Služby Božie – naše nedeľné Emaus II
Príbehu o Emauských učeníkoch by sme mohli dať aj nasledovný podtitul v zmysle citovanej myšlienky: „Príjemný rozhovor má podobne povzbudzujúce účinky, ako káva – a rovnako ťažko sa po ňom zaspáva.“ (A. M. Lindbergh) Pre samotných učeníkov to bol veľmi dôležitý rozhovor, po ktorom určite nemohli zaspať, keď zaradili spiatočku a ešte v tú nočnú hodinu sa vrátili do Jeruzalema. V Emaus zostať nemohli. Do Jeruzalema mohli prísť nad ránom a určite nešli spať. Pokiaľ to všetko spoločne zdieľali, tak mohol ubehnúť aj celý deň. Bola to veľmi vzrušujúce cesta a púť, pretože sa k nim pripojil Ježiš, s ktorým viedli veľmi zaujímavý rozhovor. Bol to Ježišov výklad, Jeho mocné slovo, počas ktorého horeli ich srdcia. Pán Ježiš videl priam od nich, videl tam aj lenivosť, či ťarbavosť (v katolíckom preklade ťarbavosť) čo sa týka ich viery ku všetkým starozmluvným zasľúbeniam a proroctvám. Ale srdcia horeli, keď mali tak jedinečného a excelentného vykladača – samého Božieho Syna! Keď sa k nám pripojí Pán Ježiš, nech je to hocikde, tak sa obyčajná možno aj debata o ňom samotnom mení priamo na bohoslužbu. Nie je to len a len naše ľudské stretnutie, aj keď sa nám to neraz takto aj javí. Pán Ježiš sa pripája aj na našej ceste – a my o tom často ani nevieme.. Len vtedy sme skutočne kresťanským zhromaždením, keď je medzi nami Pán Ježiš a Jeho mocné a sväté Slovo, ktoré sa vykladá. A výklad – to nie sú len a len naše ľudské reči, nielen naše vlastné myšlienky. Naše bohoslužby – to nie je len sedenie na bohoslužbách v kostolných laviciach, ale najmä každodenné chodenie s naším Pánom, tak ako to vidíme aj na Emauských učeníkoch. V prvom rade ide o zhromaždenie – a potom o výklad slova Božieho, ktoré je živé a mocné a ostrejšie, než ktorýkoľvek dvojsečný meč (Žid 4,12).
2. Výklad – Slovo. Kázeň Božieho slova – to je stredobod našich evanjelických služieb Božích. Tak sme tomu boli vyučovaní my, tak tomu vyučujeme aj našich konfirmandov. Vrchol nášho nedeľného, či v týždni stretnutia je výklad Božieho slova. Výklad Božieho slova a Večera Pánova – ako dva skutočné vrcholy. V tom najdlhšom žalme 119, vo veršoch 129-131 čítame: „Tvoje svedectvá sú predivné, preto ich moja duša zachováva. Výklad Tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými. Roztváram ústa, dychtím, lebo túžim po Tvojich príkazoch.“ A keď si tieto slová žalmu čítame, tak ma hneď napadne Mária v Betánii – sestra Marty a Lazara. To bola práve ona, akoby žalmista písal priamo o nej. Všetko nechala tak a venovala sa Božiemu slovu, ktoré do jej domu priniesol priamo Boží Syn Pán Ježiš Kristus (Lk 10,38-42). To bol výklad a vyučovanie, ktoré ponúkol Pán aj ostatným v dome, no uprednostnila to iba ona – Mária. Jedna jediná. V dome mohlo byť viac obyvateľov. Vieme minimálne o dvoch – Marta bola v kuchyni a Lazar možno niekde na poli. A je celkom možné, že bol aj nemocný (J 11,1) a zostal v posteli. A čo tí ostatní v dome? Tí sa už nespomínajú, ale nie je vylúčené, že by nemohli byť aj ďalší. Iba Mária si našla čas, ona mala Slovo svojho rodinného priateľa Pána Ježiša za prioritu života – jej ucho bolo naklonené Božím svedectvám. Niečo podobné čítame aj v knihe Prísloví (4,20): „Syn môj, pozoruj moje slová, nakloň ucho k mojim rečiam.“ Ona bola tá priekopníčka počúvania a vyučovania. Dovtedy to bolo vyhradené iba mužom, teraz sa toho chytá priamo aj ona. Aj Emauskí učeníci boli muži. No zvestovateľkami vzkriesenia sú práve ženy! Ktosi to tak úsmevne vysvetlil, že preto, aby sa to čím rýchlejšie rozšírilo. Ucho u muža, či ženy, či u dieťaťa – je teda v tejto oblasti počúvania Božieho slova a jeho výkladu veľmi dôležité – a nepostrádateľné.
Uši priam na stopkách majú aj Emauskí učeníci. Cesta im trvala asi tri hodiny, Emaus bolo mestečko asi 11 – 12 km vzdialené od Jeruzalema. Bola to jedinečná a priam duchovne exkluzívna biblická hodina, úsmevne povedané dlhý výklad, ktorý sa im vôbec nezunoval. Dnes sú štatistiky, že človek dokáže max. 15, či 20 minút byť pripravený na aktívne počúvanie. Aj z toho dôvodu sa dlhšia kázeň ani neodporúča. Oni to však potrebovali, oni museli prejsť tú cestu, ale museli prejsť aj všetko to, čo bolo o Ňom napísané v Starej zmluve. A keď im zmizol, tak si povedali: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám cestou vykladal v Písmach.“ Počnúc naozaj od Mojžiša im ich Pán všetko vysvetľoval. Ako to niekedy tak úsmevne povieme – bolo to od Adama. Takmer celé dejiny spásy. Tak sme to zažili aj my nedávno na pašiách. Tak, ako to čítame v pašiách na Smrtnú nedeľu, kde je mnoho textov z čias pred narodením Pána Ježiša Krista. Na jednej strane máme starozmluvné proroctvá – a potom dôkazy z Novej zmluvy, že sa tak stalo a naplnilo. Porovnávali sme aj my pri počúvaní pašií starozmluvné zasľúbenia – a svedectvá z udalosťami v Jeruzaleme. Ak si pamätáte ešte obdobie spred niekoľkých rokov, tak sme pašie s týmito textami nemali. Oni ich ešte nemali zapísané tak, ako ich máme my v Biblii. Pán Ježiš im ich pripomenul a doplnil aplikáciou priamo cez svoju osobu. To boli ich pašie na ceste z Jeruzalema do Emaus. Všetko to bolo veľmi čerstvé, veľmi aktuálne. Muselo to byť aj veľmi svieže, keď im to sám Pán Ježiš vysvetľoval a vťahoval ich do deja. Dnes je pomerne náročné upútať pozornosť poslucháčov, tí, čo pracujú so slovom, o tom niečo vedia. A tak, aby tú pozornosť upútali, tak všeličo vymýšľajú – len aby zaujali poslucháčov. Pán Ježiš ich určite zaujal, ten nepotreboval žiadne triky na vyvolanie pozornosti. Tí počúvali s nadšením. Bol to ich Pán a oni Ho nepoznali.
Skutočne má význam sa spolu stretnúť a spolu očakávať aj na to, čo nám povie Pán Ježiš. čakávanie, o ktorom čítame napr. aj v knihe proroka Izaiáša (40,31) – by sme mohli doplniť – očakávať aj na Jeho Slovo. A žalmista opäť píše: „To slovo, ktoré v nebesiach naveky pevne stojí. To slovo, ktoré je sviecou mojím nohám a mojím chodníkom.“ (Ž 119,89.105) Keď idem e do zhromaždenia, tak si aj sám pre seba môžem položiť otázku: Aké slovo dnes budeme počuť? Čo nám Pán kladie do srdca, akú myšlienku si máme uchovať a zapamätať? Niekto povie, že nejde do zhromaždenia, ale ide na vyučovanie. Teším sa z toho, že môžeme rásť v poznávaní Pánovho slova. Služby Božie a biblická hodina – príležitosť v cirkevnom zbore, kde sa vykladá slovo Božie. A tá biblická hodina – namiesto jednej, rovno až tri hodiny! To bola kázeň! Pripomínam, že výklad Písma Svätého nie je v tomto prípade obmedzený na kostolný priestor. Môže sa konať všade tam, kde nás sám Ježiš vyučuje. Na službách Božích sa to deje tým, že tu čítame z Biblie, najmä z listov apoštolov, evanjelií, ale aj zo Starej Zmluvy, zo žalmov a pod. Ide o to, že spoločne otvárame Písmo a rozmýšľame nad tým, čo tieto slová znamenajú pre nás. Očakávame nielen múdre myšlienky človeka, ale to, že sám Boh bude k nám nejakým spôsobom hovoriť. Že Duch Svätý tie dávno písané slová oživí pre nás dnes tak, že budú pre nás aktuálne. Tak, ako sme si to pripomínali počas pôstu z knihy Jóbovej (34,3): „Lebo ucho má skúmať slová a podnebie ochutnáva jedlo.“
V niektorých zhromaždeniach nielen zahraničí, ale aj u nás- kde prebieha vyučovanie je možné vidieť, ako ľudia okrem Spevníka majú bežne aj Bibliu a otvárajú ju spolu s kazateľom. My sme si v našich končinách zvykli sa uspokojiť len s tým, že výklad Božieho Slova počúvame. Česť výnimkám, viem, že aj u nás to tak funguje – najmä na biblických hodinách. Tak by to malo byť – zapojiť nielen sluch, ale aj zrak a písaním, aj ruku. .To je správne. Ak Božie slovo len počúvame, tak zapájame len jeden zmysel – sluch. Ale ak aj sami čítame, tak sme zapojili už aj zrak. A aj naša myseľ je potom oveľa aktívnejšia, ľahšie sa sústredíme, viac si zapamätáme a dávame väčší priestor Duchu Svätému, aby k nám hovoril. A keď si ešte aj niečo občas zapíšeme, tak je to aktívnejšie o písanie – a môže nám to priniesť až trojnásobné požehnanie.
Aj naše srdcia môžu dnes horieť láskou k Božiemu slovu. Je dobre zahorieť láskou k niečomu. Ideálne k Božiemu slovu a spoločenstvu, kde sa vykladá. Ktosi kdesi raz povedal: „Je dobré k niečomu zahorieť, v krematóriu bude už veľmi neskoro.“ Nechcem skončiť takto expresívne, možno je to aj niekedy dobre. A môže byť aj prospešné. Zhromaždenie a výklad Božieho slova. A pokračujeme a ideme ďalej.. Ešte nás čakajú dve časti, ktoré nám ponúka jedinečný príbeh Emauských učeníkov. Uvažujme, čo bude nasledovať a čo priamo vyplýva z tohto nášho príbehu.