši a najmä srdce – to sú duchovné bozky pre naše  uši, aj srdce.   

     Marta je rada a „doma“ vo svojej kuchyni, jej sestra je pri Ježišových nohách. Marta v službe Pánovi radšej uprednostňuje svoje dve (určite)  pracovité ruky – Mária zapojí svoje dve uši. Ruky pracujú veľmi aktívne  –  uši pasívne počúvajú.  Porovnávajte ďalej tieto dve sestry a nájdite „10 rozdielov.“ Určite si ešte pamätáte takú hru z detských čias – nájdi 10 rozdielov. Tak sme začali hľadať – a pokračujte ďalej už len osobne.. Je to veľmi zábavné, ale aj veľmi poučné! Tak sa do toho pusťte – a prinesie vám to veľa požehnania. Je vedľa toho rozdielneho, je veľa toho aj spoločného.    Dve sestry, ktoré rovnako milujú Pána, ktorú lásku prejavujú ale  celkom odlišným spôsobom. Marta koná diakoniu, čítame v gréckom origináli „peri pollén diakonian“, ale je vnútorne rozpoltená a rozhodená. Diakonia je ale veľmi dôležitá  a tak potrebná. V prípade Marty však tak trochu aj rozpačité.  Je to aj zároveň  jej „deň hnevu“ pre Máriu. Je možné slúžiť a zároveň sa aj hnevať?  Nevylučuje sa to? Hnevá sa ani nie tak na sestru Máriu, ale aj na Pána, že to nechá tak, že to vôbec  dovolí. Hnevá sa možno aj na obidvoch, pretože ona jediná „je v pohybe“ a oni si „len tak“  pasívne sedia a vôbec nič nerobia.. Pre Martu to pravdepodobne nebol problém, že ju práca odpútava od Pána Ježiša Krista, ale že jej sestra nepomáha. Akoby mal On sám urobiť poriadok s Máriou v ich dome.

      Zaneprázdnenosť a ustarostenosť je častý jav v našich srdciach. Je to negatívy jav  stav ľudského srdca, ktorý potláča potešujúce vedomie, že sme Božími deťmi. Nebuďte ustarostení pre mnoho a mnohé – veď všetko ostatné nám bude pridané  (Mt 6) V tejto kapitole výzva:  „nestarajte sa“ opakuje sa až 6x.. Aby sme ju náhodou neprehliadli, čo sa nám ľahko môže stať.  Máme až dvoje uší – tak dobre počujme tieto výzvy! Máme dvoje očí, aby sme tieto slová v Biblii svojím zrakom neprehliadli!  Dve sestry a ich odlišný pohľad na Majstra – Marta  akoby v ňom videla prísny zákon, Mária v Ňom našla  jedinečnú milosť. Sestry Marta  a Mária sú nám bližšie, akoby sme si mysleli.  Zákon  a milosť sú vlastne sestry. V Biblii tvoria celok – je to Stará a Nová zmluva.  Ale ešte aj inak to môžeme vidieť.   Katolíci akcentujú aktívny život  – dobré skutky, Mária preferuje  – kontemplatívny život – to sme my luteráni. Mária pasívne prijíma, čo Boh pre ňu v Kristu pripravil.  Slúžiť je tak dôležité a veľmi potrebné. Sedieť pri nohách Pána je priam nevyhnutné!  Mária si vyvolila  „dobrý podiel“, ktorý jej nikdy nebude odňatý. V Žalme  16 (5-6) čítame: „Na utešených miestach pripadla mi výmera  a veľmi sa mi ľúbi  podiel môj.“   Podiel biblických postáv smie byť aj naším, aj dnes v 21. storočí.. Ján Ámos Komenský v roku 1668 napísal na sklonku svojho života svoje  súhrne dielo, volá sa: „Unum necessarium“, v preklade: Jedno potrebné. Je to vlastne jeho labutia pieseň, keď práve v čase písania tohto diela mal  už  77 rokov. O rok nato zomrel. Aj toto jeho záverečné dielo potvrdzuje: jedlo počká a môže vždy počkať. Je dôležité, modlíme sa oň v modlitbe Pánovej v tej úplne prostrednej prosbe: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“  (Mt 6,11) Pán Ježiš nám v tom známom mieste, pri pokúšaní na púšti odkazuje: „Nie samým chlebom je človek živý, ale každým slovom vychádzajúcim z Božích úst.“ (Mt 4,4) „Keby  jej pomohla Mária, aj ona by si bola mohla sadnúť“ – povedal raz jeden brat na biblickej hodine, keď sme sa touto témou zaoberali. .  Určite to má svoju logiku. My by sme dnes to asi tak dnes  „poriešili.“  Náš dnešný postoj by mohol mať aj takúto podobu: „Pomôž mi, budem mať skôr hotové a budeme spolu počúvať.“  Ale celková  pointa tohto príbehu  v tom asi nespočíva. Marta je vnútorne rozorvaná, bez vnútorného pokoja. Jej srdce akoby sa nevedelo stíšiť a zastaviť. Je v jednom kolotoči. Musela stále niečo robiť a byť stále v pohybe. Život je o tom? Je to správne nasadenie?   Marta  Ježišovi chce toho  čo najviac dať.  A nechce na ňom šetriť. Ale veď od Krista toto smieme  a máme, ale aj môžeme tak mnoho prijať. On je tu predovšetkým Hostiteľom. A Mária to prijala a pochopila. On pre nás, pre všetkých  pripravil hostinu Slova. On nás hostí svojím svätým slovom. Kto má uši na počúvanie, nech počúva (k 14,35 a Mk 7,16.  Cítiš tie duchovné bozky prichádzajúce a adresované aj k Tvojim ušiam?

     Pán Ježiš nepokojnú Martu osloví dvakrát po sebe: „Marta, Marta..“  Si veľmi milá a pozorná, myslíš na toľko vecí. Si veľmi ustarostená a tvojím srdcom preteká milión vecí.. Dokedy takto vydržíš? Šetri sa –  a šetri svoje sily. Marta potrebuje prežiť zlomovú situáciu – s oným dvojnásobným oslovením. Tú potrebnú korekciu potrebujú Ježišovi priatelia. Potrebujeme ju my – veď my sme Jeho priatelia – už viac nás nenazýva sluhami, ale priateľmi  (J 15,15.  Tú korekciu a napomenutie potrebujeme aj my všetci. Pán Ježiš nás volá po mene, povolal nás naším menom. A keď je to potrebné a často aj nutné – tak to meno zopakuje aj dvakrát po sebe – aby sme to neprehliadni – čo nasleduje po dvojnásobnom oslovení.  Robí to s láskou, decentne. Psychologicky a motivačne  najprv vyzdvihne klady – tie sú u Neho vždy na prvom mieste: „Marta, Marta, starostlivá sa..“  To je dôležité  – akcentovať to pozitívne a potom prejsť k tomu, čo má byť odstránene.. Pre toľko vecí sa znepokojuješ, ale vôbec netreba veľa – stačí tak málo. A Mária si vyvolila dobý podiel, ktorý jej nebude nikdy odňatý. Marta dostala láskavú lekciu. Určite si ju vtedy dobre zapamätala. Aj to meno, ktoré svojim i dvoma ušami stereo počula: „Marta, Marta..“  To bol aj možný zlom v jej živote. Dala sa poučiť, cez uši prijala napomenutie, ktoré našlo miesto v jej srdci.  A možno sa časom zapojili aj ústa  (už očistené), že už nikdy takto nevyslovila hnevlivé pred Pánom slová na adresu svojej sestry Márie. Uvažujem nad tým, akú lekciu potrebujem ja – ak by Pán aj moje meno povedal dvakrát po sebe  – a dvakrát by ma oslovil: Pavel, Pavel..  Čo by nasledovalo potom? Čo by nasledovalo po dvojnásobnom oslovení teba? Uvažuj nad tým.. Ja už tak robím v tejto chvíli..