Pozvanie je vážna vec

Pozvanie na leto 2024

     Letná sezóna 2024 v našom tatranskom prostredí začala už skôr, ako tradične – už 1. júna, bol prijatý aj nový návštevný poriadok v Tatranskom národnom parku. Do Tatier sa chodievalo kedysi iba „letovať“ – s celoročnou prevádzkou začal zakladateľ Nového Smokovca MUDr. Mikuláš Szontagh (1843-1899).  Blížia sa letné prázdniny, čas dovoleniek a oddychu. Kto by sa na leto netešil? Do našich veľhôr opäť zavítajú mnohí hostia, turisti a dovolenkári. Nie tak dávno platilo, že   ľudia  k svojej dovolenke hľadali bezpečné prostredie, bez možných teroristických útokov. A platí to  stále!  Vysoké Tatry také prostredie ponúkajú.  Aj keď, žiaľ, mnohí sa tu veľmi preceňujú a riskujú.  Oddych, relax a všetko s tým spojené je pre nás požehnaním. Čas leta je pre nás veľkým darom.  Pozvanie k oddychu a odpočinutiu nie je iba  v reklamných letákoch, nájdeme ho aj v Biblii.  Pozýva náš k nemu priamo Boží Syn Ježiš Kristus  slovami:  „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení  a ja vám dám odpočinutie..“ (Mt 11, 28-30)  Kto by to všetko nepotreboval práve v týchto časoch?  Je to pozvanie aj do tohto leta 2024. Stále vo mne rezonuje toto slovo pozvania z úst brata farára doc. Jána Greša, ktorý v jednej kázni povedal: „Pozvanie je vážna vec!“  To jeho meno vo Vysokých Tatrách je ešte nie celkom zabudnuté. Pôsobil tu ako evanjelický farár v rokoch v rokoch 1960 – 1986, potom odišiel do Bratislavy. A ma  som tú česť byť aj  jeho študentom..

Vážne pozvanie – to bola aj téma 2. nedele po sv. Trojici (09.06.), ku ktorej pripájam aj týchto pár riadkov. V Tesnej bráne v danú nedeľu bola zaujímavá úvaha aj tom, ako nám Pán Boh drží miesto – na tej hostine, na ktorú nás tak s láskou pozval.. A pozýva nanovo, opätovne – a s veľkou trpezlivosťou. Ako keď my dnes na zborovej slávnosti čakáme hostí a do chrámovej lavice dáme: „rezerve“.. Pán Boh nám takto zerezervoval miesto na hostine (na svadbe), na ktorú nás pozýva.. Čakajú nas hody vo večnosti – bolo by veľmi nerozumné, odmietnuť tak vážným, ale aj láskavým pozvaním.. Pán Boh vo večnosti nechce byť sám, to potvrdzuje aj starocirkevné evanjelium tejto nedele o pozvaní na veľkú večeru (Lk 14,15-24).. Tak veľmi túži po tom, aby sa mu naplnil Jeho dom.. Tým slovom nášho Pána – končí toto jedinečné podobenstvo, v ktorom nám Boží Syn svojho nebeského otca predstavil ako veľmi spoločenského – vo večnosti nechce byť sám.. Domyslime to do dôsledkov – je to úžasné a jedinečné posoltvo pre nás pre všetkých..

      Čo  mal teda Ježiš na mysli, keď  nás pozval  k odpočinutiu? A pozýva nanovo! Znamená to, že budeme môcť iba zaháľať a leňošiť?  Samozrejme, že nie. Vzťah s Ježišom však nie je niečo, čo by nás malo unaviť a vyčerpať. Práve naopak! Učením sa o Ježišovi, snahou priblížiť sa Mu a odzrkadľovať Jeho charakter môžeme nachádzať odpočinutie od námahy, problémov a starostí každodenného života. Preto nás s láskou pozýva do svojej jedinečnej školy. Je to škola odpočinutia. Poďte vy všetci, ktorí sa namáhate a ste tak preťažení a veľmi unavení.. Rád si spomínam, ako v škole v Tatranskej Lomnici  po vyučovaní pani vychovávateľka  zvolala na deti v družine, ktoré boli na školskom dvore: „Deti, poďte všetci ku mne!“ Bola to úžasná momentka, na ktorú azda ani nezabudnem. Akoby som v tej chvíli počul Pána Ježiša. A deti sa k nej rozbehli. A to je to pozvanie aj na leto v tom duchovnom posolstve: „Deti moje, poďte ku mne..“  On s láskou otvára náruč a pozýva nanovo všetky  svoje deti k sebe.. Ako volá rodič na svoje dieťa, ono pribehne a spolu sa objímu. Dieťa nedokáže nikdy nesprávne objať. Poznáte to z vlastnej skúsenosti, čo ste zažili pri svojich deťoch. Je to pozvanie nášho Pána aj v tomto čase leta. Do každého nového dňa. Aj všedného, aj sviatočného. Keď otec prechádza so svojím synom cez rušnú ulicu, tak mu povie: „Silno sa ma drž!“ Nepovie mu: „Všímaj si okolité budovy, alebo dopravné značky..“ On mu povie: „Drž sa ma silno!“ Akoby tým chcel povedať: „Neboj sa, ja ťa ochránim pred každým nebezpečenstvom.“  To je odkaz pre nás. Aj do leta odpočinku. Prechádzame cez náš rušný život, v lete máme chvíľu a priestor pre odpočinutie.  Aj s odkazom: „Drž sa ma silno.. Ja ťa držím, ja ťa aj podržím.“

      Nedeľu v kalendári nemáme náhodou zvýraznenú práve  červenou farbou. Nie je zbytočná. Je to deň odpočinku. Pred niekoľkými rokmi sa stalo, že v Kongu (bývalý ZAIR) zrušili nedeľu. Zdala sa im prebytočná v kalendári. Veď môžeme ešte viac pracovať, ešte viac zarobiť.. Stalo sa však to, čo vôbec nikto nečakal. Ťažné zvieratá – voly im pohynuli. Aj oni predsa potrebujú prestať a oddychovať. Prečo sa tak často ľudské pokolenie hrá na zdatnejších a výkonnejších, než náš Stvoriteľ? Aj On sám odpočíval po stvorení sveta a dal nám deň odpočinku (1 M 2,2). My o to neraz vôbec nestojíme.  Aj ťažné zvieratá potrebujú svoj šabbat, teda v preklade –  dať si pauzu. Úsmevne povedané, ak vôl to veľmi potrebuje, či nie o to viac človek na rušnej diaľnici svojho života? Za odpočinkom nejdeme len do hôr, ale aj k moru. Ono nám ten bezpečný oddych ponúka a priam garantuje.  A to odpočívadlo na diaľnici Chorváti pomenovali práve tak, čo mi je veľmi sympatické: odmorište.  Aj na tom nedeľnom „odpočívadle“,  tom našom nedeľnom pravidelnom  „odmorišti.“   „Nedeľa je najpotrebnejšie parkovisko v zhone a rýchlej jazde celého týždňa.“ (J.B.Hroboň)   Odpočinok nie je teda luxus, ale priam akútna potreba pre uponáhľaného človeka 21. storočia.  Únava je prirodzená. A  často k nám prichádza. Aj Pán Ježiš, ako človek z mäsa a kostí  bol nie raz unavený. Zaspal na loďke až tak, že ho nezobudila ani silná búrka (Mt 8,23-27). Vždy nad tým premýšľam, ako mohol tak tvrdo zaspať.

       Ježišovo pozvanie  je balzamom pre odpočinok tela aj duše. Pozvanie s otvorenou náručou aj na čas leta. Chopíme sa ho nanovo? Dnes sú tu rôzne filozofie, rôzne koncepcie re-generácie a oddychu. Rozhodne je tu Ježišova škola s pozvaním k odpočinku. Učí nás žiť v tomto  prevrátenom svete plnom nelásky: „Poďte, ja vás občerstvím, osviežim. Dám vám silu  kráčať ďalej..“  A ty môžeš  pribehnúť, kedykoľvek budeš potrebovať – k otvorenej náruči svojho Pána. Aj počas rušného dňa, aj vo svojej komôrke, aj v deň na to určený. Milované dieťa Božie svojho Pána nemôže objať nesprávne. Rozbehni sa k svojmu Pánovi. Objíme Ťa.. Aj ty Jeho svojou vierou.. V objatí sa nikdy nemôžeš pomýliť, či urobiť chybu. Zažiješ najúžasnejšiu terapiu a liečebnú kúru odpočinku a oddychu v Pánovom náručí. V kontexte uvedených veršov toto odpočinutie zahŕňa pokoj, istotu spasenia a nádej, ktorú nemôžu a nebudú mať tí, čo Ho odmietli. A nezabúdajme – pozvanie je veľmi vážna vec..

Myslíme v modlitbách na všetkých hostí a turistov, ktorí navštívia naše Vysoké Tatry počas tejto letnej sezóny 2024. Myslíme v modlitbách aj nato, aby sa všetci mohli aj štastne vrátiť z našich veľhôr domov. Vyprosujeme pre nich všetkých Božiu ochranu a vedenie – pre prítomnosť a budúcnosť..