Rámec života II.

Pokračujeme v našej téme na vrchole veľkonočného obdobia. Posledné tri nedele sa volajú tradične -Jubilate, Cantate, Rogate. V spojitosti s týmito  latinskými názvami mám veľmi milú príhodu z minulého týždňa. Zazvonila na fare jedna sestra pacientka z liečebného domu – naproti fary –  z Palace  a spýtala sa ma: „Pán farár, ako ste to vraveli v tú nedeľu po latinsky? Chcem to poslať manželovi a neviem si nijako  spomenúť..“ Veľmi sa ospravedlňovala, že ruší, ale rada by to vedela a podala ďalej.. Tak som jej to s láskou opäť vymenoval a pre istotu a napísal jej aj na lístok – Jubilate, Cantate, Rogate.   Spätná väzba vždy poteší –  niekto premýšľa nad tým, čo počuje v chráme aj takýmto spôsobom. Neskočí to tým, že prekročí prah chrámu a vráti sa domov, alebo u nás – do liečebne.  Aká je spätná väzba tá naša v nastávajúcom týždni? Ako dlho premýšľame ďalej nad počutým Božím slovom? A vôbec premýšľame? Práve v 4. nedeľu po Veľkej noci sme počuli:

„.. a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“

Jk 1,21

Je to Slovo Božie, ktoré je pokrmom pre večný život. Nič lepšie ozaj nemáme k dispozícii. Pri korunovácii 6. mája 2023 dostal nový anglický kráľ Karol lll. do rúk Bibliu so slovami:  „..nič lepšie nemáme.“  Pobozkal ju. Je to prejav úcty k Božiemu slovu, ku slovu Kristovmu – od reprezentanta krajiny – britskej monarchie.. To je obrad prejavu úcty – asi aj toho najvyššieho možného stupňa. Na druhej strany ako veľký prejav neúcty bol nie tak dávny prejav jednej nemenovanej poslankyne v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá sa o Biblii vyjadrovala veľmi hanlivo a neúctivo. Ani nepripustila tú možnosť, žeby sa ňou niekto celkom seriózne riadil na kresťanskom Slovensku. Bola to jej odpoveď na niečo predtým, kontext mi nie je celkom známy. Bolo to plné emócii, ale aj veľkej neúcty.. To by sa niekde sa inde (aj v parlamente v Anglicku) asi ani nemohlo stať, pretože ten prejav postrádal akýkoľvek prvok elementárnej slušnosti a úcty. Doteraz mi jej urážlivé slová znejú v ušiach, ale bolestivo zasiahli aj srdce. A niet sa čomu asi ani čudovať, je to dedičstvo bývalého systému a režimu, prepáčte – je to dedičstvo aj „boľševika.“  Taká neúcta a opovrhovanie sa ani dodnes nevytratila z ľudských sŕdc. Uviedol som tieto dva príklady  pre porovnanie. Úcta – neúcta.

    A v našom dnešnom odseku čítame:

„Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate.“

Kol 3,16

A to sme už pri liste Kolosenským, z ktorého sa čítalo aj pri samotnej korunovácii. Ten odsek vyznel veľmi majestátne – o vyvýšenosti Kristovej (1, 14-20). Zarezonovalo to slovo aj v mojom vnútri. A hlavne pri takej príležitosti, kde sa píše o trónoch, pastvách a kniežatstvách. A nad tým všetkým je sám vyvýšený Kristus. Počas korunovácie až dvakrát odzneli slová Pána Ježiša Krista  o tom, ako to aj On sám vyslovil, že neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal svoj život, ako výkupné za mnohých (Mt 20,28).  Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate. Nestačilo by len napísať:  slovo Kristovo nech vo vás prebýva! Prečo ešte aj „bohate?“  Prečo to ap. Pavel ešte dodal na konci vety? Má to nejaký hlbší zmysel? Nestačí len tak s mierou? Aby o nás niekto nepovedal, že sme fanatici? Nestačí len tak tradične udržiavať „hladinu“ Božieho slova v našom vnútri? Tak tradične, tak evanjelicky?  Koľkokrát to že jeme do dňa? Či iba raz do týždňa, raz za dva týždne? Dva krát do týždňa?  Tak koľkokrát? Prežili by sme, keby sme iba tak občas prijímali pokrm? Slovo Božie je pokrmom pre večný život. „Nie samým chlebom je človek živý..“  (Mt 4,4) povedal Pán Ježiš Kristus  na púšti Pokušiteľovi. Ak ide o slovo Božie – tak vždy – bohate, či bohato. Rozhodne nie skromne!  Aby sme neboli duchovne podvyživení.. Český preklad slovo „bohato“ prekladá: ..“v celém svém bohatství“.. A kralický preklad: „.. bohatě, ve vší moudrosti..“ Nič lepšie naozaj nemáme. To smie byť  rámec aj nášho krátkeho ľudského života. Úcta a rešpekt nás samých, a aj zo strany neveriacich, keď sa ňou niekto riadi v živote. A na korunovácii dostala ozaj popredné miesto. V emblémoch svetových univerzít, aj napriek všetkému, čo sa dnes deje – sa často ešte aj dnes objavuje Biblia. Zaslúži si našu pozornosť – tých 31 173 veršov jej jedinečného posolstva. Tým slovom je hodno rámcovať svoj život. Celý internet sa pustil do našej bývalej herečky Márie Bartaloš, pranieruje ju, kde sa to až dostala aj s manželom, keď sa vzdala hereckej kariéry a teraz spieva a uctieva Pána Boha. Ona vyznáva: „Boh je v strede môjho života.“ A niet dôvodu to spochybňovať, ak to tak úprimne cíti a prežíva vo svojom živote. Bohu patrí centrálne miesto v našom živote. Boh patrí do stredu nášho života. Môže ho veľmi dôstojne rámcovať. Situácia na Slovensku je aj taká preto, že sme opustili prameň živej vody a vykopali si deravé cisterny, tak to napísal prorok Jeremiáš (2,13). Čo všetko by sa dalo ešte napísať na túto tému. A čo všetko ešte aj napíšem aj v budúcnosti  (ak Pán dá) na týchto stránkach na tému Božieho slova.. 

   V našom odseku, k téme nedele Cantate čítame:

„Učte a napínajte sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami.“  

To nie sú len piesne z nášho Spevníka, áno aj, ale aj mnohé ďalšie..  To je spôsob našej komunikácie. Stratili sme kultúru  v našej krajine – všetko tomu nasvedčuje.. Spev, to je naša komunikácia s Bohom. Aj na sobotnej korunovácii  nádherne spievali. Čakal som, kedy príde nejaká známa melódia. A hneď aj prišla pieseň –  taká, ktorú poznáme:  „Slávže duša, nebies Pána…“  (ES 238)  A v nedeľu Cantate sme ju aj spievali.. Spev do bohoslužieb zaviedol až Martin Luther v rámci reformácie. Aj Boží ľud má spievať, aj on sa má zapojiť do oslavy Trojjediného Pána Boha. Keď som práve túto skutočnosť  spomínal v nedeľu Cantate, tak viacerí boli veľmi prekvapení. Ľud nespieval, ľud bol pasívny. Mnohí nevedeli ani čítať, takže nebola možnosť tak urobiť. A ktovie, ako to bolo aj so Spevníkmi v stredovekej cirkvi. Situácia bola dosť zložitá aj v tejto oblasti, veď vieme, že kníhtlač bola vynájdená len krátko pred Lutherom. Ľud bol nevzdelaný a teda nemohol sa zapojiť do spoločnej oslavy Pána Boha aj takýmto spôsobom, ako to robíme my dnes. Až Luther spôsobil, že sa „ľady pohli“.. A my ho vnímane predovšetkým ako reformátora, ale pre Nemcov bol Luther aj tým, čím bol a aj je pre nás náš Ľudovít Štúr. Reformácia v Nemecku bola aj o otázke nemčiny a jej dostupnosti aj v rámci bohoslužobného jazyka. 

     Učte a napomínajte sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami. To isté slovné spojenie nájdeme aj v liste Efezským 5,19. Tam ap. Pavel ešte pridal slovné spojenie: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach.“ To troje – žalmy, hymny a duchovné piesne – to je možný spôsob našej vzájomnej komunikácie. Na Slovensku už dlho postrádame kultúru slova. Nielen teraz – v predvolebnej kampani. Teraz sa to ešte oveľa viac vyhrocuje. Dlhodobo osobnosti na našej politickej scéne komunikujú hrubo a vulgárne, prenáša sa to do celej spoločnosti. Tie nenávistné komentáre nehodno ani čítať. Celá spoločnosť sa zvulgarizovala a chýba jej patričná úroveň. Ak sa ešte opäť vraciam ku korunovácii kráľa Karola III, tak som ju vnímal predovšetkým ako bohoslužbu, ako obrad plný obrazov, ktoré poukazovali na niečo vyššie a na Toho Najvyššieho Kráľa kráľov a Pána Pánov.. A predovšetkým – s kultúrou hodnotného slova. Také niečo človek zažije raz, možno dvakrát v živote.  A čo ma ešte oslovilo – kultúra Angličanov je pravdepodobne na celkom inej úrovni, ako u nás. Iste, česť výnimkám. Určite mi dobre rozumiete, že tá úcta k tradícii, k Biblii, ku Knihe kníh – celkovo asi aj prístup ku všetkému, je nejaký iný, než u nás..  A nemožno vinu za všetko zvaliť iba na boľševika. Tá kultúra predsa rámuje aj náš celý život, to čomu nás učí aj Biblia. 

     Spev je veľkým darom pre nás. Spievame bežne a celkom samozrejme, ale práve nedeľa Cantate nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad spevom, ako takým. Aj za slovo Božie – kázané a vyspievané v mnohých našich evanjelických piesňach. Ďakujeme za piesne, ktoré nám prirástli k srdcu. Sú to adventné, vianočné, pôstne, veľkonočné, svätodušné a mnohé a mnohé ďalšie.. „Boh náš je láska“, „Smieť žiť pre Krista“, „Za ruku veď ma Pane“, „Skala vekov“.. A tento zoznam doplňte aj tou svojou vlastnou, ktorá rámcuje aj váš vlastný duchovný život – život viery, lásky a nádeje.