Boží tlmič nárazov a otrasov

Obraz  z nášho každodenného života nám poslúži – ako vždy, k niečomu vyššiemu, vznešenejšiemu a ušľachtilejšiemu. Ak máte vnímavého ducha, môžete nájsť inšpiráciu takmer na každom mieste a v každom dni svojho života. Mne osobne vzorom v tom je ap. Pavel. Keď bol vo väzení a strážil ho vojak, ktorý bol v plnej výzbroji, tak kresťanom v Efeze v závere listu napísal o duchovnej výzbroji a jej akútnej potrebe (6,10-20). Mal inšpiráciu v tom, čo mal práve pred očami. Necháte sa aj vy takto inšpirovať? Koľko podnetov prichádza každý deň cez naše oči do nášho srdca!  Pre mňa je takým obrazom napr. aj tatranská inverzia. Užili sme si jej počas februára a aj marca. Je vždy  poukazom na tú nebeskú inverziu, ktorá sa nikdy neskončí. A je nepochybne dokonalá! Nedávno som na aute menil tlmiče. Sú súčasťou každého auta.    V servise sa dozviete, že ich potrebujete už vymeniť. Čo je ich úlohou?  Tlmia prudké a silné nárazy a otrasy auta  – to ma hneď, ako laika napadne .  Vaša asociácia by bola možno  tiež v mnohom podobná. Odborná definícia tlmičov je na internete dostupná v tomto znení:  „Tlmiče sú súčasťou zavesenia kolies a v spolupráci s pružinami obmedzujú nadmerné pohyby karosérie auta. Tlmič pruženia slúži k tlmeniu nárazov a kmitov automobilu počas jazdy. Úlohou tlmiča je zaistiť kontakt pneumatiky s vozovkou a obmedziť tak voľný pohyb pružín. Vďaka tlmičom pruženia je jazda príjemnejšia  a je zabezpečená  aj lepšia ovládateľnosť automobilu a tým aj jeho bezpečnosť.“  Toľko odborný popis, ktorý možno dohľadať..   Ľudovo povedané, tlmiče tlmia slabšie, ale aj silnejšie nárazy a kmitanie počas jazdy. Už podľa názvu  to je ich hlavnou úlohou a funkciou – tlmiť. A hneď by vás možno napadol aj taký ďateľ, ktorý má v hlave špeciálny orgán, ktorým tlmí prudké nárazy  zobákom. Ako je to Pánom Bohom, Stvoriteľom múdro a účelne všetko zariadené. 

      Poďme trochu ešte viac a ešte hlbšie  uvažovať nad touto témou. Už pomerne dlho nad ňou aj ja sám meditujem. Vychádzam z tohto obrazu, keďže takmer denne jazdím autom  a prenášam túto skutočnosť aj do duchovného života. Takúto inšpiráciu môžete nájsť aj na mieste, kde by ste to vôbec nečakali.  Po dlhej zime tieto tlmiče znižujú otrasy našich áut  aj vo výtlkoch  na našich cestách.  Cesty sú plné nebezpečenstiev a nástrah.  Zomierajú ľudia, mnohokrát úplne zbytočne. Áut je akoby stále viac a ľudí menej. Pred niekoľkými rokmi som takto v marci zázrakom Božím prežil dopravnú nehodu.  Auto išlo na tzv. „totálku“ a ja som z auta vyšiel po vlastných, bez jedného škrabanca. Veľmi otrasený a šokovaný, ale –  celý a  živý..   Nové narodenie.. Nová milosť.. Nová šanca.. Cesta autom, či prípadná nehoda je plná obrazov a moderných podobenstiev  v dnešnom 21. storočí.   

     Prenesme  sa však do oblasti nášho duchovného života. Neraz konštatujeme, či aj často počujeme:  „Som veľmi otrasený!“ – keď sa niečo tragické stane. Vnímame tragiku života v plnej jej hĺbke.. Je aj krásny, ale aj neraz v mnohom  tragický. Je to nielen poézia, ale aj próza. Jedno, ale aj druhé má svoj význam v našom živote.  Otrasy sú takmer na dennom poriadku. Niečo sa deje v diaľke, niečo aj nablízku.  Pred piatimi rokmi našou krajinou otriasla vražda dvoch mladých ľudí – Martiny a Jána. Boli sme veľmi otrasení, čo sa všetko odkrylo v pozadí vyšetrovania. Už vyše roka Ukrajina čelí útokom. Sme stále otrasení vojnou nášho 21. storočia. Nedávne zemetrasenie v Turecku a Sýrii dokonca poriadne otriaslo aj zemou, po ktorej chodíme.   Všetko  sa nás aj bezprostredne aj dotýka. Čo stlmí v našom živote všetky tie otrasy, ktorých sa stávame súčasťou? Existujú nejaké špeciálne tlmiče, ktoré stlmia prudkosť všetkých tých nárazov? Nájdeme niečo také v živote? Čo by to mohlo byť? Uvažujme spoločne.. Na čo prídeme?   

     Spomínam si, ako v  celkom prvý júnový 2021 deň som pochovával syna, ktorého rodičia vyprevadili s veľkým bôľom. Pred 20-timi rokmi, v  roku 2001 vyprevadili svojho staršieho syna tiež predčasne. A tiež som bol pri tom, ako zastupujúci brat farár – v zbore pod Vysokými Tatrami.  Bôľ je pozorovateľný nielen v očiach a na tvári, ale je kdesi aj vo vnútri. Pýtame sa, kladieme si otázky. Niekto žije kratšie, niekto dlhšie. V čom spočíva tajomstvo ľudského života. Nepoznáme všetky tajomstvá ľudského života. Smrť nami neraz veľmi otrasie. Vždy a zakaždým. Pripravujeme sa na ňu a predsa nás dobehne a nami zatrasie. Nepočítame s tým, žeby zasiahla tak blízko. Bezprostredne aj v našom okolí. V našej rodine sme mali pohreby každý rok a vždy v januári – 2017, 2018, 2019. Naši  rodičia nám odchádzali jeden po druhom.  Rok za rokom  postupne. A bolelo to. Čas rany zahojí, ale nie vždy je to tak pri nás. Čo nám stlmí tú bolesť?  Zoberieme nejaké antidepresíva? Či vyhľadáme aj lekársku pomoc, či pôjdeme za našim duchovným pastierom?  Je toľko možností a viacero ciest.  A vyhľadať odbornú pomoc dnes nie je žiadna hanba. Uvedomil som si základnú myšlienku, že aj smrť musí mať nejaký zmysel, keď tým zmyslom bol naplnený ľudský život nášho blízkeho. Je pravdou, že niekedy smrť, najmä ak ide o mladého človeka, nám zmysel nedáva.  Smrť sa nám javí často, ako niečo nezmyselné. Predstavíme si, že ten človek tu ešte mohol byť, nebyť choroby. Často pochybili aj lekári, môjmu otcovi napr. určili zlú diagnózu a rakovina hrubého čreva napredovala. To, čo dáva nášmu životu zmysel, však dáva zmysel aj našej smrti. Aj smrť má svoj zmysel, aj keď nami otrasie.  Prirodzený vrchol a záver života je v odchode:  „Uložené je všetkým ľuďom raz umrieť a potom príde súd.“  (Žid 9,27) Pozerať sa na smrť môžeme aj v zmysle týchto biblických slov.  Stále platí:

„Lebo odmena  za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.“

R 6,23

Dá sa to vyjadriť aj takto:  „Ak chceš vidieť dúhu, musíš sa zmieriť aj s dažďom.“  (D. Parton)

     Budeme čoskoro čítať pašie. Vždy  sme otrasení ľudskou krutosťou. Poznal som jednu sestru zo Žiliny, ktorá ich nemohla čítať pre ich krutosť. Bola citlivej povahy a vždy a nanovo bola veľmi  otrasená. Aj učeníci boli v šoku, keď Ježiš prvýkrát predpovedal svoje utrpenie. Otriaslo to nimi. Peter zareagoval známymi slovami a stal sa z neho preoblečený satan (Mt 16,21-28). Jeho smrť otriasla všetkými učeníkmi. Sklamaní zostali všetci, do jedného. Najviac o tom hovoria tí dvaja Emauskí: „A my sme sa úfali, že On vykúpi Izrael.“ (Lk 24,13-35) Nič sa nenaplnilo z ich očakávaní. Je po všetkom! Sprevádzala  ich depresia a smútok. Veľký piatok otriasol nimi všetkými.  Až sa k nim pripojil neznámy cudzinec a ten začal kriesiť ich nádeje. A On sa im dal poznať, ale hneď zmizol. Zaradili spiatočku. Nedávno ma veľmi povzbudili slová, ktoré Pán Ježiš  povedal, keď sa zúčastnil v Jeruzaleme na slávnosti pamiatky posvätenia chrámu (J 10,22-42). Vrchol bol v slovách nášho Pána: „Ja a Otec jedno sme.“  A pri tej príležitosti povedal, že smieme patriť k Jeho stádu a nikto a nič nás nevytrhne z jeho ruky, z Otcovej ruky. V Božom náručí, nech sa deje, čo sa deje. Niečo, čo zachytíme v náručí  tlmí jeho  pád, resp. chráni pred pádom, či pred zahynutím, napríklad aj rozbitím. A prichádzame konečne pomaly k odpovedi na otázku, čo stlmí všetky nárazy a otrasy života?  Je to pre mňa rozhodne a paradoxne zároveň –  Božia láska. Je to ten najúčinnejší „Boží tlmič“ všetkých nárazov a otrasov nášho života. Božia láska v Kristu robí zázraky napriek mnohému utrpeniu vo svete. Aj pre samotného Ježiša bola láska Jeho Otca tlmičom. Pôjde v ústrety utrpeniu. Nevyhne sa mu. Vedel, že Božia láska k ľuďom žiada Jeho obeť. Dokonalá láska žiada všetko. Tak to vystihol aj hudobný skladateľ: 

„Láska žiada všetko a plným právom.“

L. van Beethoven

Airbagy Božej lásky na ceste nášho života – po jeho nebezpečných cestách – sú jedinečné a zachraňujúce Božie tlmiče.  Vedel o tom ap. Pavel, ktorý to vyjadril tým známym: „Kto nás odlúči od Božej lásky?“(R 8,35)  Sme na nej  závislí, potrebujeme ju pri každom výdychu a nádychu. Sme na nej tak veľmi závislí, ako slnečnica na slnku. Každá je otočená smerom k slnku, preto sa aj volá slnečnica. Kristova láska je bezpečný azyl a útočište nášho života napriek všetkým našim častým otrasom (Ž 91).  Bez nej by som bol len  otrasený, doráňaný a totálne zničený.  Intenzívnou Božou láskou je každý prudký náraz v mojom živote prudko stlmený. Odkazuje nám to aj náš reformátor M.Luther: „Boh je rozpálená pec plná lásky.“