Ježiš v strede života IX.
Zacheus 1
V rámci našej série, prichádzajúc k jej vrcholu, sa budeme zaoberať malým človiečikom na vysokom poste – Zacheom. Je to takmer nenápadný „týpek“, ktorý nečakane zažije vrchol svojho života na vrchole stromu. Bez toho aktu a činu „lezenia“ by pravdepodobne nič také nezažil. Je to vrcholná chvíľa jeho života na vrchole stromu, ktorý mu bol nablízku. Mám tento príbeh veľmi rád, je to moja srdcovka. Kedykoľvek k tomuto príbehu prídem, nikdy ma nesklame. Vždy niečo nové v ňom nájdem a objavím. Tento „týpek“ sa mi veľmi páči a je mi veľmi sympatický. Vyšiel v príhodnú chvíľu zo svojej komfortnej zóny, z ktorej tak človek ozaj veľmi nerád vychádza. Máme radi svoje pohodlie, z ktorého v istej chvíli musíme vyjsť, trebárs aj na strom. Možno je to v jeho prípade na začiatku iba jednoduchá zvedavosť. Tá je nám ľuďom tak typická. Keď som bol začínajúcim farárom vo Vysokých Tatrách, tak ľudia sa na mňa zo zvedavosti prišli pozrieť do kostola v Novom Smokovci. Bolo to ešte v čase socializmu v lete 1989, mal som 25 rokov, bola úplne celkom iná doba. Ľudia boli zvedaví – z kúpeľov oproti, zamestnanci liečebného domu Palace. Zvedavosť – aj takú má úsmevnú podobu. Nie tak dávno mi o tom povedala jedna sestra, ktorá v tom čase v kúpeľoch pracovala. Zvedavosť však môže Pán použiť vo svojom dielo, pretože u Neho je všetko možné (Mt 19,26). Možno aj práve vtedy sa niečo uchytilo v danom človeku – zvedavosť môže byť veľmi prospešná – najmä ak ide napr. o Pána Ježiša Krista.
Zacheus o Kristovi mnoho počul. Mal prísť do Jericha. Chýr o ňom išiel naširoko a naďaleko, tak ak tu bude, prečo by som tú chvíľu nevyužil a nešiel sa na Neho pozrieť. Zvedavosť, cez ktorú Pán Boh koná v jeho živote. Mal handicap – bol malej postavy, ale s veľkou zvedavosťou a veľkou túžbou. Vynašiel sa – neriešil to tak, ako by sme my povedali: čo ľudia povedia. To je taká okrídlená veta – čo by ľudia povedali? Je to taká kazajka, ktorá zviera človeka. Aj takúto vetu som počul: „aj by sme začali chodiť do kostola, ale čo by ľudia povedali!?“ Každé divadlo však trvá vždy iba tri dni. Zacheus nie je v takomto zajatí, vie prejaviť úžasnú slobodu. Má svoje postavenie v Jerichu a – nie prehliadnuteľné – je nad colníkmi. Bude sa šplhať na strom, čo si o ňom ľudia pomyslia ho vôbec nezaujíma. Ale on si povie – ak nie dnes a teraz, tak potom už nikdy. A je pravdou, že Pán Ježiš už nikdy do Jericha neprišiel, pretože je na svojej poslednej ceste do Jeruzalema. Je inovatívny, poradí si v danej chvíli, je vynaliezavý a možno má aj dobrú kondíciu, tak sa rýchlo vyšplhal. Možno bol mnohým na smiech: „pozrite, čo robí tento človek!“ Keďže bol malej postavy, je celkom možné, že mal aj komplex menejcennosti, ktorý kompenzoval svojím vysokým postom. Do istej chvíle mu to takto vychádzalo, ale dlho mu to nevydržalo. Cítil sa ako nula a jeho život potreboval o niečo viac. Čosi v jeho vnútri ho poháňalo. Je veľmi zvedavý a sám Pán si práve túto zvedavosť môže použiť. Jeho bohatstvo ho neuspokojuje, očakáva od života ešte niečo viac, než len „vrecká plné peňazí.“ Potrebuje k životu „pridanú hodnotu“, potrebuje svoj život prehĺbiť. A Ježiš a Jeho návšteva v Jerichu mu príde celkom vhod. Pri návšteve Jericha v marci 2009 nám náš turistický sprievodca dokonca ten figovník, ako „pravý“ aj ukázal. Návšteva Jericha bez Zacheovho figovníka by asi nebolo to ono. Ale ja som tam zažil ešte aj inú atrakciu – bol som na ťave, ktorá má nosila asi 5 minút. Keď sa dvíhala aj so mnou, tak som skoro spadol spomedzi jej dvoch hrbov a tak bolo, aj keď bol aj koniec danej atrakcie. Takže v Jerichu, ako v najstaršom meste na svete, okrem figovníka, môžete zažiť ešte aj inú atrakciu.
Ale vráťme sa k Zacheovi, nevysvetlím vám, prečo mi je tak sympatický. Asi aj preto, že vedel prekonávať prekážky. Dnes niekoho celkom odrovnajú, mávne rukou a povie si: „Nedalo sa, nepodarilo sa. Snaha bola, ale nevydalo to!“ Aj Zacheus mohol sám pre seba povedať – tak veľký zástup pred mnou, neprekonateľná takmer prekážka. On sa vynašiel – a to mi je na ňom veľmi sympatické. Klobúk dolu – prekonáva prekážky na ceste za Kristom. Tie vnútorné, ale aj tie vonkajšie. On sám sa na túto cestu vydal, najprv zo zvedavosti, potom sa šplhá – napreduje – blíži sa Ku Kristu a vôbec si to neuvedomuje. Vždy vyššie a vyššie.. Dnes je mnoho prekážok na ceste za poznaním Krista. Všetko tomu nasvedčuje, že tých prekážok bude ešte aj pribúdať. Pripravme sa na to, cesta za Kristom je ako „prekážkový beh.“ Hocičo náš chce odradiť – sú to malichernosti, ale javia sa nám v danej chvíli ako vážne prekážky. Napr. aj správanie niektorých tzv. kresťanov, či situácia vo svete – diabol si vie hocičo použiť, aby nás odradil. Ale Zacheus nám tlmočí: vynájdi sa – a vylez na svoj figovník. Vylez na svoj strom. Nedaj si svetu zacláňať na Krista. Hľadať Božie kráľovstvo (Mt 6,33) môže mať aj takúto podobu – v plnom nasadení – bez ohľadu na to, čo povedia ľudia. Ak máš túžbu, naplň ju. Vlož sa celý do toho, ako Zacheus. Vylez na svoj strom, aby si mal dobrý výhľad na Pána Ježiša. Svet ti ho bude cloniť, svet ti bude stavať prekážky vždy a nanovo. Svet to robí rád – diabol to robí rád, len aby si na Krista nevidel, len aby si nevidel Jeho duchovnú krásu pre seba samého a pre svoje spasenie.
V poslednom období sa často v našej malebnej slovenskej prírode s veľkou obľubou stavajú rozhľadne, aby človek mal dobrý výhľad. Sú veľmi obľúbené, výstup je namáhavý, ale odmena hore je zaručená a garantovaná. Výhľady a pohľady, keď sa človek môže kochať. Aj z má dobrý prehľad o tom, čo sa deje dole a užíva si to, čo sa deje dole. Príklad z prírody môže byť veľmi zaujímavý – bocian si stavia hniezdo na tom najvyššom mieste, aby mal pravdepodobne dobrý výhľad. A ten si užíva aj Zacheus. A Ježiš sa blíži, až sa zastaví pri ňom. Veľmi sa mu rozbúši srdce, keď ten, ktorého chcel len snáď iba vidieť, sa mu priamo ponúkol do jeho domu. Obišiel iných, ide k tomuto „hriešnikovi“, ktorý vyberal dane pre okupantov – pre Rimanov. To nečakal – to rozhodne nečakal. Akoby do Jericha prišiel iba pre neho a kvôli nemu. Aj on je tou stratenou ovečkou, ktorú si Pán s veľkou láskou berie na svoje ramená. (Lk 15, 1-7). Aj pre Zachea je odmena hore na strome, pretože si ho tam všimne. Pozná aj jeho meno, aj keď ho vidí iba po prvýkrát. Veľmi zvláštny príbeh, že?
Ježiš sa pravdepodobne videl v Zacheovi. On sa celý vložil do hľadania Krista – a použil na to strom. To je inovácia, niečo celkom nové a netradičné. Kristus sa zasa celý vložil do našej spásy. Nie len tak na polovicu, ale s nasadením Jeho milujúceho srdca – vstúpil zakrátko do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu – len vlastne krátko po stretnutí so Zacheom. Obidvaja boli v plnom nasadení práve v tom, čo konali. V tom, ako to realizovali – nehľadiac na to, čo povie ich okolie. Išli za svojím a neodradili ich ani prekážky. To je motivačný príbeh. Zacheus je motivátor. Ukázal nám svoj vlastný príklad hodný nasledovania. Takých je naokolo dosť. Aj v našom tatranskom prostredí. Prednášky v Palace robím aj ako motivačné, keď im hovorím, za akých okolností vznikali kúpele v Novom Smokovci. Dr. Szontagh ma svoj cieľ, aj víziu, za ktorým šiel. Aj on, obrazne povedané – vyšiel na „svoj strom“.. Heslo dňa – vylez na svoj strom, budeš mať lepší výhľad. Rozjasní sa ti, pretože „Hore“ vždy vidíme lepšie, ako „Dole.“ Tu dole sú neraz rôzne temné tiene, ale len o kúsok vyššie, pár metrov nad zemou, vidíš všetko lepšie. Použi niečo, ako svoju rozhľadňu. Čítaj si Božie slovo, ono ti ponúkne širší horizont a pohľad a výhľad do večnosti. Čítaj si Zjavenie, nebudeš všetkému rozumieť, ale čítaj. Biblia je tvoj strom, Biblia je tvoja rozhľadňa – Duch Svätý ťa bude uvádzať do všetkej pravdy. A cez Božie slovo vždy pôsobí Boží Duch, prosíme o Neho vždy pred zvesťou Božieho slova a jeho čítaním.
Neuspokoj sa so svojou už dosiahnutou duchovnou úrovňou. „Tí, ktorí sú spokojní sami so sebou, majú zlý vkus“, kedysi už dávno povedal í H. de Balzac. A Zacheus má v sebe istý druh „nepokoja“, sám ho nevie definovať, túži po tom aby jeho život mal „pridanú hodnotu.“ Tá prichádza len a len s Kristom. Kristus prichádza do stredu jeho života. Kristus je v strede a centre jeho života, je v jeho srdci a pravdepodobne už ani nikdy neodíde. To, čo zažil Hore, mu dá silu žiť Dole. Kristus v strede života – no môže byť niečo krajšie – ako to, čo zažil Zacheus. A to nehovoriac o jeho pokání, o tom, ako nakradnutý majetok vrátil aj s úrokmi tým, ktorých oklamal. A z človeka 0 sa stáva človek s hodnotu 1. Začal viac vážiť seba samého. Jeho život má hodnotu v Božích očiach. Už o tom vie, už o tom nikdy nebude pochybovať. Stúplo mu aj to jeho duchovné sebavedomie – na tú patričnú úroveň dôležitého a tak potrebného duchovného zdravia. Aj o tom je tento príbeh. A ešte aj o mnohom inom. Kedykoľvek k nemu prídete, nikdy vás nesklame. To vám garantujem nielen ja, ale predovšetkým ten najlepší „vykladač“ Božieho slova – mocný Duch Svätý.